Hrozí, či nehrozí zánik vzácneho biotopu?

Dva rozdielne pohľady - Lesníckej fakulty a Lesov SR - na jeden spoločný problém. Fabova hoľa.

Po revíznom dni v Prírodnej rezervácii Fabova hoľa, ktorého priebeh sme zachytili v predchádzajúcej reportáži, pripravili viacerí zainteresovaní svoje odborné stanoviská k ďalšiemu osudu lesných porastov v tejto prírodnej rezervácii adresované Krajskému úradu životného prostredia v Banskej Bystrici. Z niekoľkých vyberáme dve. Obidve sú lesnícke, napriek tomu sú rozdielne. Prvé vypracovala Ing. Alena Ábelová z Odboru usmerňovania lesníckych činností na generálnom riaditeľstve š.p. Lesy SR, to druhé doc. Ing. Eva Križová, PhD a Ing. Karol Ujházy PhD. z Katedry fytológie Lesníckej fakulty TU vo Zvolene. Na vás čitateľoch ponechávame, aby ste sa pozreli na danú problematiku dvoma rôznymi pohľadmi a aby ste si vytvorili vlastný názor na prezentované postoje a riešenie budúcnosti Fabovej hole.

LESY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Chránené územie bolo vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu na podnet štátnych lesov za účelom ochrany tetrova hlucháňa 30.6.1988. Oficiálnym predmetom ochrany sa stala ochrana prirodzených lesných spoločenstiev so vzácnymi druhmi flóry a fauny, ako aj podhôľneho a vysočinového reliéfu Veporských vrchov. V roku 1995 bola prehlásená Zákonom NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny za národnú prírodnú rezerváciu. S platnosou od 1. februára 2003 bola Vyhláškou MŽP SR č.17/2003, ktorou sa ustanovujú národné prírodné rezervácie a uverejňuje zoznam prírodných rezervácií ustanovená za prírodnú rezerváciu. Predmet ochrany zostal ten istý.

Do roku 2004 bola v tomto chránenom území uplatňovaná tzv. „aktívna ochrana“. Boli tu vykonávané všetky hospodárske zásahy včítane výchovných a náhodných ažieb okrem ažieb úmyselných obnovných. Ani lesný hospodár, ani obe okresné revízie (1995, 1997) nezaznamenali zhoršený stav lesa. Naopak, revízia v roku 1995 konštatovala, že hospodárske zásahy plánované v rámci platného LHP prispejú k zvyšovaniu stability lesných porastov. Druhá okresná revízia zasa posúdila spracovanie 885 m3 kalamitnej hmoty po veternej smršti z 8.7.1996 ako nevyhnutne potrebné na zabezpečenie starostlivosti o NPR. Z uvedeného jasne vyplýva, že pri zriadení rezervácie sa nepočítalo s bezzásahovým režimom, práve naopak predpokladalo sa hospodárenie v lese s určitým obmedzením obnovných úmyselných ažieb. Obrat nastal po veternej smršti v 19.11.2004, keď na území PR padlo 7 900m3 vetrovej kalamity, ktorú nám orgány štátnej správy životného prostredia zakázali spracova. Nastúpil tzv. „pasívny režim ochrany“ a uvedené územie sa stalo územím bezzásahovým. Následne tu vznikla podkôrniková kalamita v celkovom objeme 12 540 m³ a 23. až 24.8.2007 ďalšia vetrová kalamita v objeme 7 600m³. K dnešnému dňu sa na území PR Fabova hoľa nachádza 28 000 m³ podkôrnikovej kalamity, čo predstavuje zhruba 40 % zásob drevnej hmoty v lesných porastoch. Na spracovanie tejto hmoty sme podali ďalšie tri žiadosti, zatiaľ všetky s negatívnym rozhodnutím orgánov štátnej správy životného prostredia.

