Vy sa pýtate, my odpovedáme

Na otázky čitateľov časopisu LES/Slovenské lesokruhy odpovedá lesnícka sekcia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Vážení čitatelia, keď sme sa počas tohtoročného lesa vybrali horami-dolami našej domoviny, pribalili sme si do redakčného batoha poznámkový blok s otázkou „Ako žiješ, lesník slovenský?“ Prešli sme hodný kus cesty a stretli sme desiatky lesníkov. Hľadajúc pravdivú odpoveď sa blok postupne zapåňal. Po návrate domov sme otázky čitateľov vysypali na redakčný stôl a v skrátenej forme sme ich predložili kompetentným pracovníkom nášho lesného hospodárstva. Tak, aby nám v dnešnom vydaní na ne odpovedali.

Chceme tak otvori priestor na pravidelný dialóg vedenia ministerstva s Vami, vážení čitatelia. Možno tento dialóg mnohé nové objaví. Avšak hlavne nech pomôže lepšie sa pochopi a počúva sa navzájom... A verte, že o to nám ide predovšetkým!

Redakcia

Ako sa využívajú financie na kalamitu?

Ako sa využívajú finančné prostriedky mimoriadne vyčlenené vládou na jej výjazdovom rokovaní na Horehroní? Vtedy pre lesníkov svitla nová nádej na spracovanie veľkoplošnej kalamity a likvidáciu podkôrneho hmyzu prevažne v smrečinách, konkrétne na tento rok to malo by 355 miliónov korún...

- Finančný mechanizmus na poskytnutie dotácií z predmetných 355 mil. Sk na rok 2008 vychádza z ustanovení § 23 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 369/2007 Z. z. o niektorých podporných opatreniach v pôdohospodárstve v znení Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.159/2008 tak, aby bolo možné poskytnú dotáciu formou refundácie už vykonaných prác na výkony ochrany lesa. Poskytovanie dotácií v roku 23008 sa riadi pravidlom de minimis.

Podľa schémy minimálnej pomoci oprávnený príjemca minimálnej pomoci je fyzická alebo právnická osoba obhospodarujúca vlastné alebo prenajaté lesy a lesy, ktoré má v správe podľa § 50 ods. 3 zákona o lesoch, založená podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Oprávnenými nákladmi sú už vynaložené náklady na:

- nákup prípravkov proti škodlivým organizmom (napríklad nákup feromónových odparníkov a lapačov na podkôrne druhy škodcov), vrátane biologickej ochrany, ktorá napríklad zahàňa použitie živých organizmov, produktov ich činnosti alebo ich syntetických analógov, použitie predátorov, parazitoidov, patogénov, hormónov a sterilného hmyzu a podobne, nákup insekticídov, fungicídov, biopreparátov a pomocných látok (farbivo, adhezíva, atď.) a ďalších chemických prípravkov na ochranu lesa,

- aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín (lesných drevín) proti škodlivým organizmom,

- asanáciu zvyškov po ažbe uhadzovaním, pálením, drvením, štiepkovaním, mechanickú asanáciu naletených stromov a klasických lapákov – odkôrňovanie, mechanické ošetrenie alebo chemické ošetrenie alebo pálenie, kladenie a evidenciu klasických lapákov, stavbu lapačov,

Žiadosti na dotáciu na predmetné činnosti pre rok 2008 sa podávali v termíne od 11. septembra do 10.októbra 2008. Miera ich využitia závisí len a len od obhospodarovateľov lesa a ich snahy predmetnú problematiku si naštudova a požiada o dotáciu.

Máme rozdielne ceny dreva a práce?

U nás na Slovensku je to tak – ceny dreva sú európske, ale ceny práce sú slovenské. Skôr či neskôr budeme musie pristúpi k zvýšeniu cien za služby, inak nebudeme ma s kým v lese pracova. Skúsené ažbárske partie sa presúvajú za lepšími zárobkami do Česka, Rakúska, Nemecka. Nemohol by v tom pomôc štát? Konkrétne dotovaním nákladov na ažbu a približovanie dreva aspoň v náročných lanovkových terénoch?

- Čo sa týka cenových relácií jednotlivých komodít treba pripomenú, že ich hodnota je jednoznačne ovplyvnená vzahom dopytu a ponuky. Prepad cien dreva na trhu je spôsobený predovšetkým pretlakom dreva v stredoeurópskom regióne spôsobenom kalamitami v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov, ktoré poškodili predovšetkým smrekové lesy. Nie celkom možno súhlasi s konštatovaním uvedeným v otázke, že na Slovensku máme „európske ceny dreva“. Veď keď si porovnáme napríklad vývoj cien smrekovej guľatiny v Rakúsku, Českej republike a na Slovensku, tak ceny tejto komodity na Slovensku sú najnižšie za celé sledované obdobie, iba v druhom štvrroku došlo k výraznejšiemu prepadu cien dreva v uvedených sortimentoch v Českej republike.

