* O ČOM SA HOVORÍ? Nahliadnime do prípadu NATURA. Zvonka i zvnútra!

... alebo, o poučnom výskume a podobnosti čisto náhodnej

Expertíza a politika životného prostredia: Prípad projektu NATURA 2000. Tak znie názov materiálu spracovaného dvoma českými expertmi Zdeňkom Konopáskom a Janom Palečkom v rokoch 2005 až 2007 v rámci grantom podporeného výskumu. Skúmali vzah medzi odborným posudzovaním a politickým rozhodovaním pri zavádzaní celoeurópskeho projektu NATURA 2000 v Českej republike. Ich takmer dvadsastranová štúdia obsahuje mnoho zaujímavých poznatkov a záverov a nenáhodne, zato nápadne sa podobá tomu, čo sprevádzalo príprav projektov území európskeho významu a chránených vtáčích území na Slovensku. A pretože v komunikácii medzi lesníkmi a ochrancami prírody silnie diskusia o možnom revidovaní navrhnutých chránených území v rámci programu NATURA 2000, vyberáme z pozoruhodnej práce českých odborníkov niekoľko statí a odsekov. A nielen to. Na záver dáme slovo aj predsedovi Gemerského regionálneho združenia vlastníkov neštátnych lesov (GRZVNL) Ing. Jozefovi Vlčákovi. Nie preto, že redakciu nášho časopisu na tento zaujímavý materiál upozornil, ale hlavne preto, že aj v ČR boli najväčšími kritikmi praktík pri projektovaní chránených území v rámci NATURA 2000 neštátni lesníci z regionálnych združení.

 

Na úvod treba uvies, že pôvodný národný zoznam 863 európskych významných lokalít (EVL) z roku 2005 pokrýval viac než 13 percent územia našich západných susedov. Chránených vtáčích území bolo pôvodne navrhnutých 38. Doplnený zoznam pre tzv. kontinentálnu oblas, pokrývajúcu drvivú väčšinu územia ČR, obsahuje 267 nových lokalít.

„V zásadì platí, že se pro EVL Natury 2000 budou využívat dosavadní právní instituty (národní pøírodní rezervace, národní pøírodní památky, pøírodní rezervace, pøírodní památky nebo památného stromu). Jediným novým institutem, který stanový Zákon o ochranì pøírody a krajiny v platném znìní, je tzv. smluvní ochrana. Smluvní ochrana by se zdála na první pohled pro Naturu 2000 zvláštì vhodná (a ostatnì s ohledem na Naturu byl tento institut zaveden) – umožňovala by totiž partnerskou účast vlastníkù pùdy, obcí, firem i jednotlivcù na ochranì pøírody a zároveň by lépe než tradiční instituty zajišovala jeden z hlavních principù Natury, totiž ochranu specificky cílenou, individuálnì pøizpùsobenou (namísto ochrany paušální). Jenže s postupem doby se zdá, že ačkoli smluvní ochranì zùstává formálnì jakési výsadní či pøednostní postavení, její využití bude z øady dùvodù minimální a okrajové. Zejména se ukazuje jako problém vytyčení takových navržených EVL (tedy „pøíliš velkých“), které zahrnují často velký počet vlastníkù pùdy, a má se za to, že není organizačnì zvládnutelné za takových podmínek (včetnì termínù a všech formálních náležitostí) smluvní ochranu realizovat.

Už teď se ale navržených oblastem jakési ochrany dostává, v mnoha ohledech (by ne ve všech) se s nimi má zacházet tak, jako by už chránìná území vyhlášena byla. Zejména se to týká posuzování dopadù investičních projektù na „naturová území“. Toto posuzování probíhá v zásadì v režimu EIA, avšak s jedním významným rozdílem: doporučení autorizovaných posudkáøù se bere jako závazné. Pokud posudek vyzní negativnì, tedy v tom smyslu, že by zamýšlený projekt ohrozil pøedmìt ochrany v nìjakém „naturovém území“, stavba nesmí být povolena (doporučení standardního EIA posuzování závazná nejsou). To je pomìrnì pøísný režim, který v návrhu zákona prošel pomìrnì pøekvapivì a který je v Evropì dost ojedinìlý. V každém pøípadì vyvolává na posuzovatele a celý systém značný tlak.“

