O ČOM SA HOVORÍ: Poľovník má dve možnosti...

By vlastníkom revíru alebo vlastníka revíru považova za svojho partnera.

Na tému – návrh zákona o poľovníctve s Ing. Tiborom Lebockým, prezidentom Slovenského poľovníckeho zväzu a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky

* V parlamente je dlho očakávaný návrh zákona o poľovníctve. K jeho vzniku prispela široká diskusia. Ministerstvo pôdohospodárstva i najväčšia poľovnícka organizácia ho ešte pred rokovaním vo vláde začiatkom minuloročnej jesene prezentovali ako úspešný konsenzus s vyhliadkou na skoré schválenie. Prečo sa napriek tomu legislatívny proces pribrzdil a návrh zákona sa dostáva na program rokovania Národnej rady SR až v roku 2009? Naznačuje to problémy s jeho hladkou priechodnosou?

- Tvorbu návrhu zákona o poľovníctve a celý priebeh pripomienkovania aktuálnych verzií je možné skutočne hodnoti ako pragmatickú a prezieravú spoluprácu všetkých zainteresovaných štátnych i neštátnych organizácií a inštitúcií, záujmových skupín aj širokej odbornej i laickej verejnosti. Skôr, ako odpoviem na Vašu otázku, dovoľte mi, aby som uviedol niektoré fakty týkajúce sa priebehu legislatívneho procesu tvorby tohto dlho očakávaného zákona. Mnohí sa pamätáme, akú nádej sme vkladali do operatívneho prístupu k dlhodobo neriešeným problémom v poľovníctve na Slovensku, keď sa do plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2007 podarilo presadi zákon o poľovníctve, zaradený na december 2007. Po IX. Sneme Slovenského poľovníckeho zväzu v Nitre 27. októbra 2007 sa však obdobie do konca roka ukázalo ako príliš krátke na to, aby sa konsenzuálne zjednotil právny názor ministerstva pôdohospodárstva a najväčšej poľovníckej organizácie na legislatívny rámec, hlavné spoločné ciele a priority zákona. Časový posun v podobe presunu termínu na prerokovanie tohto zákona vo vláde na august 2008 som preto vôbec nepovažoval za významný a podporil som názor vtedajšej pani ministerky Kramplovej, aby sa poskytol dostatočný časový priestor pre verejné pripomienkové konanie, odborné a legislatívne zdokonalenie prvej, pomerne surovej spoločnej verzie ministerstva a Slovenského poľovníckeho zväzu. Skúsenosti z nedávnej minulosti totiž potvrdzujú, že interaktívne pôsobenie niektorých ustanovení tohto zákona na slovenské spoločenské a politické prostredie je významné a nebolo by správne ohrozi priatie tak objektívne potrebnej novej právnej normy pre formálnu chybu, alebo pre zbytočne neriešený rozpor. Z tohto dôvodu považujem za správne aj to, že po vnútrorezortnom pripomienkovom konaní na MP SR prebehli až dve kolá medzirezortného pripomienkového konania, prvé do 30. apríla 2008, druhé do 19. júna 2008. Všetky pripomienky boli prerokované, veľká čas bola akceptovaná a rozpory boli odstránené. Do legislatívnej rady vlády bol zákon predložený bez rozporov. Napriek tomu sa pri prvom rokovaní legislatívnej rady vlády o tomto vládnom návrhu zákona objavili pripomienky, ktoré síce neboli zásadného charakteru, ale odsunuli jeho konečné odporúčanie na schválenie týmto poradným orgánom vlády o ďalšie takmer tri týždne. Po schválení návrhu zákona vo vláde 15. októbra 2008 došlo k istej časovej diskontinuite pri doručení schváleného vládneho návrhu zákona do parlamentu v stanovenom termíne, v dôsledku čoho zákon nebol zaradený do programu poslednej schôdze NR SR v roku 2008. Pravdepodobné však je aj to, že pri tvorbe programu poslednej schôdze parlamentu sa rozhodlo o prioritnom zaradení rokovacích bodov zameraných na riešenie legislatívnych, spoločenských, sociálnych, ekonomických a finančných vzahov v súvislosti s prechodom na Euro od 1.1.2009. Z uvedených skutočností vyplýva, že v tejto etape sú úvahy o problémoch s priechodnosou zákona neopodstatnené. Naopak, považujem za úspech, že potom, čo sa na čele rezortu, ktorý tento zákon predkladá vymenili v priebehu dvoch rokov traja ministri a viacerí vysokí štátny úradníci, je zákon v parlamente, má pridelené číslo parlamentnej tlače (PT 826), je zaradený na program rokovania Lesníckej komisie Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, na program rokovania samotného gestorského výboru, Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody i na program rokovania pléna NR SR počas prvej schôdze v roku 2009.

