NAŠA ANKETA: Bude financií na zastavenie podkôrnikov dos?
A vynaložíme ich efektívne? Rozhoduje čas!
Naše stretnutia so štátnymi i neštátnymi lesníkmi ukázali, že je medzi nimi dostatok silných osobností nielen s bohatými pracovnými skúsenosami, ale aj so schopnosou zauja profesionálny a principiálny postoj k problémom a otvoreným otázkam, týkajúcich sa slovenského lesníctva. V našom a vašom časopise sme sa ich rozhodli pravidelne oslovova v rámci novej rubriky „Naša anketa“ a pýta sa ich na konkrétne názory, pripomienky a návrhy.
V prvej ankete sme sa vybraných lesníckych osobností opýtali, čo si myslia o tom, že ministerstvá pôdohospodárstva a životného prostredia pripravili na zasadnutie vlády SR návrh legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku, podľa ktorého má by do roku 2013 preinvestovaných v lesníctve viac než 1,5 mld. Sk (33,19 mil. €). Na technicko-biologické opatrenia by malo ís vyše 1,36 miliardy korún /45,14 mil. €), najviac v roku 2011 - 383 mil. Sk (12,71 mil. €). Na výstavbu, prestavbu a rekonštrukcie lesných ciest navrhujú 930 mil. korún (30,87 mil. €) z eurofondov a zo zdrojov obhospodarovateľov lesa. Naša otázka znela:
Bude tento objem finančných prostriedkov podľa vás stači? Čo považujete za dôležité v procese rozdeľovania financií zrealizova, aby boli vynaložené efektívne?
* Ing. Marián Guniš, prednosta Obvodného lesného úradu v Ružomberku:
„Netrúfam si hodnoti samotnú finančnú výšku podpory vzhľadom k tomu, že nepoznám všetky ekonomické podklady jednotlivých regiónov na celom Slovensku. Aj napriek tomu však v celom vládnom návrhu sú podľa môjho návrhu štyri kľúčové momenty, ku ktorým by som sa bližšie vyjadril aj keď viem, že môj pohľad je ovplyvnený vlastnou každodennou prácou.
Po prvé. Z predloženého návrhu v rozpise horizontu do roku 2013 v celkovej sume 1 513 900 000 Sk sú finančné prostriedky plánované s maximálnym čerpaním v roku 2012 a 2013. Osobne si myslím, že vývoj finančných prostriedkov, ak má by efektívny a zaruči aspoň minimálny úspech zastavenia podkôrnikovej kalamity v smrečinách, mal by by hyperbolický, to znamená najväčšia čas finančných prostriedkov by mala ís na technicko-biologické opatrenia v roku 2009, prípadne 2010 a potom s klesajúcou tendenciou do roku 2013. Obávam sa, že v prípade nepriaznivých okolností sa už v roku 2012 nebudú finančné prostriedky ma na čo použi. Stačí si len pozrie elaborát NLC Zvolen o výskyte lesných činiteľov lesov Slovenska za rok 2007 a ich prognózu na rok 2008. Už porovnaním tejto rok starej správy a analýzy skutočného vývoja spracovanej a nespracovanej kalamity poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom v tomto roku je jasné, že v prípade doterajšieho vývoja nás v najbližších rokoch čaká veľmi nepríjemné obdobie. V prípade, že sa bude vyskytova taký rok, ako bol rok 2008, kde sa spojili naraz všetky nepriaznivé okolnosti (suché počasie, veľké výkyvy klimatických zmien, nadbytok drevnej hmoty, ako aj druhotné abiotické a biotické činitele) pri súčasnej legislatíve na úseku štátnej ochrany prírody, by v období 2 až 10 rokov neboli potrebné žiadne finančné zdroje na riešenie zastavenia podkôrnikovej kalamity v smrečinách, pretože by už na území Slovenska takmer neexistovali. Podľa biotopu podkôrného hmyzu je jasné, že ak sa v čo najkratšom čase (!!!) nezastaví jeho vývoj, naozaj potom nebudú potrebné ďalšie finančné zdroje na záchranu smrečín. Preto je potrebné venova všetky sily na zastavenie jeho rozšírenia už v jarnom období roku 2009. Z tohto pohľadu (aj keď sám viem, že to nie je vôbec ľahké) by aj na úseku legislatívy bolo optimálne, keby nový zákon o štátnej ochrane prírody bol účinný už v apríli, maximálne v máji.
