Hrozí chaos a nejednotnos postupov!

Problematické vyhlasovanie nových chránených území

Veľkoplošné chránené územia (národné parky a chránené krajinné oblasti) sa rozkladajú na 38 percentách výmery pozemkov obhospodarovaných štátnym podnikom Lesy SR, maloplošné chránené územia (národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, chránené prírodné výtvory, atď.) na 3 percentách, chránené vtáčie územia zaberajú 35 percent a územia európskeho významu v programe NATURA 2000 až 23 percent. V tejto súvislosti preto nemohol osta bez povšimnutia lesníkov zaujímavý dátum - 1. august 2008. V tento deň skončila podľa zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v zmysle paragrafu 27 predbežná ochrana navrhovaných území európskeho významu. Problém nastal, keď sa Štátna ochrana prírody SR (ŠOP) Banská Bystrica rozhodla rieši túto situáciu tým, že sa na všetkých lokalitách biotopov európskeho významu, ktoré nie sú pokryté národnou sieou chránených území, mali vyhlási nové chránené územia. Prečo považujú tento zámer štátni lesníci za problém, ako sa ho snažili rieši a ako sa táto problematika aktuálne vyvíja ďalej, na to sme sa opýtali špecialistky Odboru usmerňovania lesníckych činností na generálnom riaditeľstve š.p. Lesy SR Ing. Aleny ÁBELOVEJ.

- Problém spočíva v tom, že má ís o vyhlasovanie maloplošných chránených území na lokalitách, kde momentálne platí prvý alebo druhý stupeň ochrany prírody. Tieto lokality majú by preraďované do tretieho, štvrtého a piateho stupňa ochrany. Výmera navrhovaných území európskeho významu je 573 690 ha a ich prekryv s národnou sústavou chránených území predstavuje až 86 percent. Preto sme listom z 12. augusta 2008, ktorý bol adresovaný generálnemu riaditeľovi Sekcie ochrany prírody a krajiny MŽP SR RNDr. Stanislavovi Klaučovi, považovali za nevyhnutné sformulova nesúhlasné stanovisko š.p. Lesy SR k vyhlasovaniu nových chránených území.

Ako ste v stanovisku zdôvodnili nesúhlas s navrhovaným postupom ŠOP-ky?

- V predbežnej ochrane, ktorú doteraz tieto územia požívali, neboli zvyšované stupne ochrany oproti pôvodným na viac než 2. stupeň ochrany. To znamená, že absolútne nebolo potrebné z hľadiska ich predbežnej ochrany navýšenie na 3. , 4. alebo 5. stupeň ochrany. Ďalej treba poveda, že územie európskeho významu požíva hlavnú predbežnú ochranu v paragrafe 28 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý ostáva naďalej pre dané územia v platnosti. Biotopy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú územia európskeho významu, sú takisto ďalej chránené v paragrafe 6 tohto zákona.

Pokiaľ vieme, lesníci spochybňujú aj reálny výskyt navrhovaných biotopov v zozname zaslanom do Bruselu, ktoré majú by súčasou vyhlásených území európskeho významu...

- Nielen lesníci. V stanovisku ŠOP SR Banská Bystrica z 20. augusta minulého roka sa uvádza, že citujem „mapy (GIS vrstvy) biotopov, ktoré vznikli transformáciou databáz bývalého Lesoprojektu, sú len mapami potenciálneho výskytu biotopov v jednotlivých JPRL. Tieto databázy obsahujú aj stupne zachovalosti drevinového zloženia, pomocou ktorých je možné s určitou pravdepodobnosou rozhodnú, či sa v danej JPRL biotop aj reálne nachádza. Treba si však uvedomova, že spoľahlivos takéto „rozhodnutia od stola” klesá so stúpajúcim počtom drevín aj biotopov v JPRL. Preto tieto GIS vrstvy nemožno považova za úplne spoľahlivý, či dokonca záväzný podklad pre rozhodnutie o existencii biotopu. Jediným úplne spoľahlivým podkladom pre takéto rozhodnutie je aktuálne mapovanie biotopov vykonané priamo v teréne odborne spôsobilým pracovníkom.“