* Signalizuje niečo zmena pôvodného názvu zákona o starostlivosti o zver a o poľovníctve na zákon o poľovníctve?

- S iniciatívou zmeny pôvodného názvu zákona o poľovníctve na zákon o starostlivosti o zver a o poľovníctve prišla bývalá ministerka Kramplová. Podobné zákony v krajinách V4 a v krajinách EÚ sa skutočne označujú názvom, zvýrazňujúcim prioritné poslanie poľovníctva ako činnosti zameranej predovšetkým na starostlivos o zver, na jej ochranu, na aktívny manažment jej obhospodarovania v meniacich sa ekologických podmienkach kultúrnej krajiny. Starostlivosou o zver ako prírodné a kultúrne dedičstvo sa z rôznych aspektov zaoberajú aj iné právne normy, akými sú Zákon o ochrane prírody a krajiny, Zákon o veterinárnej starostlivosti, a podobne, pričom starostlivos o zver ako taká je absolútnym predpokladom na naplnenie predmetu úpravy zákona o poľovníctve. Zároveň vyplýva z neho ako objektívny dôsledok, preto požiadavku legislatívcov na zachovanie pôvodného názvu tejto právnej normy považujem za odôvodnenú.

* Navrhovaný zákon vychádza z postulátu, že právo poľovníctva patrí majiteľovi poľovného pozemku, ktorý sa rozhodne, či ho bude realizova sám, alebo ho niekomu postúpi. V záujme urýchlenia rozhodnutí však zároveň ustanovuje inštitút zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bez právnej subjektivity. Akú má funkciu? Súhlasíte s takýmto prístupom? Nie sú zriadením takéhoto inštitútu trochu potlačené práva jednotlivých vlastníkov len v prospech rýchlejšieho uspokojenia záujemcov o výkon práva poľovníctva?

- Inštitút zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bez právnej subjektivity je vnímaný ako konsenzuálne riešenie na zabezpečenie objektívneho rozhodovania rešpektovaním vlastníckeho práva pri súčasnom uznaní oprávnených požiadaviek kvalifikovanej väčšiny v podmienkach rozdrobeného vlastníctva poľovných pozemkov na Slovensku. Členmi Slovenského poľovníckeho zväzu sú mnohí špičkoví odborníci štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva, právnici na všetkých úrovniach štátnych inštitúcií a organizácií, ktorí sa s dôsledkami doteraz uplatňovaného systému stretávajú každý deň na ministerstvách, lesných úradoch, súdoch, prokuratúre. Práve títo odborníci naznačili, že rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov potvrdené notárom je v slovenských podmienkach legislatívne akceptovateľným východiskom pre konania o uznaní poľovného revíru, zmene hraníc poľovného revíru, prípadne konania o užívaní a náhrade za užívanie poľovného revíru.

* Stanovuje navrhovaný zákon spôsob určenia výšky odplaty za postúpenie výkonu práva poľovníctva?