Keďže za prirodzené lesné spoločenstvá sú považované tie, ktoré svojim drevinovým zložením čo najviac zodpovedajú drevinovou skladbou prirodzenej drevinovej skladbe a keďže v danej lokalite smrek ako hlavná drevina postupne odchádza a nasledujúca prirodzená obnova smreka, ktorá nedosahuje ani 5 % nezabezpečuje v dostatočnej miere jeho prirodzené zastúpenie (75 %) sme toho názoru, že postupným odumieraním starých smrekových porastov spôsobeným uplatňovaním bezzásahového režimu postupne dochádza k zániku predmetu ochrany.

Súčasne je takto ohrozená populácia možno najvýznamnejšieho chráneného kritického druhu (tetrova hlucháňa) v navrhovanom Chránenom vtáčom území Muránska planina – Stolica. Podľa „Rozšírenia vtákov na Slovensku“, ktoré vydala Slovenská akadémia vied „Hlucháň u nás obýva predovšetkým staré ihličnaté a zmiešané lesy od nadmorskej výšky 600 m až po hornú hranicu lesa (1 150 m n. m.). Optimálny biotop predstavujú staré (80 - 250 rokov) prirodzené horské smrekové a zmiešané lesy (smrek, jedľa, buk, javor, jarabina) (Saniga 1996a, b, c). Vplyv na kvalitu biotopu má zapojenos porastu (60 – 70%). Limitujúcim faktorom pre dlhodobé prežívanie lokálnych populačných jednotiek hlucháňa obyčajného sú dostatočne veľké súvislé plochy vhodného biotopu (min. 50 ha), ktoré nie sú rozčlenené nevhodnými stanovišami na vzdialenos väčšiu ako 15 km. Za hlavnú príčinu ohrozenia druhu sa všeobecne považuje práve narušenie celistvosti vhodných biotopov“. Už dnešný stav porastov ukazuje, že dochádza k ich postupnému odumieraniu (40 % zásaob vo forme màtvych stromov) a teda dochádza k postupnému rozčleňovaniu až zániku jeho hniezdneho biotopu. Zároveň máme hlásenia zo strany lesných správcov, že hlucháň z màtvych častí lesa v tejto lokalite naozaj odchádza. Z tohto pohľadu predmet ochrany PR Fabova hoľa postupne uplatňovaním terajšieho bezzásahového režimu zaniká. Tým dochádza podľa nášho názoru k porušeniu čl. 4 ods. 4 smernice č. 79/40/EHS z 2. 4. 1979 a to ochrana druhu chránených vtákov nachádzajúcich sa na tangovanom chránenom vtáčom území.

Gradujúcou podkôrnikovou kalamitou v PR Fabova hoľa dochádza v zmysle článku 6 Smernice 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (smernica o biotopoch) k poškodzovaniu biotopu európskeho významu Ls 9.2 Smrekové lesy vysokobylinné (9410) v rámci navrhovaného územia európskeho významu SKUEV 0225 Muránska planina:

- rozširujúcou sa kalamitou sa neustále zmenšuje areál (plocha) biotopu v rámci ÚEV

- mení sa jeho špecifická štruktúra a funkcie potrebné pre jeho dlhodobé zachovanie

- zhoršuje sa priaznivý stav ochrany jeho typického druhu – smreka

Ako ďalší doklad potvrdzujúci naše stanovisko sme doložili na KÚ ŽP Banská Bystrica kópiu znaleckého posudku vypracovaného Poľnohospodárskym znaleckým ústavom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Z jeho záverov v časti II. na strane 26 – 27 vyplýva pre lokalitu PR Fabova hoľa nasledovné:

- V areáli biotopov s kódovým označením (9410) – horské lesy smrekové sa celková výmera znížila o 23,43 ha.