Po druhé. Celá odborná verejnos diskutuje a aj samotný vládny návrh sleduje technicko-biologické opatrenia mechanickou alebo chemickou asanáciou aktívnych chrobačiarov, asanáciou zvyškov po ažbe a aplikáciou biologických, biotechnických, a technických prípravkou proti škodlivým činiteľom. Chýba mi však pohľad: Čo potom? Myslím si, že naše snahy o vyriešenie tejto problematiky sa môžu s veľkou pravdepodobnosou skonči nielen pozitívnym výsledkom, ale aj tzv. „pesimistickým variantom“. V oboch prípadoch nám čo nevidie vystane potreba zalesnenia nových holín a to bude úloha s nemalými finančnými ažkosami. Samozrejme, výsledkom založenia lesných porastov budú zmiešané, ekologicky stabilné lesné ekosystémy, avšak vo veľa prípadoch to budú územia v ažko dostupných terénoch, s vysokou nadmorskou výškou, s veľmi prekysleným podložím a zrejme aj s prostredím, kde klimatické podmienky budú oveľa zložitejšie než tie, na ktoré sme boli doteraz zvyknutí (myslím extrémne suchá v jarných mesiacoch alebo prívalové dažde s obrovským eróznym účinkom). Preto nielen zalesnenie, ale aj zabezpečenie nových lesných porastov bude oveľa komplikovanejšie a finančne náročnejšie ako sme boli doteraz zvyknutí. A to ešte nevravím o veľkosti plochy novovytvorených holín vzniknutých kalamitou. Veľkosti o akých sa nám asi ani nesnívalo. Možno by bolo preto dobré (uvidíme to po analýze vývoja kalamít už v roku 2010), aby sa čas týchto finančných prostriedkov mohla presunú aj do prostriedkov na založenie nových lesných ekosystémov na vzniknutých holinách.
Po tretie. Stav súčasných lesných ciest a zvážnic je takmer katastrofálny. Sprístupnenie jednotiek priestorového rozdelenia lesa je nutné nielen v oblastiach vyhynutia smrečín, ale takmer na všetkých lesných pozemkoch. Z tohto pohľadu riešenie požiadavky rekonštrukcie a vybudovania lesných ciest považujem za veľmi cenný prínos nielen pre samotné lesné hospodárstvo, ale aj z pohľadu ochranárskeho, rekreačno-kultúrneho, protipožiarneho a spoločenského, do ktorého akýkoľvek prísun financií je vždy len vítaný.
Po štvrté. Z osobného pohľadu si veľmi cením potrebu zabezpeči predloženie návrhu nového zákona o ochrane prírody a krajiny. Situácia je vážna aj pre nedôslednos prístupu úradov životného prostredia, keď neskoré vydávanie alebo zamietnutie vydania príslušných povolení spôsobilo, že sa včas nespracovala kalamita, hoci z lesného zákona vyplýva prvoradá povinnos jej spracovania. Ešte aj v dnešných dňoch prinášajú masmédiá názory „ochranárov“, ktorí tvrdia že lesníci nafúkli problém výskytu podkôrnikov a následnej kalamity alebo, že dokonca lesníci sú pôvodcami zvýšeného výskytu kalamity na Slovensku, argumentujúc tým, že v niektorých lokalitách poklesol počet podkôrneho hmyzu. Samozrejme, že majú pravdu, pretože v tých lokalitách sa už žiadne živé smrečiny nevyskytujú! Neviem, či si títo jednotlivci uvedomujú dosah svojich tvrdení, pretože diskutova s nimi odborne by zrejme na základe ich vyjadrení bolo zbytočné. Myslím si, že aj tento vládny návrh (a jeho návrhy finančnej pomoci, inštitucionálneho opatrenia ako aj vytvorenie splnomocnenca vlády SR pre ochranu smrečín a smrekových biotopov, ako aj zriadenie osobitného podporného fondu lesného hospodárstva), presvedčí širokú verejnos o tom, že v súčasnosti ide v našich novodobých lesníckych dejinách o ojedinelý a veľmi závažný fakt. A jasne je to definované ako závažná nutnos pre celú našu spoločnos.