Ak sa hovorí o pomoci štátu v prospech jednotlivých služieb v lesníctve, tak jednoznačne možno konštatova, že zásady tvorby cien stanovuje vzah obhospodarovateľ lesa a poskytovateľ služieb. Štát vstupuje do tohto procesu nepriamo napríklad tým, že v rámci Programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 vytvára predpoklad pre zlepšenie technickej a technologickej vybavenosti obhospodarovateľov lesov a zároveň aj poskytovateľov služieb, v tomto prípade v ažbovom procese. Je však potrebné si uvedomi aj skutočnos, že lesné hospodárstvo a jednotlivé lesnícke služby sa realizujú na jednotnom trhu Európskej únie. Ak sme konštatovali, že ceny dreva na Slovensku nedosahujú úroveň cien dreva v Rakúsku, tak je len logické, že základným nástrojom na vytvorenie rovnakých podmienok je vyrovnanie cien dreva, ktoré bolo, je a bude základnou tržbonosnou aktivitou obhospodarovateľov lesa.

Dohodneme sa na spoločnom postupe?

V marci tohto roka MP SR a MŽP SR vydali spoločné usmernenie na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch, ktorého cieľom je zosúladi postup OLH, obhospodarovateľov lesa, NLC a ŠOP v chránených pásmach chránených území s 5. stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ažby. Čo to prinieslo pre prax? Pretože doteraz pretrváva podvojná legislatíva, deľba zodpovednosti a názorová nejednotnos na aktívny alebo pasívny menežment lesného hospodárstva sú najlepšou cestou, ako ďalej zhoršova zdravotný stav našich lesov...

- Spoločné usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov z 28. marca 2008 usmerňuje subjekty pri zabezpečovaní opatrení na ochranu lesa v súvislosti s realizáciou opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany. Túto zabezpečuje podľa ustanovení zákona o lesoch organizácia ochrany prírody. Nemožno hovori o „podvojnosti legislatívy“, ani o podvojnosti právnej úpravy lesného hospodárstva a ochrany prírody, nakoľko problematika ochrany lesa je jednoznačne predmetom zákona o lesoch. Dôvod na vydanie usmernenia vychádzal zo skutočnosti, že obhospodarovateľ, ktorý zodpovedá za ochranu lesa, neuplatňoval v dostatočnej miere ustanovenia zákona a vykonávanie ochranných a obranných opatrení vykonával na vlastné náklady, čím zaažoval sám svoje hospodárenie v lese. Ustanovenie zákona prenáša zodpovednos za vykonanie opatrení na organizáciu ochrany prírody (v prípade nepovolenia spracovania náhodnej ažby), nesníma však povinnos odborného lesného hospodára vypracova návrh opatrení na ochranu lesa. Usmernenie rieši aj otázku potvrdenia opodstatnenosti navrhnutých opatrení, keď návrh opatrení je predmetom posúdenia orgánom odbornej kontroly ochrany lesa, teda návrh opatrení na ochranu lesa vypracovaný odborným lesným hospodárom a potvrdený lesníckou ochranárskou službou je záväzný pre organizáciu ochrany prírody, ktorá má povinnos vykona opatrenia v rozsahu návrhu na svoje náklady.

Je však potrebné poveda, že i napriek uvedeným skutočnostiam organizácie ochrany prírody nedisponujú dostatočným objemom finančných prostriedkov na realizáciu uvedených opatrení. Táto problematika je predmetom rokovania zainteresovaných ministerstiev, aby v rámci rezortu životného prostredia boli vytvorené dostatočné prostriedky na realizáciu opatrení podľa § 23 ods.3 zákona o lesoch v rozsahu návrhu odborného lesného hospodára a nie v rozsahu disponibilných zdrojov. Sme presvedčení, že rezort životného prostredia disponuje zdrojmi, z ktorých je možné túto povinnos organizácie ochrany prírody realizova v plnom rozsahu v súlade so zákonom o lesoch. Je však potrebné, aby obhospodarovateľ plne využíval túto možnos zákona o lesoch a finančné prostriedky takto ušetrené investoval do iných lesníckych činností s cieľom zabezpečenia trvalo udržateľného obhospodarovania lesa.