- Náhrada za postúpenie výkonu práva poľovníctva je stanovená zmluvou medzi vlastníkmi poľovných pozemkov alebo ich splnomocnených zástupcov a užívateľom poľovného revíru. Návrh zákona dáva možnos vlastníkovi poľovného revíru alebo vlastníkom spoločného poľovného revíru rozhodnú o spôsobe využitia práva poľovníctva v poľovnom revíri, ale aj o výške náhrady za užívanie poľovného revíru (náhrada dohodou). Čiže tak, ako nie je dôvod, aby rozhodnutie vlastníka alebo vlastníkov poľovného revíru rozhodnutím v správnom konaní revidoval orgán štátnej správy - obvodný lesný úrad bude uzavretú zmluvu len evidova - tak nie je dôvod ani na to, aby sa pri určovaní výšky náhrady vstupovalo do práv a právom chránených záujmov vlastníkov. Slovenský poľovnícky zväz v pripomienkovom konaní k návrhu zákona v rámci zásadnej pripomienky žiadal, aby v prípade, keď sa vlastníci s užívateľmi v poľovných revíroch, ktoré budú predmetom nájmu nedohodnú, bol k dispozícii sadzobník, ktorého sadzby by boli zhruba na úrovni trojnásobku súčasného nájomného. Zároveň sa uvažovalo aj s aplikáciou každoročnej miery inflácie na hodnotu prenájmu poľovných revírov. Slovenský poľovnícky zväz bol a je toho názoru, že by išlo o rozumný kompromis medzi trhovou cenou prenájmu a kúpyschopnosou absolútnej väčšiny slovenských poľovníkov.

Už aj v gestorskom výbore evidujeme pripomienku, že pre prípad núdzového režimu, keď z akýchkoľvek dôvodov nedôjde k dohode o výške náhrady, by mal by prílohou zákona aj záväzný sadzobník a algoritmus výpočtu valorizácie. Nevylučujem, že po dôslednej analýze sa práve táto oblas môže sta predmetom zmeny alebo doplnku formou pozmeňujúceho návrhu v gestorskom výbore alebo v pléne NR SR.

* Ako sa bude vybera užívateľ a určí výška odplaty za postúpenie práva poľovníctva v prípade revíru, v ktorom čas pozemku vlastní štát?

- V poľovnom revíri, kde štát vlastní viac ako dve tretiny poľovných pozemkov sa náhrada určí na základe predchádzajúceho ponukového konania (obchodnej verejnej súaže), ktoré uskutoční právnická osoba spravujúca väčšinu pozemkov vo vlastníctve štátu.

* Bude výkon práva poľovníctva len výsadou tuzemských právnych subjektov?

- O využití práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru. Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonáva sami alebo môžu tento výkon zmluvou postúpi fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá spåňa kritériá uvedené v § 13 a § 14 zákona. Výkon práva poľovníctva sa teda môže vykonáva na základe zmluvy vlastníkov - vlastník alebo vlastníci sami - alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorou sa užívanie poľovného revíru môže postúpi fyzickej osobe, ak vlastní viac než 50 percent výmery poľovných pozemkov alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku alebo lesnícku činnos najmenej na 50 percent výmery poľovného revíru. Taktiež je možné užívanie poľovného revíru postúpi právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú alebo pedagogickú činnos v odbore poľovníctvo. Rozsiahlejšie a konkrétnejšie obmedzenia možností využitia práva poľovníctva vo vzahu k cudzím štátnym príslušníkom by boli v rozpore s platnými právnymi aktmi európskeho spoločenstva.

* Zmenia sa nejako podmienky zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, napríklad ohľadom trvania „prenájmu“ revíru, zabezpečenia kontinuity starostlivosti o zver v ňom či výpovede zmluvy?

- Podľa názoru nezanedbateľnej skupiny právnikov je na hranici ústavnosti, ak štát predpíše vlastníkovi záväznú dobu platnosti akejkoľvek zmluvy. Iste, zmluva o využití práva poľovníctva, samotný výkon práva poľovníctva je druh špecifickej činnosti, ktorá vo vzahu k ochrane živej a neživej prírody, životného a prírodného prostredia nesporne patrí rovnako aj k nezanedbateľným právam a právom chráneným záujmom štátu. Z uvedených dôvodov spomínaná skupina právnikov vyslovila právny názor, že zmluva o užívaní poľovného revíru by sa mala uzatvára najmenej na dobu desa rokov - nie presne na desa rokov - odo dňa jej registrácie a v tomto smere sme dostali aj požiadavku iniciova úpravu § 14 ods. 2 zákona v gestorskom výbore, Výbore NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

* Vlastníci môžu právo poľovníctva realizova vo vlastnej réžii alebo ho za odplatu odstúpi iným subjektom. Aký trend pri tejto voľbe očakávate v budúcnosti?

