* NAŠA ANKETA: Čo si myslíte o štátnej výpomoci štátnemu podniku?

Predstavitelia neštátnych lesníkov nesúhlasia s jednostrannou podporou - návratnou štátnou výpomocou pre š.p. Lesy SR, viacerí žurnalisti varujú pred tým, že prostriedky zo štátneho rozpočtu budú nezmyselne alebo neefektívne vynaložené. Čo si o tomto opatrení myslíte Vy? Túto otázku sme položili viacerým lesníckym osobnostiam zo štátnych, neštátnych lesníckych subjektov a štátnej správy lesného hospodárstva.

Ing. Antonín Cicoň, riaditeľ spoločnosti Obecné lesy s.r.o. Mníšek nad Hnilcom:

„Situácia, v ktorej sa ocitlo lesné hospodárstvo je vážna a v žiadnom prípade ju nesmieme podceňova. Dotkla sa aj našej spoločnosti. Z ekonomického hľadiska nás nepriaznivý vývoj cien ovplyvňuje oveľa výraznejšie než dominantného hráča na trhu. Aj napriek tomu fungujeme bez toho, aby sme museli obmedzova počty zamestnancov alebo znižova mzdy. Návratnú finančnú výpomoc štátnemu podniku, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosou nikdy nevráti, považujem za nesystémový krok a za šafárenie s verejnými zdrojmi. Je to to isté, ako keby sme neustále liali do deravého vedra vodu, namiesto toho, aby sme tie diery upchali. Som presvedčený o tom, že nepriaznivá situácia v š.p. Lesy SR nebola spôsobená iba finančnou krízou, ale hlavne zlým, nepružným a neefektívnym hospodárením. Viem, že je tam obrovský potenciál schopných odborníkov, ktorí vedia dešifrova problémy a úspešne ich rieši. Bohužiaľ, sú pod obrovským tlakom rôznych záujmových skupín, ktoré majú politické krytie. Pokiaľ sa táto situácia nezmení, tak nevidím žiadne „svetlo na konci tunela“.

Ing. Martin Kovalčík, vedúci Lesnej správy Beňuš, Odštepný závod Beňuš, š.p. Lesy SR:

„Ak bude štátnemu podniku schválená a poskytnutá návratná štátna výpomoc, bude podľa mňa veľmi dôležité, kam budú tieto prostriedky smerova. Použitie prostriedkov bude určite ostro sledovanou témou. Ak čas prostriedkov pôjde na splatenie úveru alebo jeho časti síce tiež pôžičkou, ale za výhodnejších podmienok a čas sa použije na „oživenie“ škrtnutých nákladov do pestovateľskej činnosti a ochrany lesa, tak je to v poriadku. Tak trochu ma zaráža podmienenie poskytnutia výpomoci revitalizáciou a reštrukturalizáciou podniku. Pred „krízou“ boli Lesy SR š.p. zreštrukturalizovanou a dovolím si tvrdi, že aj vitálnou firmou. Za posledné obdobie tu prebehlo niekoľko zmien, ktoré stáli aj nemalé finančné prostriedky. Z tých posledných tu bol najprv „manažérsky“ prístup, potom prístup „posilnenia vonkajšej prevádzky“, ktorý bol hodnotený kladne a nebol v podstate ničím iným, len vrátením sa k predchádzajúcemu „predmanažérskemu“ prístupu s nastavením ďalšej postupnosti krokov a zmien, ktoré boli po zmenách v rezorte zo dňa na deň zastavené.

Je pravdou, že mimoriadna situácia si vyžaduje prijatie mimoriadnych opatrení. Čo sme urobili pre zvládnutie dopadov krízy? Ako podnik zamestnávame interne okolo 4200 ľudí, ale je potrebné s vážnosou pristupova aj k externej sfére, ktorá určite nie je pre štát nezaujímavou z hľadiska väzieb na zamestnanos, dane, odvody atď. Na jednej strane sme si siahli na platy, dali limity, zoškrtali náklady v ažbovej, pestovateľskej činnosti, ochrane lesa, údržbách... Na druhej strane pokračuje prepad tržieb, pokles priemerného speňaženia dreva, akceptácia prebierok zo strany odberateľov sa stáva samozrejmosou, „výhodnos“ niektorých zmlúv má za následok pomalý zánik regionálnych úrovní obchodu...a ešte k tomu je tu najnovší „podporný“ a v porovnaní s minulosou protichodný krok zo strany Protimonopolného úradu SR. Všetko toto však nie je v rukách nás z vonkajšej prevádzky, ale bytostne nás to všetkých ovplyvňuje. Takže zmysel a efektivita vynaloženia prostriedkov štátnej výpomoci tu bude vtedy, ak sa vrátia tam, kde sa tvoria - naspä do lesa a nestanú sa akousi „dotáciou“ pre spracovateľov (niektorých) resp. "tiežobchodníkov", ale spláca ich budeme my. Ak však bude ma kto a z čoho...“

Ing. Marián Šturcel, námestník riaditeľa ŠL TANAP-u:

„Hubár ide do lesa uspokoji svojho koníčka a poteši ducha i telo (aj žalúdok). Maliny, čučoriedky odporúčajú desiati z desiatich odborníkov na výživu (určite aj Dr. Bukovský odsúhlasí). Rodinka s demi, zamilovaný párik, či dôchodca sa idú radi „nadýcha čerstvého vzduchu“ do zeleného lesa. Bežkár v zime, cykloturista v lete rád precvičí telesno i duševno na lesných cestičkách. Chatár, obec, mesto často zhromaždí pitnú vodu, ktorú produkuje les.