 

Prísny režim v českom zákone prešiel, v Európe je ojedinelý

 

 Autori vo svojej práci ďalej okrem iného konštatujú, že vzah verejnosti k projektu NATURA 2000 nie je jednoznačný a celý rad vlastníkov sa sažuje na nedostatočné informovanie a neskoré prerokovávanie. Samotní úradníci, ktorí začali v regiónoch národný zoznam prerokováva sa sažovali na to, že sa v podstate nemali s ľuďmi o čom bavi. Chýbali im informácie o tom, čo zaujímalo ľudí najviac – o možnostiach finančných náhrad a konkrétnych režimoch ochrany. Vlastníkom pôdy zároveň vadilo, že s nimi nikto o NATURE nehovoril skôr. Viacerí sa o nej dozvedeli až vtedy, keď zistili, že ich pozemky sú súčasou území navrhnutých k ochrane.

„Studium tohoto pøípadu ukázalo, že vlastnì nelze dost dobøe mluvit o jediné Natuøe 2000. Státní úøedníci z MŽP dìlají tak trochu jinou Naturu než akademičtí odborníci, ti zase trochu jinou než ochranáøi z regionù nebo aktivisté. Neshodnou se tøeba ani na tom, odkud kam Natura sahá časovì: jedni mluví o své pøípadné účasti na ní v budoucnosti, zatímco její koordinátoøi øíkají, že Natura už vlastnì skončila (a následný biomonitoring berou už jako nìco jiného). Že pøedstava více „Natur“ není jen metaforické vystižení rùzných subjektivních pohledù na tutéž vìc, je patrné i z celkem viditelné existence dalších „Natur“ – tzv. České Natury, oficiálního projektu, který je zamìøený na možnosti využít infrastruktury a datového základu Natury 2000 k ochranì i tìch druhù a stanoviš, která nejsou významná z hlediska celoevropského, zato ale z hlediska národního ano; a tzv. Natury nevládek, tedy de facto koordinované pøípravy tzv. stínového seznamu, který neziskové organizace vìnující se ochranì pøírody zaslaly do Bruselu a který byl klíčovým podkladem pro EK, když pøipomínkovala vládní návrh. Že tyto rùzné pøedstavy a praktické kroky pøeci jen dávají dohromady „jednu Naturu“, jde na vrub mnoha pøekladùm. Aby byla pro všechny strany Natura 2000 pøijatelná a podporyhodná, bylo tøeba celé øady kompromisù a dílčích pøizpùsobení. Díky nim sice není vše ideální, zato ale prùchodné, podporované v zásadì všemi klíčovými aktéry,“ sumarizujú tvorcovia štúdie závery jej prvej časti.

Ďalej riešia kľúčovú analytickú otázku: vzah odborného posdzovania a politického rozhodovania. Uvádzajú, že z hľadiska vzahov medzi odbornosou a politikou je NATURA 2000 zaujímavá tým, že programovo a systematicky odlišuje odborné kritériá od všetkých ostatných a zároveň tieto kritériá všetkým ostatným nadradzuje. Táto hierarchia sa premieta aj do časového poriadku: najskôr prichádzajú k slovu odborné kritériá (predovšetkým pri vymedzovaní lokalít) a až potom sa môžu uplatni podržným spôsobom iné hľadiská.

„Oddìlení odborných a politických hledisek a nadøazenost prvních vùči druhým je jedním z klíčových argumentù ochranáøù. Pøesto je z hlediska současných vìdních studií takové striktní oddìlování „politických“ a „odborných“ stránek vìci nejenom nemístné, ale vlastnì i nemožné. Nežádoucí je nìco takového už i z hlediska nìkterých politických dokumentù a deklarací, které se týkají „demokratizace vìdy“. Naši hlavní otázku tedy bylo možné reformulovat takto: jak je za tìchto okolností ten „nemožný projekt“ Natury 2000 vùbec možný? Jak je možné v dobì, kdy se vìda a odbornost – alespoň deklaratornì a tu a tam – otevírají veøejnosti, udržet a prosadit projekt, ve kterém je to „odborné“ a to „politické“ striktnì oddìlováno a hierarchizováno?