Chémia, áno, či nie?

Verejnos veľmi citlivo vníma používanie postrekov povolenými chemickými prostriedkami na znižovanie početnosti podkôrneho a drevokazného hmyzu. Ako vysvetľuje ministerstvo tento postup?

- Obhospodarovateľ lesa je povinný vykonáva preventívne opatrenia s cieľom predchádza poškodeniu lesa a vykonáva ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi. V rámci zabezpečovania tejto povinnosti môže využíva rôzne spôsoby a formy opatrení súvisiacich so zabezpečovaním tejto povinnosti. Používanie chemických prostriedkov je jedným z možných opatrení, ku ktorým obhospodarovatelia pristupujú po zvážení ostatných ochranných a obranných opatrení, rešpektujúc pritom plnenie všetkých požadovaných funkcií lesov. I napriek skutočnosti, že tieto opatrenia sú veľmi citlivo vnímané spoločnosou, v prípade, žesú vykonávané v súlade s ostatnými ustanoveniami právnych predpisov a sú zabezpečované povolenými látkami, je to jeden z efektívnych potenciálnych spôsobov ochrany lesa pred pôsobením škodlivých činiteľov.

Prepúšanie a – vedľajšie vplyvy?

Dnes je aktuálnou otázka ďalšieho radikálnejšieho znižovania stavu zamestnancov v štátnom podniku Lesy SR. V tejto súvislosti sa objavili obavy, či rozhodovania o výpovediach neovplyvnia rôzne skupinové, či stranícke záujmy, čo by prinieslo pochybnosti o tom, či v štátnych lesoch zostanú pracova ozaj tí najlepší.

- Lesy SR š.p. Banská Bystrica sú najväčším obhospodarovateľom lesov a zároveň najväčším správcom lesného majetku štátu na Slovensku. Jeho úlohou je spravovanie majetku štátu s cieľom jeho zachovania a zveľaďovania. Opatrenia, ktoré je potrebné zrealizova v podniku s cieľom zefektívnenia hospodárenia sa dotýka okrem iných oblastí aj personálneho dobudovania podniku. Je pravdou, že ide o veľmi nepopulárne opatrenie, ktorého cieľom je predovšetkým také inštitucionálne a personálne dobudovanie podniku, ktoré vytvorí odborné personálne a inštitucionálne predpoklady s cieľom efektívneho a odborne fundovaného obhospodarovania všetkých lesov, v ktorých Lesy SR š.p. hospodária. Sme presvedčení, že zásady odbornosti a fundovanosti budú v rámci personálnej prestavby podniku plne rešpektované a potvrdí sa skutočnos, že v lesoch budú pracova hospodári, ktorí si plne uvedomujú dôležitos plnenia všetkých požadovaných funkcií lesov.

So znižovaním počtu zamestnancov v štátnej správe lesného hospodárstva sa neuvažuje

Znižovanie stavu zamestnancov sa týka rovnako lesných úradov. V týchto prípadoch ide často o presadzovanie „svojich“ ľudí, čo sa môže neskôr prejavi na úrovni profesionálnosti. Okrem toho pokiaľ nový pracovník špecializovanej štátnej správy vnikne do problematiky, to trvá aj niekoľko rokov, nehovoriac o tom, že štátnej správe pribúdajú neustále nové úlohy. Môže v tomto smere ministerstvo vytvori nejaké kontrolné mechanizmy?

- Čo sa týka počtu zamestnancov na obvodných a krajských lesných úradoch, tu by som chcel zdôrazni, že s ďalším znižovaním počtov odborných zamestnancov na týchto úradoch sa už neuvažuje.

Znižovanie zamestnancov v štátnej správe, štátnu správu lesného hospodárstva a poľovníctva nevynímajúc, bolo realizované na základe Uznesenia vlády SR č. 856/2006, ktoré stanovilo zníženie počtu štátnozamestnaneckých miest najneskôr do 31.03.2008.

Sme si veľmi dobre vedomí zodpovednosti a náročnosti úloh, ktoré títo zamestnanci zabezpečujú. Výber zamestnancov sa pritom riadi pravidlami výberového konania podľa zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej správe v znení neskorších predpisov. Pritom podľa ustanovenia § 57 ods. 2 a 5 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov aj prednostovia krajských a obvodných lesných úradov musia prejs najskôr výberovým konaním a až na základe úspešného zvládnutia výberového konania môžu by následne vymenovaní do funkcie prednostov. Myslím a moje skúsenosti to potvrdzujú, že takýto postup je dostatočnou zárukou toho, že na lesných úradoch sú ľudia, ktorí po profesionálnej stránke sú odborníkmi a sú i riadení odborníkmi, ktorí si svoje vedomosti a manažérske skúsenosti vopred museli obháji vo výberovom konaní.