Takéto mapovanie lesných biotopov však nebolo doteraz na Slovensku vykonané. Vôbec nie je jasné, či sa na lokalitách s pravdepodobným výskytom biotopov, ktoré boli zaslané do Bruselu, reálne biotopy nachádzajú alebo nie. Preto považujeme vyhlasovanie nových chránených území s 3. stupňom ochrany a vyššími stupňami ochrany na mieste ich pravdepodobného výskytu za nesystémový krok, ktorý by sa po ich skutočnom zmapovaní len veľmi ažko revidoval. Vlastník, respektíve správca územia, by bol nútený v zmysle paragrafu 5 zákona o ochrane prírody a krajiny dosta biotopy, ktoré v skutočnosti ani nezodpovedajú definícií biotopu európskeho významu do priaznivého stavu ochrany. V prípade štátnych lesov v zmysle zákona o ochrane prírody bez nároku na náhradu majetkovej ujmy.

Ešte v decembri 2003 zaslala Únia regionálnych združení vlastníkov lesov Slovenska vláde SR dôvody zásadného odmietavého stanoviska vlastníkov lesov k návrhu sústavy chránených území európskeho významu NATURA 2000, ktoré neboli akceptované. Ako sa lesníci z tohto uhla pohľadu pozerajú na preraďovanie chránených území do vyšších stupňov ochrany?

- Ochranu biotopov vyššími stupňami ochrany považujeme za neprimerané obmedzovanie vlastníkov vysoko nad rámec požiadaviek smernice Európskej únie o biotopoch. Podľa tejto smernice možno zachova pôvodný spôsob hospodárenia, na princípe ktorého biotopy ako také vznikli, respektíve sa zachovali. Nezdieľame názor, že vyšší stupeň ochrany zabezpečí zlepšenie stavu týchto biotopov. Veľmi názorným príkladom môže by súčasná situácia v národných parkoch a rezerváciách so zastúpením smreka, kde i vzhľadom na obmedzenia vyplývajúce z 3., 4. a 5. stupňa ochrany dochádza k plošnému poškodzovaniu smrekových biotopov európskeho i národného významu.

Navyše, štátni ani neštátni lesníci nie sú informovaní o ukončení procesu prehodnocovania národnej siete chránených území, respektíve o záveroch vyplývajúcich z tohto prehodnotenia, čo bola jedna z úloh plánu hlavných úloh ŠOP SR pri realizácii Návrhu na prehodnotenie chránených území Slovenskej republiky.

V š.p. LESY SR sme zistili, že jednotlivé krajské úrady životného prostredia nezasielajú zámery na vyhlásenie známym vlastníkom, ktorých územia spravujeme ako povinná osoba a so žiadosami o vyjadrenia sa obracajú len na nás. V našom stanovisku sme upozornili na to, že v zmysle Uznesenia vlády č. 471 z 24. mája 2006 ku Koncepcii ochrany prírody a krajiny vláda uložila ministrovi životného prostredia pri predkladaní návrhov akýchkoľvek chránených území zabezpeči s vlastníkom dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Zároveň sme dali generálnemu riaditeľovi Sekcie ochrany prírody a krajiny MŽP SR do pozornosti fakt, že niektoré KÚ ŽP nezasielajú zámery na vyhlásenie nových chránených území na generálne riaditeľstvo š.p. LESY SR, š.p. v Banskej Bystrici, ktorý je zo zákona správcom územia, ale posielajú ich podriadeným zložkám – odštepným závodom, čím vnášajú do celej aj tak zložitej situácie iba ďalší zmätok.

Aké riešenia v tejto situácii ste navrhli Ministerstvu životného prostredia SR?

- Za riešenie považujeme zmapovanie biotopov európskeho významu a zabezpečenie udržania priaznivého stavu reálne sa vyskytujúcich biotopov európskeho významu právnou normou, nadväzujúcou na zákon o ochrane prírody a krajiny V nej by boli stanovené zásady hospodárenia v jednotlivých typoch biotopov európskeho významu. Obdobne postupovali aj v Českej republike a ich spôsob riešenia ochrany týchto biotopov dal na rokovaní s vlastníkmi lesa v Rožňave v roku 2007 za vzor riaditeľ direktoriátu B Generálneho riaditeľstva životného prostredia Európskej komisie Ladislav Miko.