Zajímavé srovnávací pozadí takového rozboru poskytuje studie z Francie. Autoøi této studie popisují, jak ve Francii ryze odborné pojetí Natury 2000 selhalo: vzbudilo silný odpor veøejnosti, Natura 2000 se začala opožďovat, ztrácela razanci a nakonec musela být odvolána. Teprve po nìkolika letech začala být opìt zavádìna, tentokrát však už na podstatnì jiných základech. Odborná hlediska pøestala být striktnì oddìlována od všech ostatních a v celém procesu se významnì uplatňovaly konsultace s vlastníky a veøejné projednávání. Pùvodní „odpolitizovaná“ podoba Natury 2000 ve Francii narazila.“

 

Rýdzo odborné pojatie Natury vo Francúzsku zlyhalo

 

Správa z výskumu ďalej popisuje, ako jej autori narazili na prípady, že experti pri projektovaní EVL obchádzali metodológiu a dané pravidlá a presadzovali obľúbené druhy či biotopy. A čo sa stávalo, keď sa niečia obľúbená lokalita nedostala do národného zoznamu EVL? Dotyčný mohol zatlači prostredníctvom mimovládnych neziskových organizácií a ich tzv. tieňového zoznamu. Čas odborníkov, ktorá sa podieľala na mapovaní, zároveň pracovala pre neziskové organizácie, alebo nadviazala s nimi spoluprácu. Pokiaľ sa nepodarilo presadi nejakú lokalitu do národného zoznamu „štandardnou“ cestou, bolo možné ju pretlači cez neziskové organizácie, ktoré majú podľa tvorcov správy v Bruseli silné postavenie. Podobne zacielenú stratégiu malo podľa ich zistení preklasifikovávanie „dôvodu ochrany.“ Pokiaľ sa napríklad dané územie nevošlo do národného zoznam kvôli nejakému biotopu, bolo do neho pretlačené z titulu výskytu nejakého ohrozeného druhu…

„Koordinátoøi Natury a zodpovìdní úøedníci zase šikovnì pracovali s politickým bøemenem navrhovaných lokalit – a tím vlastnì pøiznávali, že takové bøemeno (oproti pøedpokladùm) existuje a hraje roli. Tak napøíklad se začalo s mapováním „nesporných“ (osvìdčených, nepochybnì cenných) lokalit, ty pøípadné „nové“ se nechávaly na pozdìji. To mìlo svou logiku: první zkušenosti s mapováním a jeho organizací se lépe získávají tam, kde se toho „moc nezkazí“; stejnì tak se v takových lokalitách lépe provìøí, kteøí z mapovatelù jsou schopní a poctiví, a kteøí nikoli. Jenže současnì se výslovnì kalkulovalo i s dalšími okolnostmi. Pøedevším s tím, že „nesporné“ lokality nepøedstavují velké riziko politického zadrhnutí; odložené potenciálnì sporné lokality pak lze na seznam dostat pozdìji ne už jako výsledek vlastní činnosti, ale jako „požadavek z Bruselu“, pøípadnì jako požadavek aktivistù (kteøí mají v Bruselu významnou oporu) – v obojím pøípadì budou takové položky mnohem hùøe napadnutelné; budou tak vlastnì jakoby vyjmuty z politického prostoru a stanou se „vynucenou“, „nevyhnutelnou“ vìcí, za kterou není odpovìdný sám navrhovatel.“

 

Gemerskí lesomajitelia majú k NATURE 2000 tisíc strán materiálov, námetov a pripomienok

 

Toľko teda posledná vybraná citácia zo zajímavého materiálu. A ako sme už avizovali, k štúdii a analógii jej záverov s pomermi na Slovensku sa pre náš časopis vyjadril Ing. Jozef Vlčák, predseda GRZVNL: „Naše zdrženie sa tejto problematike veľmi vážne venuje už viac ako šes rokov. Máme v archíve viac ako tisíc strán materiálov, pripomienok, námetov a podobne. Súčasne máme pocit, že sme osamotení. A že „vidíme strašiaka“ tam kde nie je. Je pre nás nepochopiteľné, prečo sa podobný výskum neurobil aj na Slovensku. Sme však presvedčení, že ešte aj teraz je aktuálny a mal by sa urobi. Naša otázka – ako presvedči kompetentných, aby ho objednali a zaplatili. Zatiaľ sme nenašli odpoveď. Za najväčší nedostatok v tejto veci vidíme v tom, že vlastníci lesov a hlavne ich OLH majú minimálne vedomosti o NATURE 2000, jej smerniciach a o ostaných súvisiacich materiáloch. Pritom ide o ovládanie ich majetku!“