- Podľa všetkých indikátorov, ktoré uvádza NATURA 2000 pre FCS (Favourable conservation status – pre priaznivý stav zachovania biotopov) nedošlo k ich udržaniu, zlepšeniu a zveľadeniu ako ukazuje skutočnos, ani k ich zachovaniu

- Výpadkom dominantnej dreviny označených biotopov dochádza aj k zmene ich špecifickej štruktúry. Veková skladba je narušená od základu, zmladenie drevín je minimálne ( v žiadnom prípade nie je zárukou budúcej generácie lesa), priestorová štruktúra prakticky žiadna, prítomnos solitérov z pôvodnej proveniencie ojedinelá, màtve drevo na plošnej jednotke nahromadené v nadmernom množstve.

- Biotopy kódových označení strácajú svoju pôvodnú funkčnos, ktorá bola určujúcim faktorom pre fyto a zoocenózy a očakávaná aj v cieľoch zriadenia PR.

- Existenčné podmienky prítomných druhov biotopov destabilizovali vetrové kalamity a následne rozšírený podkôrny hmyz.

- V označených JPRL bez následnej fruktifikácie je celoplošne nereálna samoobnova horských smrekových lesov, teda pôvodných druhov biotopov. Zistila sa nadmerná prítomnos expanzívnych ale aj inváznych druhov bylinných spoločenstiev.

Podľa článku 6 odseku 2 smernice o biotopoch sú členské štáty „povinné prija primerané kroky na to, aby v územiach ochrany biotopov a druhov zabránili poškodzovaniu biotopov a druhov rovnako ako rušeniu druhov, kvôli ktorým boli územia vyhlásené, vždy, keď toto rušeniu by mohlo by významné z hľadiska cieľov smernice o biotopoch“. Ďalej podľa výkladu článku 6 vyššie uvedenej smernice Európskou komisiou v práci „Starostlivos o územia Natura 2000“ z apríla 2000 tento „nie je obmedzený len na činnosti, ktoré sú zámerné. Vzahuje sa rovnako aj na náhodné udalosti, ak sú predvídateľné.“ Zároveň sa vo vyššie uvedenom interpretačnom manuáli uvádza, že biotopy a druhy majú by zachované v ich priaznivom stave a v pôvodnom areáli.

Ďalej sme toho názoru, že ďalším uplatňovaním bezzásahového režimu by taktiež dochádzalo k porušeniu § 5 ods. 5 v nadväznosti na ods. 3 zákona 543/2002 Z. z., podľa ktorého je vlastník, respektíve správca majetku zodpovedný za priaznivý stav osobitne chránenej časti prírody a krajiny navrhovaného územia európskeho významu (§27) z hľadiska jej ochrany a má zabezpečova priaznivý stav časti krajiny.

Zároveň poukazujeme na skutočnos, že v zmysle zákona o štátnom podniku, ako aj zákona o lesoch sme ako správca majetku štátu povinní vykonáva všetky činnosti za účelom predchádzania škôd. Rešpektovaním bezzásahového režimu sa vystavujeme nebezpečenstvu vzniku škôd nielen v lesných porastoch PR Fabova hoľa, ale i v okolitých lesných porastoch.

LESNÍCKA FAKULTA TECHNICKEJ UNIVERZITY

Charakter spoločenstiev (biotopov) PR Fabova hoľa

Na území PR Fabova hoľa sa vyskytuje niekoľko lesných typov, prevažne zo slt Fagetum abietino-piceosum (Fap), Sorbeto-Piceetum (SP), Acereto-Piceetum (AcP) 6. a 7. vs, edaficko-trofických radov A a B/C (v zmysle Hančinského 1972). Mapované typologické jednotky slúžili aj pre zaradenie do jednotiek Natura 2000: 9410 (kyslomilné smrekové lesy, ktorá zodpovedá triede Vaccinio-Piceetea Zürišsko-Montpelliérskej školy); podľa katalógu biotopov Slovenska ide o jednotky Ls 9.1 (smrekové lesy čučoriedkové) a Ls9.2 (smrekové lesy vysokobylinné). Podľa našich pozorovaní toto zaradenie zhruba zodpovedá; 6. vs sa vyskytuje na strmších južných svahoch a v nižších polohách, kde sa prirodzene vyskytuje a roztrúsene šíri buk, chýba jedľa (zrejme dôsledok hospodárenia v minulosti).