Zareagovali kompetentní z MŽP SR na výhrady lesníkov? Uskutočnilo sa už nejaké rokovanie, ktoré by prijalo konštruktívne závery?

- Máme k dispozícii zápis z pracovného rokovania MŽP SR a MP SR k problematike vyhlasovania území európskeho významu NATURA 2000 zo 4. septembra 2008, ktorého sme sa i zúčastnili. Uvádza sa v ňom okrem iného, že dôvodom tohto pracovného stretnutia bola skutočnos, že novelou zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny - zákonom č. 454/2007 Z. z. podľa § 27 ods. 10 zanikla predbežná ochrana nevyhlásených území európskeho významu (ÚEV) dňom 1. augusta 2008. Cieľom stretnutia bolo nájs optimálny a akceptovateľný spôsob ako zabezpeči záväzok SR voči EÚ podľa čl.4 ods. 4 a 5 smernice Rady č. 92/43/EHS z 21. 5. 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.

Myslíte si, že sa ho podarilo ministerským úradníkom na základe záverov z tohto rokovania skutočne nájs?

- Ešte predtým, ako odpoviem na vašu otázku, dovolím si zacitova zo zápisu niekoľko dôležitých pasáží. „ŠOP SR spracovala aktualizovaný prehľad 170 ÚEV, ktoré sa 100 % prekrývajú s národnou sústavou chránených území, aktualizovaný prehľad 97 ÚEV mimo národnej sústavy a 114 ÚEV s čiastočným prekryvom“. V záveroch sa ďalej uvádza, že vyhlasovaniu území NATURA 2000 vo voľnej krajine – to znamená na území neprekrytom niektorou z kategórií chránených území podľa § 17 zákona o ochrane prírody a krajiny, bude predchádza spracovanie projektu ochrany. V ňom bude uvedený predmet ochrany udržanie, prípadne zlepšenie priaznivého stavu ÚEV. Ak doterajší spôsob manažmentu týchto území bežným obhospodarovaním podľa § 61 ods. 2 viedol a vedie k naplneniu tohto cieľa, bude tomu zodpoveda aj nasledujúci manažment ÚEV – to znamená bez navyšovania obmedzení.

MŽP SR má požiada príslušné krajské úrady životného prostredia o zaslanie podrobnej informácie o stave vyhlasovacieho procesu podľa § 50 zákona č. 543/2002 Z. z., ktorá bude obsahova pre každé ÚEV údaje najmä o tom, či a kedy bol zámer zaslaný vlastníkom (správcom, nájomcom) dotknutých pozemkov spolu s kópiami zápisov o prerokovaní návrhov s vlastníkmi (správcami, nájomcami) dotknutých pozemkov. Samozrejme za predpokladu, že už takéto rokovania prebehli. V zaslanej informácii bude potrebné identifikova aj problémy týkajúce sa procesu vyhlasovania.

A čo vyhlasovanie území európskeho významu na teritóriu prekrytom niektorou z kategórií chránených území?

- Štátnu ochranu prírody SR zaviazali na MŽP SR vypracova analýzu, identifikujúcu parcely (JPRL), v ktorých došlo k navýšeniu stupňa ochrany z dôvodu zániku predbežnej ochrany podľa § 27 ods. 10, teda k navýšeniu oproti stupňom uvedeným vo výnose MŽP SR č.3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu. Pre tieto územia vypracuje ŠOP SR projekty ochrany pri rešpektovaní stupňov ochrany uvedených v spomenutom výnose. Po dohode s vlastníkmi (správcami, nájomcami) dotknutých pozemkov stanoví postupnos prevyhlasovania jednotlivých území, respektíve zónovania území, ak inak nie je možné dosiahnu na území stupeň ochrany podľa.

Urobila na základe týchto záverov ŠOP SR nejaký krok, ktorý by posunul riešenie tohto problému dopredu?

