ŠTÁTNE LESY: V roku 2009 by sme mali hospodári so ziskom

S ekonomickým riaditeľom Ing. ¼ubošom Némethom o aktuálnej situácii v š.p. Lesy SR

K vývoju situácie v hospodárení štátneho podniku LESY SR a k jeho zvládaniu už rok trvajúcej krízy na trhu s drevom sa obracajú pohľady celej lesníckej verejnosti a spracovateľov dreva u nás. Je to prirodzené. Najväčší lesnícky subjekt na Slovensku je vždy akýmsi barometrom hodnotenia a vnímania lesníckeho a drevárskeho sektora. Preto aj v našom časopise venujeme dianiu v š.p. Lesy SR osobitnú a pretrvávajúcu pozornos. Po rozhovore s generálnym riaditeľom J. Minďášom v predchádzajúcom koncoročnom vydaní dnes dostáva slovo ekonomický riaditeľ Ing. ¼uboš NÌMETH, ktorému sme položili niekoľko aktuálnych otázok.

* Odborná komisia na čele s generálnym riaditeľom sekcie lesníckej Ministerstva pôdohospodárstva SR prof. Júliusom Novotným, ktorej ste boli členom, audítovala v novembri 2008 všetky odštepné závody š.p. Lesy SR, aby našla rezervy v ich hospodárení a plánovaní. Aké najčastejšie a najvážnejšie odchýlky a nedostatky ste zaznamenali v ekonomike odštepných závodov?

- Myšlienka o uskutočnení auditu hospodárskych zámerov pre rok 2009, ktoré predložili všetky odštepné závody štátnemu podniku Lesy SR, vznikla po ich zosumarizovaní, keď plánovaný hospodársky výsledok podniku ako celku vykázal vysokú stratu. Počas predošlých rokov to nebývalo inak, ale úprava hospodárskeho výsledku sa vykonávala po individuálnych stretnutiach s vedeniami odštepných závodov, kde sa nedala vždy zabezpeči objektivita. Je dos komplikované posúdi zámer vedenia odštepného závodu – či ide o jeho triviálnu snahu „zmäkči“ si plánovaný hospodársky výsledok kvôli hmotnej zainteresovanosti, alebo si urobi priestor na vyššie čerpanie nákladov napríklad na opravy budov, ciest a zvážnic, čo je ažko identifikovateľné.

Tento raz sme sa rozhodli z dôvodu zrýchlenia, zjednodušenia, ale najmä z dôvodu objektívnejšieho vyšpecifikovania rentových pomerov jednotlivých odštepných závodov, vykona audit komparatívnou metódou. Zostavili sme skupiny závodov (po troch až piatich odštepných závodoch) s porovnateľnými prírodnými a výrobnými podmienkami a s porovnateľným drevinovým zložením. Porovnávali sme u nich doteraz dosahované a plánované náklady na výrobu dreva, používané technológie, speňaženie dreva, náklady na pestovanie lesa, podiel prirodzeného zmladenia, výšku režijných nákladov, prípadne iné faktory ovplyvňujúce hospodárenie závodu. A tu sa písaním čísel na flipchart začali odchýlky a nedostatky v ekonomike odštepných závodov objavova sami. Buď sa odhalilo neopodstatnené zvyšovanie nákladov na výrobu, alebo naopak, nízko plánované speňaženie dreva a podobne. Tak, ako rýchlo si archu krízy rozložili odberatelia dreva na nás cez cenovú politiku, podobný prístup sme nútení zvoli pre nasledovné obdobie voči našim dodávateľom lesníckych prác i my. Bohužiaľ, po odkrytí všetkých rezerv sa súčasná kríza dotkne aj zamestnancov formou dočasného zmrazenia rastu miezd.

* Našli ste dostatok rezerv v nákladoch a podarilo sa vám s vedeniami odštepných závodov dohodnú na úprave plánovaných výnosov tak, aby bolo hospodárenie podniku v roku 2009 v plusových číslach?