Hrebeňové partie, chladnejšie a vlhkejšie svahy patria do 7. vs, s charakteristickou štruktúrou zníženej vzrastavosti smreka, charakteristickej štruktúry porastov aj výrazná dominancia subalpínskych druhov (najmä Luzula sylvatica, Athyrium distentifolium, a i.), bohatá je etáž machorastov. Vo všetkých vegetačných jednotkách sú zastúpené charakteristické druhy, mení sa ich pokryvnos v závislosti od režimu svetla.

Dynamika lesných ekosystémov

Pri terénnej pochôdzke sme zaznamenali oba prípady vývojových cyklov. Na väčšine plochy dochádza k postupnému skupinovitému rozpadu v nepravidelnej maloplošnej mozaike (ak sa menšie plochy rozpadov budú ďalej rozširova môžu aj tam vzniknú väčšie plochy rozpadov). Na strmých JZ až Z svahoch došlo k náhlemu rozpadu rovnorodej starej smrečiny a rýchlo vzniklo iniciálne štádium vývoja veľkého cyklu s prevahou jarabiny vtáčej, ojedinele sa vyskytuje rakyta, smrek, v nižšie položených partiách ojedinele aj buk a javor horský. Smrek sa vyskytuje na celej „kalamitnej ploche“ (ktorú sme prešli) vo forme mladých jedincov (odhadujeme 1–10 jedincov starších ako 5 rokov na 100 m2). Na miestach najstaršej „kalamity“ už existujú pod suchými smrekmi súvislé porasty jarabiny do výšky asi 5 metrov. Prirodzená obnova smreka je viazaná predovšetkým na màtve, rozkladajúce sa drevo. V miernom tieni jarabiny smrek úspešne prežíva a súčasne je zablokovaný rozvoj silne konkurenčnej rúbaniskovej vegetácie. ktorá by smreku mohla konkurova. Miestami je zmladenie jarabiny redšie ale vždy dos početné na to, aby v priebehu niekoľkých ďalších rokov vytvorilo viac menej súvislý prípravný porast.

Intenzita rozpadu len čiastočne súvisí s typologickými jednotkami; stabilnejšie, vetrovou kalamitou menej postihnuté (pomalšie sa rozpadávajúce následkom premnoženia podkôrnika) porasty sú v extrémnejších hrebeňových typoch 7. vs, ale paradoxne aj preriedené porasty 6. vs na južnom svahu západnej časti rezervácie. Najvýraznejší veľkoplošný rozpad nastal na západných svahoch, na plochách zaradených do slt Acereto-Piceetum (javorové smrečiny, biotop Ls 9.2).

Zmenil sa biotop následkom hromadného odumierania smreka?

Podľa našich pozorovaní sa druhové zloženie v štádiu rozpadu, ani vo vznikajúcich jarabinových porastoch výrazne nezmenilo. Prevažujú Calamagrostis villosa, Vaccinium myrtillus, Luzula sylvatica, Athyrium distentifolium, Dryopteris dilatata a Rubus idaeus, ktoré sú prirodzenými druhmi aj v štádiu optima. Najväčším rozdielom je výrazná gradácia maliny (Rubus idaeus) na otvorených miestach, ktorá v zapojených porastoch optima býva len roztrúsená. Celkove môžeme konštatova, že sa zmenili pokryvnosti druhov, ale len minimálne druhová skladba, klasifikácia spoločenstiev podľa typologických jednotiek alebo typov biotopov sa nemení. Z druhov, ktoré nie sú typické pre zapojené smrečiny (hoci sa môžu vyskytova napr. na vývratoch) sa tu ojedinele vyskytujú rakyta (Salix caprea), baza červená (Sambucus racemosa) a vrbovka (Chamaerion angustifolium), ale len s malou pokryvnosou aj početnosou.