- Štátna ochrana prírody SR zaslala 16. septembra 2008 usmernenie k vyhlasovaniu ÚEV vo vzahu k lesnému hospodárstvu regionálnym centrám ochrany prírody a správam národných parkov a chránených krajinných oblastí. Uvádza sa v ňom okrem iného, že na základe pracovného rokovania medzi MŽP SR a MP SR k problematike vyhlasovania ÚEV je v projektoch ochrany predkladaných na krajské úrady životného prostredia potrebné vo vzahu k lesnému hospodárstvu uvádza obmedzenia len v prípadoch, kde doterajším bežným obhospodarovaním preukázateľne dochádza k zhoršovaniu stavu predmetu ochrany a jedine navrhované opatrenia zabezpečia zastavenie negatívneho trendu alebo zlepšia tento stav.

Znamená to teda, že lesníci dosiahli, čo chceli, alebo tento prístup štátnej správy životného prostredia a štátnej ochrany prírody ešte komplexne nerieši ich výhrady?

- Sme presvedčení o tom, že tento postup nerieši naše pripomienky, ktoré som už spomenula a ktoré obsahovalo stanovisko adresované generálnemu riaditeľovi Sekcie ochrany prírody a krajiny MŽP SR. Stále platí, že na základe všetkých doterajších skúseností z rokovaní s KÚ ŽP a jednotlivými podriadenými zložkami ŠOP tieto vyhlasujú chránené územia absolútne podľa vlastného uváženia a nie podľa usmernenia svojho ministerstva, ba dokonca ani nie v zmysle zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Ako príklad môžeme uvies vyhlásenie Prírodnej rezervácie Bisce (KÚ ŽP Košice) a Prírodnej rezervácie Foráš (KÚ ŽP Trnava) s 5. stupňom ochrany i na lokalitách výskytu monokultúr šľachteného topoľa a to napriek platnému usmerneniu MŽP SR, č. j. 8953/2007-2. o moratóriu na vyhlasovanie chránených území do 30.júna 2008.

Jedným z dôvodov môže by i skutočnos, že k vyhláseniu nového chráneného územia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny nie je potrebný súhlas obhospodarovateľa lesa (vlastníka, správcu, nájomcu) a v zmysle Uznesenia vlády č. 471 z 24. mája 2006 ku Koncepcii ochrany prírody a krajiny na území štátnych lesov ani dohoda o spôsobe náhrady za obmedzenie v hospodárení so správcom územia. V lete v 2005 podal dokonca v tomto zmysle generálny prokurátor návrh na ústavný súd, aby za neústavné vyhlásil viaceré časti Zákona o ochrane prírody a krajiny. Podľa jeho právneho názoru orgány ochrany prírody intenzívne zasahujú do vlastníckych práv rozličných subjektov, vytvárajúc svojimi právnymi aktmi stav núteného obmedzenia vlastníckeho práva bez toho, že by dotknutým vlastníkom poskytli akúkoľvek náhradu.

Zároveň sme toho názoru, že prenesenie zodpovednosti za rozhodovanie, ktoré konkrétne činnosti sú potrebné alebo naopak zakázané pre dosiahnutie priaznivého stavu biotopov na najnižšie zložky, či už štátnej správy životného prostredia alebo ŠOP spôsobí chaos a nejednotnos ich postupov tak, ako to bolo pri vyhlasovaní chránených vtáčích území.

Trváme na tom, že vyššie stupne ochrany prírody nezabezpečia zachovanie, respektíve zlepšenie priaznivého stavu biotopov európskeho významu v zmysle smernice o biotopoch. Vzhľadom na skutočnos, že do vyhlásenia ÚEV podľa § 17 zákona o ochrane prírody a krajiny je nutná poslanecká novela § 27 ods. 10 tohto zákona, navrhujeme do nej zahrnú aj novelu § 17 ods. 1 zákona doplnením území európskeho významu pod písmeno h). Následne by bolo možné v zmysle § 27 ods. 10 vyhlási ÚEV ako samostatné chránené územia vo voľnej krajine so stupňom ochrany platným pred 1.augustom.2008. A ako som už raz v tomto rozhovore spomenula, za nemenej dôležité považujeme vydanie právnej normy nadväzujúcej na zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorá by jednoznačne stanovila pravidlá hospodárenia v jednotlivých typoch biotopov európskeho významu.

Zhováral sa Jozef Marko