- Demokratizácia spoločnosti a trhové hospodárstvo priniesli zmeny v sociálnom postavení ľudí, ich hierarchii hodnôt, ich možnostiach ale aj v ich osobných cieľoch. Dôsledkom toho je boj o poľovné revíry na všetkých úrovniach, pocit krivdy tých, ktorí poľovnícke združenia zakladali a dnes sa pomaly všade stávajú nadbytočnými a pocit diskriminácie tých, ktorí štát a jeho nástroje chápu ako prostriedok na obmedzovanie ich vlastníckych práv. Jeden by chcel najradšej všetko, druhému nestačí menej, tretí nechce ani všetko ani menej, ale so žiadnym riešením nesúhlasí. Dôsledkom sú šarvátky na lesných úradoch, haldy spisov na súdoch, neustále napádané rozsudky, predbežné opatrenia. Kde hľada východisko? Konanie ľudí sa môže upravi zákonom, myslenie, žiaľ, ovplyvníte ažko. Úprava zákona je spoločensko-politickým problémom, zmena myslenia je problémom generačným.

Poľovníctvo je ušľachtilým poslaním pre tých, pre ktorých sú voľne žijúce druhy poľovnej zveri predmetom starosti o ich zdravie, radosti z ich krásy a vitality a nočnou morou pre tých, ktorí doteraz nepochopili, že voľne žijúce druhy poľovnej zveri sú prírodným a kultúrnym dedičstvom nás všetkých a nie prostriedkom uspokojovania ich osobných vášní.

Trendy poľovníctva na Slovensku v budúcnosti sú teda determinované nielen bohatou tradíciou, poľovníckou kultúrou a etikou, ale predovšetkým vývojom legislatívy upravujúcej spoločenské vzahy v širších súvislostiach. Súčasné právne vedomie mnohých poľovníkov - najmä tých s čerstvými poľovnými lístkami získanými za veľmi krátku dobu, pritom však mnohokrát až v piatom decéniu svojho doteraz prírode nezasväteného života - je totiž charakteristické dokonalým poznaním svojich práv, ale aj mimoriadnou absenciou poznania svojich povinností. Verím, že každý rozumný poľovník pochopí, že zákon o poľovníctve je v prvom rade o zveri a pre zver, a nie je a nebude prostriedkom na realizáciu individuálnych alebo skupinových záujmov neskúsených novátorov s povrchnými znalosami základných princípov fungovania biologických vzahov v prírode.

* Novinkou je založenie Slovenskej poľovníckej komory, jednotnej poľovníckej organizácie komorového typu, v ktorej by primárne mali by združení užívatelia poľovných revírov. Bude členstvo povinné aj pre vlastníkov užívajúcich právo poľovníctva na vlastných pozemkoch? Ak áno, čo im to prinesie, aby nemali pocit, že ide len o ďalšie šikanovanie a povinnosti plati členské?

- Zákon rieši zásadne odlišným spôsobom opodstatnenos a pravidlá fungovania jednotnej poľovníckej samosprávy na princípe spoločenskej objednávky vyplývajúcej z ústavných princípov starostlivosti o voľne žijúcu zver. Poľovníctvo je totiž právne charakterizované ako súhrn činností, zameraných na trvalo udržateľné, racionálne a cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako jednej z najcitlivejších zložiek obnoviteľných prírodných zdrojov, kultúrneho dedičstva a zároveň indikátora zdravého životného prostredia. V tomto kontexte je v súlade s čl. 44 Ústavy SR každý občan povinný chráni a zveľaďova životné prostredie, prírodné a kultúrne dedičstvo. Zároveň, v súlade s ods. 4 toho istého článku Ústavy, štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivos o životné prostredie, vrátane zabezpečenia ochrany voľne žijúcich živočíchov. Vzhľadom na to, že živá poľovná zver ako obnoviteľné prírodné bohatstvo predstavované populáciami voľne žijúcich, presne taxonomicky vymedzených druhov živočíchov, je prírodným a kultúrnym dedičstvom všetkých občanov nášho štátu, bolo by protiústavné podporova nejednoznačné a nejednotné, často živelné využívanie poľovnej zveri, teda nevytvori komplexný, s vnútroštátnym právom a právom EÚ kompatibilný právny rámec vylučujúci ohrozenie a poškodzovanie prírodných zdrojov, kultúrneho dedičstva a životného prostredia.