Výraznejšiu zmenu sme pozorovali len na zalesnenej ploche, kde bola spracovaná kalamita. Narušenie pôvodného vegetačného krytu a obnaženie pôdy pri sústreďovaní dreva umožnilo nálet vetrom šírenej vrbovky (tá nie je schopná obsadi plochy so zapojenou bylinnou synúziou), ktorá je v súčasnosti spolu s malinou hlavnou dominantou tejto časti. Súčasne naletela aj rakyta, ojedinele aj breza. Rúbanisková vegetácia s dominanciou vrbovky však aj tu predstavuje len krátkodobé vývojové štádium, ktoré sa skončí zhruba za desa rokov zapojením stromovej etáže, jarabiny a vysadeného smreka. Z dlhodobého hľadiska vznik rúbaniskovej vegetácie neznamená zánik lesného typu jarabinovej smrečiny alebo zodpovedajúceho typu biotopu.

Vyjadrenie Lesníckej fakulty k stanovisku Lesy SR, š.p.:

1. k zániku predmetu ochrany tohto chráneného územia, stanovenom Výnosom MK SSR č. 1160/1988-32 z 30.6.1988, ktorým je ochrana prirodzených lesných spoločenstiev so vzácnymi druhmi flóry a fauny, ako aj podhôľneho a vysočinového reliéfu Veporských vrchov.

Prirodzené lesné spoločenstvá nezanikli, vetrovou kalamitou a následnou podkôrnikovou kalamitou bola postihnutá generácia starých smrekov (najmä v častiach v minulosti obhospodarovaných, respektíve umelo zalesňovaných). Táto je v súčasnosti nahrádzaná už existujúcou novou generáciou (ktorá je početnejšia ako stará!). Charakteristické druhy flóry (a fauny) zostali zachované, mení sa ich početnos a pokryvnos. Tu chceme upozorni na fakt, že všetky procesy v lesných ekosystémoch sú pomalé. Vyplýva to zo samotnej podstaty lesa, a nemôžu ich urýchli ani hospodárske zásahy – tým sa iba vzbudí dojem, že „sa niečo robí“. Práve pomalá obnova je zárukou prirodzenej diferencovanej štruktúry smrekových lesov vysokobylinných i čučoriedkových.

2. k poškodzovaniu biotopu európskeho významu Ls 9.2 Smrekové lesy vysokobylinné (9410) v rámci navrhovaného územia európskeho významu SKUEV0225 Muránska planina a to podľa článku 6 Smernice 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín:

Došlo k poškodeniu jednej zložky biotopu, jednej dreviny (smreka), na konci jej životného cyklu. Ostané zložky biotopu (klimatop, edatop) vrátane bylinnej etáže a novej generácie smreka existujú v plnej šírke druhového spektra aj naďalej. K faune sa nevyjadrujeme – to ponechávame na odborníkov.

a) rozširujúcou sa kalamitou sa neustále zmenšuje areál (plocha) biotopu v rámci ÚEV;

Plocha biotopu, podmieneného klimaticky a edaficky, nazvaného podľa prevažujúcej (najnápadnejšej) zložky = dreviny sa nezmenšuje, len prechádza prirodzeným vývojom. Pestrá mozaika rôznych štádií je zárukou diferencovanej štruktúry drevinovej zložky následného porastu biotopov.

b) mení sa jeho špecifická štruktúra a funkcie potrebné pre jeho dlhodobé zachovanie;

Špecifická štruktúra sa mení, spôsobom odpovedajúcim intenzite disturbačného činiteľa (vietor) a následnému ataku podkôrnika. Existujúci vývoj cez štádium prípravného lesa s prevahou jarabiny vtáčej je plne v súlade s podmienkami prostredia je zárukou zachovania všetkých funkcií biotopu. Tieto zmeny sú dočasné, vzhľadom na krátku životnos a slabú kompetičnú schopnos jarabiny vtáčej nič nebráni priaznivému vývoju populácie smreka ako hlavnej klimaxovej dreviny. Zmeny v prírodných lesoch však budú prebieha neustále a štádiá sa budú cyklicky v priestorovej mozaike strieda. Štádium optima bude vždy tvori len čas z plochy rezervácie.

c) zhoršuje sa priaznivý stav ochrany jeho typického druhu – smreka.