- Áno, odštepné závody na základe výstupov z auditu rebilancovali svoje hospodárske zámery pre rok 2009 a podnik ako celok by mal po ich sčítaní hospodári so ziskom. Samozrejme, jedna vec je naprojektovaný zámer, druhou vecou bude zabezpeči jeho plnenie. Sme si vedomí situácie na trhu s drevom a preto riadenie rizík bude alfou a omegou v manažérskom konaní v nasledujúcom období. Rovnako dôležitou úlohou je riadenie finančných tokov dovnútra i navonok podniku, kde sme si stanovili dve priority. Po prvé: pomerne veľká čas auditu bola zameraná na objektivizovanie výšky zásob výrobkov a správu pohľadávok. Po druhé: ku koncu roka sa nám podarilo reštrukturalizova cudzie zdroje – drahý obchodný úver (záväzky po lehote splatnosti) sme transformovali za pomerne lacný bankový úver s cieľom jeho rýchleho zníženia až splatenia a tým zabezpečenia dostatočnej likvidity podniku. Isteže, hospodársky zámer pre rok 2009 je reštriktívneho charakteru s jednoduchou reprodukciou, kedy investovanie neprekročí úroveň odpisov, ale súčasnou úlohou je zastabilizova podnik v období hospodárskej recesie.

* Na dvoch odštepných závodoch – Krupina a Bardejov - má by od 1. januára 2009 pokusne zavedené dvojstupňové riadenie s vylúčením lesných správ? Čo si od tohto opatrenia vedenie podniku sľubuje?

- Návrh na zavedenie takéhoto modelu riadenia prišiel priamo od týchto malých závodov. Malých myslím objemom výroby. Pri nemennosti počtu závodov a zdôraznením podmienky, že každý lesný závod musí hospodári s kladným hospodárskym výsledkom, ako ekonóm ich požiadavku úplne chápem. Dosahovaný zisk z ažbovej činnosti pri tak nízkom objeme ažby nie je schopný pokry náklady na pestovnú činnos, ale najmä ich náklady na réžiu v súčasnej štruktúre. Práve takýto model riadenia im umožní režijné náklady značne zníži. Nemôže predsa na jednom závode zabezpečova o polovicu nižší objem prác rovnaký počet zamestnancov ako na druhom. Sú tam priepastné rozdiely v produktivite práce a v iných ukazovateľoch výkonnosti. A vôbec, prečo by nemohli fungova dva modely lesných závodov v rámci nášho podniku?

* Zamestnanci lesných správ a odštepných závodov sa obávajú ďalšej reorganizácie. Plánuje vedenie š.p. LESY SR v dohľadnom čase zmeni platný model rozdelenia právomocí a kompetencií na úrovni lesných obvodov, lesných správ a odštepných závodov?

- Okrem už spomínaných dvoch závodov sa právomoci a kompetencie na úrovni lesníckych obvodov, lesných správ a odštepných závodov meni nebudú, teda o inej reorganizácii nemám informácie. Ale musíme si uvedomi niekoľko faktov, ktoré môžu už v blízkej budúcnosti vyvoláva ekonomické turbulencie v našom podniku. Po prvé, štátny podnik Lesy SR nemá diverzifikované príjmy. Až 95 percent z celkových príjmov tvoria príjmy z predaja dreva, čiže každá, aj lokálna kríza na trhu s drevom, nám môže spôsobi problém s financovaním. Po druhé, postupným reštituovaním lesov ostáva podniku v hospodárskej správe menej než 50 percent celkovej výmery lesov a tým vlastne aj menej než 50 percent zdrojov, zatiaľ čo sa režijné náklady znížili iba o 25 percent. To odčerpáva potrebné prostriedky na modernizáciu a zabezpečenie flexibility firmy, čo je náš hlavný handicap v porovnaní s neštátnym sektorom. Po tretie, máme si ponecha určité, kvázi bezpečnostné kapacity vlastných výrobných prostriedkov, mám na mysli konkrétne techniku, alebo celú výrobu zabezpečova outsourcingom a investova prevažne do infraštruktúry? Na tieto a mnohé ďalšie otázky musí vedenie podniku v súčinnosti s vedeniami závodov, dozornou radou a zakladateľom nájs čo najskôr odpovede a nastavi ďalšie smerovanie š.p. Lesy Slovenskej republiky.

Pripravil: Jozef Marko