Prečo sme v rámci EÚ len „chudobní príbuzní?

Aj v súčasnosti má lesné hospodárstvo v rámci „Programu rozvoja vidieka“ len pozíciu „chudobného príbuzného“. Lesné hospodárstvo krajín bývalej pätnástky EÚ, ale aj susedných nových štátov EÚ sa však teší oveľa väčšej podpore z verejných zdrojov než je tomu u nás. Zaráža zistenie, že na okresných PPA nepracuje jediný lesník! Pritom veľmi veľa vlastníkov lesa nemá prístup na internet, pretože ide zväčša o starších ľudí... Prečo je tomu tak?

- Výška dotácie do ktoréhokoľvek odvetvia je vždy priamo úmerná možnostiam štátneho rozpočtu a keďže i na podpore poskytovanej z fondov európskej únie v pôdohospodárstve participuje Slovenská republika, je výška dotácií do lesného hospodárstva úmerná možnostiam štátneho rozpočtu a podielu lesného hospodárstva na tvorbe HDP Slovenskej republiky. Ministerstvo pôdohospodárstva vyvinulo viacero aktivít, ktorých realizácia by mala v horizonte do roku 2013 zabezpeči podporu do lesníctva i po spotrebovaní finančných prostriedkov alokovaných v jednotlivých opatreniach Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007-2013.

Otázka profesného zloženia zamestnancov Poľnohospodárskej platobnej agentúry je v kompetencii jej predstaviteľov a ako takú ju Ministerstvo pôdohospodárstva nemôže ovplyvňova.

Otázka pripojenia na internet je v kompetencii každého obhospodarovateľa lesa a je len na jeho vôli, či využije služby niektorého z operátorov na Slovenskom trhu poskytujúcich tieto služby.

Ochrana lesných ekosystémov nemôže by problémom len lesníkov

Národný lesnícky program môže prinies lesnému hospodárstvu zásadnú zmenu jeho pozície. Podmienené je to však tým, že všetky zainteresované rezorty si budú aj plni úlohy, ktoré pre nich vyplývajú z tohto dokumentu. Môžeme by v tomto smere optimistami?

- Na realizáciu strategických cieľov, priorít a rámcových cieľov Národného lesníckeho programu (NLP) SR bol vypracovaný Akčný plán (AP) NLP SR na roky 2009-2013. AP NLP rozpracováva rámcové ciele NLP SR na konkrétne opatrenia. Na príprave AP NLP spolupracovali aj rezorty, ktorých pôsobnos určitým spôsobom súvisí s lesmi, a predložili návrhy opatrení vrátane ich predpokladaného finančného zabezpečenia. Takáto spolupráca je významná a potrebná najmä z toho dôvodu, že starostlivos o lesné ekosystémy nemôže by úlohou len jedného rezortu, ale musí by recipročne rozdelená v rámci širokého spoločenského využívania funkcií lesa a jeho produktov aj na iné subjekty.

Ak sa takáto spolupráca premietne do konkrétnych výsledkov, lesníctvo a lesy na Slovensku sa dostanú na pozíciu, ktorá im z historického hľadiska nepochybne patrí.

Prečo sa nevedia dohodnú lesníci a drevári?

Nebudem vymenúva chyby, ktoré sa urobili v rámci transformácie, či privatizácie drevospracujúceho priemyslu. Chcem však poznamena, že keby sme boli domáci drevospracujúci priemysel podporili tak, ako zahraničné automobilky, vyzerala by situácia iná než je v súčasnosti. Chcem sa zároveň spýta, prečo doteraz nefunguje rada alebo združenie zástupcov lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu, ktorá by mohla operatívnejšie rieši prípady, ktoré napríklad dnes prežívame v súvislosti s obchodnou politikou a jej nejasnou transparentnosou?