 

Tvorcovia projektu NATURA 2000 na Slovensku podľa J. Vlčáka okrem iného jednoznačne deklarovali, že „zaradenie poľnohospodársky a lesohospodársky využívaných území do sústavy umožní kompetentným subjektom lepší výkon ochrany prírody, vzhľadom k tomu, že tomuto musí predchádza súhlas vlastníka, resp. užívateľa pôdy. Zároveň sa zlepší zainteresovanos vlastníkov na aktivitách súvisiacich s ochranou prírody a životného prostredia ako aj možnosti využívania nástrojov a finančných mechanizmov na úroveň manažmentu zodpovedajúcu významu jednotlivých lokalít a druhov. Spravovanie lokalít sa bude uskutočňova na základe manažmentových plánov, ktoré budú záväzné zo zákona o ochrane prírody a krajiny“.

Komentár J. Vlčáka: „Porovnajte si tento základný materiál a skutočnos. GRZVNL na základe uvedeného tvrdí: Prijatie koncepcie NATURA 2000 Slovenskou republikou bolo podmienkou jej vstupu do Európskej únie. NATURA 2000 je v štátoch EÚ založená na dvoch jej smerniciach – Smernici o vtákoch a Smernici o biotopoch. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny však na úkor občanov SR ide ďaleko nad rámec oboch vyššie uvedených smerníc. Zodpovednos za daný stav a za túto zbytočnú nadprácu majú Národná rada Slovenskej republiky (v zostave roku 2002) a Ministerstvo životného prostredia SR pod vedením Strany maďarskej koalície. Návrhy území NATURA 2000 na Slovensku boli v mnohých prípadoch pripravené v rozpore s daným fyzickým stavom, teda neodborne. Pri časti z nich je možnou príčinou daného stavu pochybenie, ale u iných sa nedá vylúči dokonca snaha o podvod.“

 

Akceptova systém ochrany prírody starších štátov EÚ (NATURA 2000) bolo svojho času podmienkou pre vstup Slovenska do nej. Túto skutočnos vidia lesomajitelia z GRZVNL v dvoch základných rovinách: Po prvé - ekologická kvalita kultúrnej našej krajiny je v porovnaní s ekologickou kvalitou kultúrnej krajiny starších štátov EÚ (Holandsko, Belgicko, Veľká Británia, Španielsko, Nemecko) neporovnateľne vyššia (biodiverzita, lesnatos, pralesy, veľkí predátori). Po druhé - Slováci ani pred vstupom do EÚ nežili na stromoch a mali vo svojom štáte vytypované ekologicky hodnotné krajinné segmenty pod územnou ochranou (a mnoho desiatok rokov). Táto územná ochrana nevisela vo vzduchu, ale mala svoju filozofiu založenú na dostupných dobových poznatkoch.

Pritom celková rozloha len navrhovaných chránených vtáčích území (bez biotopov) pokrýva 28,4 % rozlohy SR, avšak tento údaj predstavuje v tomto čase - len predbežný odhad.