Tieto a ďalšie produkty lesa v rôznom vlastníctve a v starostlivosti lesníkov síce akceptuje aj široká laická verejnos, avšak málo si zároveň uvedomuje, že to všetko nespadne samo z neba, že to niečo stojí a priamo nikto vlastníkovi, správcovi lesa za to neplatí. Za drevo na nábytok, či do pece zaplatíme, často však , najmä v súčasnom období, na hrane výrobných nákladov. Preto rôzne formy podpory, či pomoci, vrátane tejto návratnej, pre lesy ako celok sú na mieste. Pritom by mali by stálymi, nielen počas tej, či onej krízy a nielen ako návratná pôžička. Ak chceme od lesa v našich zemepisných šírkach čoraz viac dreva a iných pôžitkov, tak im sme povinní da čoraz väčšiu pozornos a podporu aj vo finančnej podobe. Verejno-prospešné funkcie lesa chápem ako verejnú objednávku, preto je logická ich podpora z verejných zdrojov.“

Ing. Štefan Čurilla, prednosta Obvodného lesného úradu v Spišskej Novej Vsi:

„Mal som možnos sledova priebeh celej odbornej konferencie k zmierňovaniu následkov globálnej krízy vo Zvolene organizovanej Ústavom poradenstva a vzdelávania NLC vo Zvolene. Pozorne som sledoval celý priebeh a najmä odporúčania ako zmierni následky globálnej krízy v lesnom hospodárstve s ktorými možno jedine súhlasi.

Predmetom konferencie boli aj vystúpenia týkajúce sa návratnej štátnej výpomoci. Podľa môjho názoru aj toto je riešenie, ale za predpokladu, že Lesy SR, š.p. Banská Bystrica zodpovedne a včas predložia vypracovaný plán reštrukturalizácie a revitalizácie podniku, ktorý by mal obsahova vecné a konkrétne postupy, aby jeho realizácia mohla by podrobne sledovaná a kontrolovaná a tak by sa zaručilo účelové využitie pridelených finančných prostriedkov. Poskytnutiu takejto pôžičky by mala predchádza odborná analýza dôvodov takejto žiadosti o návratnú pôžičku a následne striktne stanovené záruky jej návratnosti.

Zaujali ma názory, že suma by mohla by zvýšená aspoň na 100 mil. €, aby rovnakým spôsobom mohla by poskytnutá pomoc i subjektom z radov neštátnych lesov, ktoré sú rovnakým spôsobom zasiahnuté následkami krízy. Vzhľadom na zvýšené náklady na zabezpečenie pestovnej činnosti v ochrane lesa, riešenie problémov hynutia smreka, odstraňovanie povodňových škôd a potrebné sprístupňovanie lesov napríklad už len z hľadiska prístupu pri likvidáciách požiarov, nehovoriac o potrebe sprístupnenia pre zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, čo podľa zákona musí zabezpečova každý subjekt hospodáriaci v lese a čo mu ukladá zákon, si myslím, že vyššie spomínané navrhované riešenie by pomohlo všetkým. Predpokladám, že nie všetky neštátne subjekty budú sa o túto podporu uchádza, je totiž otázne či a ako spracujú potrebné podklady pre schválenie takejto pôžičky. Takto by obavy verejnosti a médií o zneužitie finančných prostriedkov boli neoprávnené.“

Ing. Karol Mútňanský, riaditeľ spoločnosti Mestské lesy Kremnica s.r.o.:

„Snaha o zabezpečenie všetkých mimo produkčných funkcií lesa formou podpory lesníctva za súčasného stavu odbytu dreva je síce pochopiteľná, avšak nepochopiteľný je výber len jedného príjemcu, š.p. Lesy Slovenskej republiky. Každý obhospodarovateľ lesa by mal ma možnos využi takúto podporu, keďže pracuje s rovnakou lesníckou legislatívou a rovnako sa stará o les podľa trvalo udržateľných princípov. Len celoplošná výpomoc by naplnila uvádzané dôvody a vyvrátila by pochybnosti o účelovosti peňazí. Myslím si, že takáto adresná podpora urobí v očiach verejnosti „medvediu“ službu všetkým svedomitým lesníkom, pracujúcim v štátnych lesoch.“

Zaznamenal Jozef Marko