Avšak aj v časti odbornej ochranárskej diskusie sa často niektoré lesnícke činnosti kritizujú s jediným argumentom a to, že porušujú súčasný zákon o ochrane prírody a krajiny. Preto si myslím, že odvaha zmeni tento zákon je jedným z významných prínosov celého vládneho opatrenia. Nechcem by maximalistický, ale ak by sa celá ochrana lesných ekosystémov vrátila do rúk lesníkom, tak ako bola v ich rukách pred necelými 15-timi rokmi, myslím si, že by to bol krok dopredu. Dúfam, že predložený návrh vzhľadom na nemilé skúsenosti posledných rokov pri asanácií veľkých kalamít, bude logickým základom so „zdravým sedliackym rozumom“ na vytvorenie nového pohľadu na tomto úseku. Je predsa nemysliteľné aby tí, čo lesy vytvorili a vychovávali ich, boli dnes kritizovaní za ich ochranu, ktorú prakticky vykonávali a vykonávajú už od založenia lesných ekosystémov. Mimoriadna situácia (prognózy a analýzy škodlivých činiteľov tomu nasvedčujú) si vyžaduje aj mimoriadne legislatívne opatrenia, a preto si cením snahu zmeni legislatívnu oblas právnej úpravy štátnej ochrany prírody.“
* Ing. Ján Švančara, vedúci Odboru usmerňovania lesníckych činností š.p. Lesy SR:
„Celá problematika, ktorú sa obe ministerstvá snažia vyrieši investíciou 1,5 mld. Sk je omnoho komplikovanejšia než samotná otázka dostatku alebo nedostatku finančných prostriedkov. Normálneho daňového poplatníka by pravdepodobne skôr zaujímali otázky, prečo sa vláda SR vôbec rozhodla investova do lesníctva, prečo až teraz, prečo vlády v tejto republike dopustili vypracovaním a schválením legislatívnych noriem zhoršovanie stavu ihličnatých lesov prakticky už od roku 1994? Je všeobecne známe a každý lekár to potvrdí, že investície do problematiky predchádzania chorobám sú účinnejšie a lacnejšie než samotná liečba chorých pacientov. Presne to isté platilo a stále platí aj pre pacienta, ktorý sa volá „Lesy Slovenska“. Z osobného hľadiska hodnotím rozhodnutie vlády SR ako krok pozitívny bez ohľadu na skutočnos, či vyčlenených prostriedkov bude dostatok alebo nie. Pre mňa je to konečne prvý dôkaz, že aj keď dos oneskorene, ale predsa si aj na najvyšších miestach začíname uvedomova dôležitos, nenahraditeľnos zdravého lesa ako existenčnej podmienky života človeka na Slovensku a nebojím sa tvrdi aj v strednej Európe.
Či bude určený objem investícií do lesníctva dostatočný alebo nie ukáže čas a ďalšie sprievodné kroky, ktoré sú z môjho pohľadu nevyhnutné na riešenie tak komplikovanej a doteraz vládami zanedbávanej oblasti, akou je zdravotný stav našich lesov. Som presvedčený o tom, že ak v krátkej dobe nedôjde k zjednoteniu legislatívy na úrovni zákonov o lesoch a ochrane prírody a krajiny v zmysle vypracovania a schválenia jediného zákona, bude veľmi ažké, ba nemožné napráva chyby minulosti a to aj v prípade poskytnutia akýchkoľvek vysokých investícií. Tento základný krok sa na Slovensku musí urobi, inak akákoľvek snaha o nápravu vyjde nazmar. Len pre všeobecnú informovanos, lesné hospodárstvo na Slovensku potrebuje v prvom rade jednoznačnú, konkrétnu spoločenskú objednávku v zmysle, čo vlastne spoločnos od nás lesných hospodárov požaduje, za čo budeme nies zodpovednos a toto všetko musí by podložené legislatívou, ktorá nám umožní naplni spomenutú požiadavku.