Zhoršil sa stav jednej (starej) generácie smreka, ktorá je evidentne nahrádzaná existujúcou novou generáciou. Pri tejto je záruka, že pochádza z odolnejších jedincov prežívajúcej populácie.

Vyjadrenie k ďalším dôležitým otázkam

Čo je priaznivý stav biotopu? Podľa informácií z porady, nie je nikde definovaný, nie je ani jasné, kto a na základe čoho, bude tento stav posudzova. Nevieme, či je „kapitola biotopy“ v Bruseli definitívne uzatvorená, alebo či je (bude) možné ju otvori – a to práve týmto smerom. Chápanie biotopov v aktuálnom ponímaní je statické, chýbajú (aspoň okrajovo) charakteristiky možných vývojových štádií. Zača treba práve pri „vrcholových smrečinách“, ktoré sa momentálne (nielen u nás) rozpadajú vplyvom klimatických zmien (extrémne silné víchrice, sucho, teplo, hmyz ...). Ich prirodzená obnova (vývojový cyklus) má charakter veľkoplošného rozpadu známeho zo severských boreálnych lesov. Je teda možné vychádza z tejto analógie a definova vývojové štádiá vrcholových smrečín a následne definova priaznivý stav biotopu pre každé štádium.

Nerozpadá sa ani neodumiera celý smrekový les. Ten je v prípade ochrany prírody chápaný ako ekosystém, alebo biotop smrekového lesa – odumiera len stará generácia smreka, ktorá je automaticky nahrádzaná už existujúcou novou generáciou (ktorá je početnejšia ako stará).

Možnosti podpory prirodzeného zmladenia smreka

V prípade jeho úplnej absencie na väčších plochách odporúčame mechanicky (upevnením spodných vetiev) napomáha vegetatívnej propagácii vitálnych jedincov smreka vo vrcholovej časti rezervácie. V nižších polohách 7.vs možno použi pomiestnu výsadbu autochtónneho materiálu z hustejších zárastov (z nazbieraného semena z najodolnejších jedincov v danom poraste). Tým je možno v (relatívne) kratšom čase položi základ porastov s charakteristickou rôznovekou mozaikovitosou. Plošnou ažbou a následnou výsadbou sa položí základ rovnovekej, rovnorodej smrečiny, ktorá po 80–100 rokoch (ak dožije) bude náchylná na škody vetrom a následne podkôrnym hmyzom, tak ako súčasné porasty.

Možnosti ako zabráni ďalšiemu šíreniu podkôrneho hmyzu do okolitých hospodárskych lesov

Na izoláciu ohnísk podkôrnikovej kalamity v PR od okolitých lesov by primárne malo slúži ochranné pásmo rezervácie, kde by mali by detailnejšie a častejšie kontroly s likvidáciou chrobačiarov. Navrhujeme postupne prevádza porasty v ochrannom pásme na zmiešané smrekovo-jedľovo-bukové (prípadne s prímesou cenných listnáčov) podľa prirodzeného drevinového v príslušných skupinách lesných typov.

Krajnou možnosou je povoli výrub aktívnych „chrobačiarov“ v okrajových častiach rezervácie, ktoré bezprostredne susedia so staršími smrekovými potenciálne ohrozenými porastmi, s tým, že tieto budú odkôrnené a ponechané v poraste. Zásahy by bolo možné realizova do håbky max. 30 – 50 m od okraja rezervácie.