J. Vlčák: „Keď také veľké územie spåňa kritéria EÚ znamená to, že doteraz aj bez ochranárov sme na Slovensku vtákov chránili. Preto nie je dôvod navrhova zvýšenú ochranu. Logika: chránim sa pred útočníkom, ktorý ma ohrozuje. Ale v celom materiály nie je uvedené, kto útočí a ako. Celé desaročia si v peknej spolupráci nažívali lesníci a vtáci. Každý bol spokojný, nik sa nesažoval. Ale v posledných približne desiatich rokoch pár chemikov, hutníkov, strojárov, zubárov a podobne tvrdí, že to všetko bolo zlé. Ozaj neviem, na základe čoho si pár – asi ich nebude viac ako pár tisíc – ľudí a žien na Slovensku osobuje právo rozhodova a hovori za nich (vtákov), čo je pre nich dobré a prospešné. Tvrdí sa, že celá problematika je na základe vedeckých podkladoch. A preto sa nedá už prehodnocova v terajšom čase. Použijem jeden príklad z iného štátu EU. Niekoľko vtáčích území v Dánsku zasahuje do rozsiahlych lesných oblastí. Sú to väčšinou rozsiahle smrečiny, ktorých manažment pozostáva vo veľkej miere z holorubu a z opätovnej výsadby. Bolo dokázané, že tento postup je vhodný pre trvalý výskyt druhov vtákov z prílohy I smernice o vtákoch - Lullula arborea, Lanius collurio a Caprimulgus europeaus. Tieto druhy zvyčajne začnú zmenšova svoj areál alebo vymiznú, ak v lesoch prestanú holoruby. (Viď NATURA 2000 a lesy, interpretačná príručka – Brusel 2003, str. 46) Ale! Pre uvedené vtáky sú aj na Slovensku navrhované niektoré CHVÚ. Ibaže holoruby sú v nich zakázané!. Pritom je to vraj vedecky dokázané našimi vedcami. No – a Dánski vedci sú potom hlupáci? Tak ktorí vedci majú pravdu...?!“

 

Márne žiadajú už roky mená oponentov a oponentské posudky k NATURE 2000

 

Najväčšou a základnou výhradou gemerských lesníkov k proklamovanej „vedeckosti“ NATURY 2000 na Slovensku je, že podľa ich názoru je vedecká práca len vtedy uznaná, keď je verejne oponovaná. Na tomto základe roky žiadajú mená oponentov a ich oponentské posudky. Nik z kompetentných na ich žiadosti nereaguje.

GRZVNL písomne pred rokmi rozposlalo kompetentným – MŽP SR, Vláde SR, Národnej rade SR nasledujúce stanovisko (skrátené): „Nerešpektovanie smernice Rady ES č.92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v tom, že obchádza jej hlavný cieľ, ktorým je „podpora udržiavania biologickej rôznorodosti berúc do úvahy hospodárske, spoločenské, kultúrne a regionálne požiadavky“. Nerešpektovanie tradičných spôsobov využívania prírodných zdrojov vidieckym obyvateľstvom - a to ani v prípadoch, keď je objektívne preukázané, že tieto nielenže nespôsobujú znižovanie biodiverzity, ale ju priaznivo ovplyvňujú. Ďalej v prípadoch, keď pre zachovanie súčasného stavu biotopu neexistuje žiadna reálna hrozba, pretože súčasný stav môže ďalej existova bez zásahu a je výsledkom súčasnej formy hospodárskych, kultúrnych a spoločenských vzahov. Zasahovanie do súčasného stavu nad rámec „nevyhnutnej či opodstatnenej miery“ pri absencii majetkových kompenzácií spôsobuje, že niektoré horské regióny Slovenska sú pripravované o možnosti hospodárskej činnosti a tým sa dostávajú na pokraj vyľudnenia.

Neexistencia objektívneho vedeckého zdôvodnenia nevyhnutného rozsahu obmedzujúcich opatrení v rámci už existujúcich, alebo nových chránených území. Táto zodpovedná činnos je v našom štáte zverovaná mimovládnym organizáciám, ktoré presadzujú prijímanie nezodpovedných obmedzení, idúcich vysoko nad rámec európskych štandardov a nad rámec finančných možností štátu. Ďalej údajné odborné posudky, na základe ktorých sú územia zaraďované pod ochranu, sú pred vlastníkmi utajované a nedostupné, čím sú porušované ich procesné práva vyjadri sa k miere a rozumnosti obmedzenia. Vlastníkom sú odopreté práva manažmentu pôdy so zohľadnením princípu rozumnej a správnej ochrany cieľového biotopu.

Ignorovanie názorov obyvateľov vidieka, vlastníkov poľnohospodárskej a lesnej pôdy pri prerokovávaní vyhlasovania chránených území. Tiež sú absolútne potreté práva vlastníkov a obyvateľov na dobrovoľné plnenie požiadaviek ochrany prírody (Natura 2000) je vylúčená možnos plnenie na základe zmluvy (porovnaj Fínsko), čo je rozpore s princípmi EU a ústavným princípom rovnosti pred zákonom.