Proces prerozdeľovania, ale najmä kontroly účelnosti použitia celého 1,5 miliardového. balíka finančných prostriedkov má svoje zákonitosti a vyžaduje splnenie určitých predpokladov ešte pred samotným poskytnutím investícií. Všeobecne platnou zásadou by malo by rešpektovanie cieľa, ktorý vláda SR definovala ako zmiernenie a zastavenie podkôrnikovej kalamity. Premenené na drobné to znamená rešpektova projekty ozdravných opatrení bez ohľadu na vlastníctvo majetku, stanovi priority vo vzahu na konkrétnu situáciu v jednotlivých porastoch z cieľom nečerpa zbytočne, neúčelne prostriedky tam, kde sa nedá už nič zachráni, ale najmä uprednostni aktivity, ktoré smerujú k prevencii, to znamená predchádza samotnému vzniku kalamitných ohnísk včasným spracovaním hmoty atraktívnej pre podkôrny hmyz. Podľa vyjadrenia odborníkov z NLC Zvolen, ako aj ich písomného stanoviska, všetky opatrenia na boj s podkôrnym hmyzom sú doplňujúcimi a nepodstatnými v prípade ak včas nespracujeme alebo neasanujeme lykožrútmi napadnutú hmotu. A v tomto konštatovaní je aj neuralgický bod celej problematiky. Súčasná legislatíva v podobe zákona o ochrane prírody lesnému hospodárovi nič nezakazuje, ale vyžaduje podľa stupňov ochrany vyhotovovanie žiadostí, stanovísk a následných rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody. Zotrvávanie tohto legislatívneho stavu v nezmenenej polohe znamená plytvanie prostriedkami štátu a stavia lesného hospodára do polohy štatistu, ktorý nedokáže túto patovú situáciu vyrieši, pričom obe strany ako lesný hospodár tak štátna správa ochrany prírody sa snažia len plni platnú legislatívu. Na škodu celej veci rozhodujúcu úlohu tu hrá faktor času a ak jednej strane záleží na čo najrýchlejšom vyhotovení potrebných žiadostí, druhá strana má podľa niekoľko ročných skúseností dostatok času na vydanie rozhodnutí.
V návrhu opatrení sa spomína aj suma 930 mil. Sk na výstavbu a rekonštrukciu lesných ciest. Z pohľadu hodnotenia dôležitosti ochranných a obranných opatrení v porastoch postihnutých kalamitou by sprístupnenie týchto lokalít malo by na prvom mieste. Zabezpečenie prístupu pre personál, potrebnú techniku a materiál je nevyhnutným predpokladom včasného a účinného zásahu lesného hospodára. Dlhodobo obmedzované investície do údržby a výstavby lesných ciest v spojitosti s ich nedostatočnou hustotou v porovnaní s okolitými krajinami, ale aj potrebami lesného hospodárstva, vyžadujú vyššie a dlhodobejšie vynakladanie prostriedkov aj v tejto oblasti. Argumenty tzv. ochranárov o bezmedznom sprístupňovaní „najzachovalejších“ lokalít potvrdzujú len dávno známu skutočnos, že ich snahou je ochrana prírody pred človekom a nie pre človeka.“
* Ing. Milan Dolňan, riaditeľ spoločnosti Lesy mesta Brezno s.r.o.:
„Dostali sme sa do situácie, keď už len to, že les na danom mieste vôbec je, teda samotná existencia lesa, je úspechom a treba ju podpori. Skupiny lesníkov hľadajú a uvažujú o možnostiach jednoduchej a efektívnej podpory v lesnom hospodárstve. Jedna z možností sú priame platby v poľnohospodárstve, určite jednoduchší spôsob ako dnešné komplikované spracúvanie projektov a preverovanie prác, pokým peniaze po schválení prídu lesníckemu subjektu. Možno by bolo vhodné našich odborníkov vysla do zahraničia, kde financovanie funguje a s ich dovolením prevzia overené postupy. Treba si pritom však uvedomi, že u nás ide o podporu lesníctva v mimoriadnej situácii, keď bolo zasiahnuté do podstaty lesného majetku jednak obrovskými vetrovými kalamitami a následnými hmyzovo-antropogénnymi živlami. Tie posledné uvedené vplyvy sú najhoršie a najboľavejšie, pretože nemuseli by, máme ich v moci my, lesní hospodári. Ale zhovievavosou k názorom pokusov, k termínom vyjadrení kompetentných sme spôsobili stav, aký dnes v smrečinách na Slovensku je. Nech sú nám tieto chybné kroky aspoň poučením a nájdeme dobrý spôsob financovania lesného hospodárstva, ktoré bude slúži na kompenzáciu a rekonštrukciu lesa. Lebo skutočne, ak sa nám na hornej hranici lesa podarí obnovi zelené lesy, bude to obrovský úspech, pričom si to bude vyžadova veľké úsilie a nemalé finančné prostriedky. To by mohol by náš cieľ, lebo len zelený zdravý les zadrží vlahu, stabilizuje sneh, zamedzí lavínam, zabráni erózii pôdy, ochráni nižšie položené lesy, prefiltruje vzduch, vytvorí kyslík a fytoncídy, zabezpečí krásu krajiny, možnos relaxácie a oddychu ľudí a tým život a zdravie človeka. Nezaslúži si podpori zdravý a zelený les už len zato, že je? Les nám to predsa vráti!