Návrh výskumu

Navrhujeme monitoring vývoja prirodzeného zmladenia v rôznych vegetačných a porastových typoch, napríklad na ploche vyaženej a zalesnenej po kalamite 2004, plochy na novších kalamitných plochách, v doposiaľ zachovalých porastoch v rôznom stupni zápoja, respektíve rozpadu a drevinovom zložení, a to na rôznych expozíciách, a reliéfoch, na màtvom dreve i minerálnej pôde. Detailná metodika bude k dispozícii komisii. Objekt PR Fabova hoľa bude súčasou riešenej dizertačnej práce na Katedre fytológie LF TU Zvolen.

Závery

- Nedochádza k zániku alebo k zmenšení plochy biotopu (9410) ani nehrozí trvalý ústup hlavnej dominanty – na časti rezervácie (čas približne južných až západných svahov) došlo po vetrovej kalamite k veľkoplošnej zmene vývojového štádia a výmene generácií smreka.

- Zmenou vývojového štádia sa nemení typ biotopu ani zaradenie do typologických či fytocenologických jednotiek.

- Charakter rúbaniskového biotopu (X1) má len plocha, kde bolo drevo vyažené a po narušení pôvodného vegetačného krytu sa rozšírila vrbovka a rakyta

- Ďalší vývoj vegetácie, respektíve ďalšej generácie lesa bude zákonite prebieha aj bez asistencie človeka, ponechanie rezervácie v 5. stupni ochrany preto nepredstavuje z tohto hľadiska žiadny problém.

- Zostáva objektívny problém šírenia podkôrneho hmyzu do okolitých porastov, čo spôsobuje problémy lesnému hospodárstvu; ďalší vývoj populácie podkôrnika a jej dopad na porasty v PR nevieme ako botanici odhadnú – isté je len, že aj tento extrémny stav sa časom zmení (rast populácie nie je neobmedzený) a práve prípravné porasty s jarabinou budú z tohto hľadiska bezproblémové a budú pôsobi ako prirodzená bariéra pri šírení podkôrneho hmyzu v budúcnosti.

a/ tento problém navrhujeme rieši primárne ako aj v budúcnosti špeciálnym manažmentom ochranného pásma – s dôslednou likvidáciou napadnutých stromov a postupnou premenou na stabilnejšie zmiešané porasty

b/ pokiaľ nastane akútne ohrozenie s PR susediacich porastov navrhujeme kontrolu aktívnych chrobačiarov v tejto okrajovej zóne (na výšku porastu) po dohode s ochranou prírody (s podmienkou odkôrnenia a ponechania kmeňov v porastoch).

- Navrhujeme v budúcich rokoch spravi podrobný multidisciplinárny výskum rezervácie a dlhodobo tu sledova trvalé plochy – po krátkej revízii zostalo mnoho otázok, ktoré nie je možné zodpovedne vyrieši bez podrobnejších údajov z terénu

- Sme za zachovanie rezervácie ako celku v 5. stupni ochrany, vzhľadom na jej nesporné a nenahraditeľné prírodné hodnoty. Nevyhýbame sa diskusii o alternatívach manažmentu, ktoré by sa však mali týka len priestorovo obmedzených problematických častí (predovšetkým častí sekundárneho pôvodu).

Z predchádzajúceho príspevku, ktorý spracoval náš redaktor Jozef Marko je zrejmé, že ani medzi samotným lesníckym stavom nemusí by vždy na spoločný problém rovnaký názor. Zvl᚝ medzi lesníckou prevádzkou, výskumom a akademickou obcou budú asi vždy pretrváva rozdielne uhly pohľadu na aktuálne problémy lesného hospodárstva. To však neznamená, aby sme pri vytváraní mediálneho priestoru uprednostňovali tú, či inú stranu. Práve naopak, myslíme si, že novo otvorená rubrika s názvom „Tvárou v tvár“ je tým najlepším spôsobom konfrontácie dvoch rozdielnych názorov na jeden spoločný problém. Náš čitateľ je isto dostatočne tak múdry a skúsený, aby si dokázal vybra, na ktorú stranu sa postaví.

Redakcia