- Základným problémom obhospodarovateľov lesa je skutočnos, že hlavný tržbonosný artikel, teda drevná hmota, pri súčasnom poklese cien dreva v nadnárodnom meradle, nevytvára predpoklad pre vytvorenie podmienok pre bezproblémové zabezpečenie obnovy lesa a požadovaných funkcií lesov. Pravdou je, že najväčší producenti dreva pri súčasnej úrovni cien dreva v niektorých prípadoch nie sú schopní z tržieb pokry náklady súvisiace s jeho ažbou. Je len logickým vyústením, že pri rešpektovaní zásad trhového hospodárstva je dosiahnutie čo najväčších tržieb z dreva pre obhospodarovateľa lesa rozhodujúcou aktivitou. Pochopiteľne dalo by sa hovori o spojitosti tohto problému s problematikou transformácie drevospracujúceho priemyslu, avšak treba zároveň konštatova, že v rámci obchodu s drevom nie je možné donekonečna rešpektova len záujem drevospracujúceho priemyslu, nakoľko takto jednostranné riešenie zákonite musí vies k nekomplexnosti riešenia celej problematiky trhu s drevom, drevospracujúceho priemyslu a lesného hospodárstva. Ak hovoríme o obchodnej politike, tak aj táto rešpektuje a vychádza z princípov trhového hospodárstva a ak hovoríte o „nejasnej transparentnosti obchodnej politiky“, treba zároveň definova ktorej politiky. Ak by som sa mal vyjadri k problematike obchodnej politiky Lesov SR š.p., tak nemôžem hovori o nejasnosti obchodnej politiky. Tá je jasná a transparentná. Pochopiteľne by však bolo treba hovori aj o obchodnej politike drevospracujúceho priemyslu, o ktorej jasnosti a transparentnosti tiež ažko pochybova. Ak možno o niečom pochybova, a to v oboch prípadoch, je to, či sa zásady obchodnej politiky rešpektujú v reálnom živote. A pravdou je, je aj ten najdokonalejší systém sa stáva dokonalým až vtedy, keď sa dodržiava. Alebo inými slovami, aj ten najdokonalejší systém môže by absolútne nefunkčný, ak ho nerešpektuje čo len jeden subjekt.

V súčasnej dobe je zriadená Slovenská lesnícka a drevárska rada, ktorej štatút nadobudol účinnos 1.1.2007. Rada má pôsobnos poradného orgánu Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva hospodárstva SR a jej úlohou je predovšetkým navrhovanie zámerov pre zvýšenie efektívnosti v súčinnosti lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu a navrhovanie smerovania priemyselnej a obchodnej politiky drevospracujúceho priemyslu a lesného hospodárstva s cieľom racionálneho využitia potenciálu lesov. Rada sa skladá z desiatich členov, z ktorých pä menuje minister pôdohospodárstva SR (dvaja zástupcovia MP SR, zástupca Lesov SR š.p., zástupca NLC Zvolen a zástupca Rady združení neštátnych vlastníkov lesov SR) a piatich minister hospodárstva SR (traja zástupcovia MH SR, zástupca Zväzu spracovateľov dreva SR a zástupca Zväzu celulózo papierenského priemyslu SR). V roku 2007 predsedal rade generálny riaditeľ sekcie lesníckej MP SR, v súčasnosti prebralo predsedníctvo MH SR. Je pravdou, že činnos tejto rady je v súčasnosti skôr platonická a je nevyhnutné iniciova jej činnos s cieľom prijímania odporúčaní pre relevantných ministrov vo väzbe na riešenie problémov lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu.

Ako je to s novým zákonom o poľovníctve?

Vo všetkých pádoch sa dnes skloňuje najmä poľovníctvo. Slovenskí poľovníci s obavami vnímajú pripravovaný nový zákon o poľovníctve, pretože to cítia tak, že poľovníctvo je pre nich prakticky záujmovou činnosou. Môžete to vysvetli, prípadne objasni, v akom štádiu sa nachádza príprava spomínaného zákona?

- Návrh zákona o poľovníctve bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 15. októbra 2008. Je to po 15 rokoch od novely zákona o poľovníctve po prvý krát, že návrh nového zákona o poľovníctve „sa dostal“ tak ďaleko, čo je zásluha všetkých, ktorí sa na jeho príprave podieľali, teda osobitnej komisie, vymenovanej ministrom, pracovníkov sekcie lesníckej i sekcie legislatívy tunajšieho ministerstva. Po zapracovaní pripomienok z rokovania vlády SR bude návrh zákona obvyklou cestou predložený na rokovanie parlamentu.

Bude záleža na poslancoch NR SR ako si návrh zákona osvoja a akú mu dajú konečnú podobu. Práca ministerstva v súvislosti so zákonom však nekončí. Po jeho schválení v parlamente čaká ministerstvo úloha urýchlene pripravi návrh vykonávacích predpisov k zákonu, čo nebude jednoduché, ak majú nadobudnú účinnos spolu so zákonom, to znamená od 1. marca 2009.

Redakčne spracoval Ján Fillo