Podľa môjho názoru nejde o výšku finančnej podpory, tá je daná a schválená, ale o zmysluplné a správne rozdelenie a správne požitie financií. Inak 1,5 miliardy Sk je podpora 1 ha slovenského lesa sumou 750 Sk/ha, alebo pri 10 miliónoch m³ vyaženého dreva za rok podpora vo výške 150 Sk/m3. Alebo pri náklade jeden milión na kilometer lesnej cesty je to vybudovanie len 1 500 km lesných ciest, alebo raz toľko opravených. Škoda je tá, že sme takto obrovským investíciám (škodám) nepredchádzali a dovolili sme si zniči smrekové porasty a najmä hornú hranicu lesa, ktorej obnova bude neskutočne náročná. Veď si ešte pamätáme, ako sme ju chceli zvyšova v nedávnej minulosti a čo to stálo finančných prostriedkov. Toľko, až sme to radšej vzdali ako zbytočné mrhanie ľudskej námahy a financií.“
* Ján Bukovinský, predseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva Hybe:
„Keďže zatiaľ nepoznáme podmienky, za ktorých bude možné čerpa finančné prostriedky a z 1,5 mld. Sk bolo vyčlenených 900 mil. Sk na lesné cesty, čiastka 600 mil. na boj proti škodcom na roky 2009 - 2013 sa mi zdá veľmi nízka aj vzhľadom na potrebu finančných prostriedkov pre štátne lesy. Pre ostatných obhospodarovateľov lesa zostane nízka čiastka a boj s podkôrnym hmyzom budú musie financova z vlastných peňazí.“
* Ing. Šimon Škoviera, prednosta Obvodného lesného úradu v Poprade:
„Pre širokú lesnícku verejnos je potešujúce, že sa vláda SR začala vážne zaobera otázkou zdravotného stavu smrečín, aj keď pri pohľade na súčasný stupeň napadnutia smrekových porastov podkôrnym hmyzom je už v mnohých prípadoch neskoro. Je predpoklad, že rozpad smrečín je už nezvrátiteľným faktom a našou úlohou bude zamera sa predovšetkým na ich následnú obnovu tam, kde je to vhodné. Samozrejme, je potrebné v maximálnej miere vynaloži úsilie na to, aby sme zachovali a ochránili ešte zdravé, nenapadnuté porasty. Len čas ukáže, či bol vyčlenený dostatočný objem finančných prostriedkov. Osobne by som sa zameral na splnenie troch základných bodov a to na efektívne a včasné využitie poskytovaných prostriedkov s dobrým a prísnym systémom kontroly ich použitia, rozprúdenie trhu so spracovaným kalamitným drevom a v neposlednom rade na absolútne a bezodkladné zosúladenie legislatívy ochrany prírody s lesníckou tak, aby mohli by tieto opatrenia realizované aj vo všetkých chránených územiach, kde problém s podkôrnym hmyzom nastal ,respektíve je predpoklad, že nastane. Samozrejme, úspešný boj s podkôrnym hmyzom si vyžaduje plnú oddanos a odbornos lesníckej prevádzky, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, ochrany prírody, ale aj podporu širokej verejnosti.“
Redakcia