V prípade, že zákon bude schválený v navrhovanej podobe, demokraticky zvolené orgány jednotnej poľovníckej samosprávy s mandátom od všetkých držiteľov poľovných lístkov na Slovensku budú zárukou, že jednotná poľovnícka samospráva bude silným partnerom štátu a štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva pri zabezpečovaní starostlivosti o voľne žijúcu zver presne vymedzeným, jednotným a regulovaným spôsobom. Ďalším pozitívnym dôsledkom zmeny právnej formy jednotnej poľovníckej samosprávy je možnos získania alternatívnych zdrojov financovania.

Do roku 2013 máme jedinečnú možnos žiada prostredníctvom projektov zo štrukturálnych fondov EÚ nenávratné finančné príspevky. Oprávneným žiadateľom v rámci programu rozvoja vidieka, alebo prostredníctvom ďalších operačných programov sa však slovenská poľovnícka organizácia môže sta len po zmene jej súčasnej právnej formy, pretože občianske združenia, žiaľ, nepatria medzi oprávnených žiadateľov o nenávratnú finančnú podporu. Organizáciou založenou zo zákona následne vypracovaný a včas predložený „Národný program starostlivosti o zver a jej životné prostredie“, ktorý formou projektu pripraví Slovenská poľovnícka komora, bude hlavnou osou financovania aktivít modernej jednotnej poľovníckej organizácie so zameraním na podporu a pomoc predovšetkým na úrovni poľovných revírov. Z takto pripravenej logistiky je zrejmé, že cieľom bolo a stále je hľada alternatívne zdroje financovania slovenského poľovníctva a nespolieha sa na členské a už vôbec nie na jeho zvyšovanie. Ak sa takáto transformácia podarí, som presvedčený, že každý vlastník pochopí, že komora je preňho nielen zárukou zachovania nehmotného dedičstva ale aj zdrojom odborne garantovanej pomoci a finančnej podpory.

* Z radov neštátnych vlastníkov lesov zaznela aj námietka, prečo je stanovená minimálna výmera na uznanie revíru, keď zákon stanovuje veľkoplošné obhospodarovanie revírov a základné princípy starostlivosti o zver sa vraj nebudú stanovova pre podmienky konkrétneho revíru. Čo vy na to?

- Podľa návrhu zákona patrí právo poľovníctva vlastníkovi pozemku. To je nesporné. Vlastníctvo poľovných pozemkov na Slovensku je ako dôsledok uplatňovania uhorského dedičského práva značne diverzifikované. To je tiež fakt. Každý poľovník si teda musí uvedomi, že má dve možnosti:

By vlastníkom, alebo vlastníka považova za svojho partnera. A v tejto súvislosti si musí každý majiteľ alebo partner uvedomi, že pre optimálny a trvalo udržateľný vývoj zdravej populácie poľovnej zveri je nevyhnutný dostatočný životný priestor s dlhodobo stabilnými hranicami, relatívnym pokojom a vyrovnaným režimom hospodárenia. Je vo vzahu k zveri absolútne neetické a vo vzahu k ostatným poľovníckym kolegom egoistické, ak minoritný, niekedy dokonca úplne drobný vlastník poľovného pozemku zneužíva právny systém tým, že bojkotuje vôľu väčšiny, rozhodnutie správneho orgánu, ignoruje výsledky poľovníckej vedy a výskumu, odmieta sa pre zver a v prospech zveri podriadi a dlhodobo znemožňuje riadne poľovnícke hospodárenie. Zrušenie minimálnej výmery poľovných revírov by na základe uvedených aspektov mohlo vytvori priestor na gradáciu aktivít škodiacich poľovníctvu, preto ho v tejto etape považujem za rizikové.

Pripravil: Peter Fillo