Vyhlasovanie území NATURA 2000 a CHVÚ vyhláškou MŽP SR, voči ktorému občan či vlastník (ktorého sa obmedzenie týka individuálne a špecificky) nemá právo uplatnenia opravného prostriedku, má za následok, že územie je vyhlásené protiústavne a môže by spochybnené kedykoľvek v budúcnu, čo v konečnom dôsledku ohrozuje samotné územia NATURA 2000 a chránené vtáčie územia. (článok 47 – Charta základných práv EÚ).“

 
„Mali by sme si ale uvedomi z nášho pohľadu najdôležitejšie. Sociálne ekonomicky dopad na občanov na vidieku nemáme do dnes vyčíslený. Nemáme do dnes, ani len relevantný odhad. Tu totiž nejde len o „majetkovú ujmu“ vlastníkov lesa, ale ma to dopad aj na ostaných obyvateľov, ktorí sa živili a aj v budúcnosti sa chcú živi prácami v lese – zalesňovanie, výchova, obnova, palivové drevo atď. Tato možnos NATURA 2000 výrazne obmedzuje! Ochranárske združenia stále tvrdia, že oni pri presadzovaní svojich požiadaviek zastupujú väčšinu občanov Slovenska. A vlastník to musí uzna a umju nech si žiada od štátu!! Pritom nevieme a ani oni nevedia zdokladova aspoň približný počet „občanov“ za ktorých akože hovoria. No, tak si zoberme aspoň jeden údaj, z ktorého môžeme ten počet odvodi – voľby do EU parlamentu. Strana zelených získala 17 482 hlasov. To predstavuje cca 0,35 % občanov. Pritom ale 12 500 hlasov – viac ako 71 % hlasov dostali vo veľkých mestách ako Bratislava, Košice a pod. To znamená od intelektuálov, hercov, zubárov a pod. ktorí majú vysoko nadpriemerní príjem, ale vidiek ich neživí. Úplne ignorujú a nemajú šajnu o problematike zamestnanosti na vidieku a že pôda je základný výrobný prostriedok na vidieku a možnosti živi sa,“ argumentuje J. Vlčák.

 

OLH by mali ma dokumenty k NATURE 2000 podrobne naštudované

 

Gemerskí vlastníci a užívatelia lesov sú podľa slov J. Vlčáka presvedčení o tom, že majitelia a obhospodarovatelia lesov sa nemôžu na nikoho vyhovára. Riešenie tejto problematiky je podľa nich len a len na vlastníkoch lesa. Nemalo by sa už sta napríklad to, že na prvej informatívnej konferencii k NATURE sa zúčastnilo viac ako 200 zástupcov ochranárskych združení a štátnej správy MŽP, ale za vlastníkov len pä (!) osôb a za štátnu správu lesného hospodárstva dokonca nikto! Na akcii v Sarróde v septembri 2005, kde sa rozhodovalo a rozhodlo aj o ÚEV na Slovensku, poslalo GRZVNL dvoch zástupcov. Pritom za Česko tam boli aj zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva. Sekcia lesnícka MP SR nevyslala nikoho. Česi si „vyhádali“ všetko. Naši zástupcovia nemali takúto podporu a preto ich zástupcovia slovenských „ochranárov“ prekričali.

Jozef Vlčák a jeho kolegovia sú presvedčení o tom, že základom je, aby sa vlastníci a ich OLH dobre oboznámili so základnými materiálmi k NATURE 2000. Na začiatok úplne stačí prečíta si interpretačnú príručku - NATURA 2000 a lesy, DG enviro Brusel, 2003. OLH sú podľa nich povinní pripravova pre vlastníkov odborné argumenty pre konania v tejto téme, odvolania, sažnosti a pod. Vlastníci sú zasa oprávnení od OLH požadova aj činnos v tejto oblasti. Mali by požadova aj poradenstvo od pracovníkov lesných úradov a Sekcie lesníckej MP SR. Určite stojí za to ma problematiku NATURA 2000 podrobne naštudovanú. A odborne ju detailne ovláda. Sú to stovky strán štúdia. Téma zdanlivo nevyčerpateľná. Redakcia časopisu LES & Letokruhov pomyselne otvorila týmto článkom Pandorinu skrinku a uvíta každý čitateľský podnet, postreh, ale hlavne návrhy riešenia už kritickej situácie. Aby disksia na túto tému začala by konečne konštruktívna. 

Štefan Čukan