Búšili a ďalej búšia do nepravých
Tak to končí, keď sa niekto pustí do slabšieho... Masmédiá sú plné informácií o tom, že územie medzi Štrbským plesom a Tatranskou kotlinou je poznačené doteraz nevídanou výstavbou.
Vyrastajú nové obytné domy, hotely a lanovky. Stavebné mechanizmy rozširujú a predlžujú zjazdovky. Všetko sa deje napriek neschválenej zonácii národného parku, ktorá mala jasne urči pravidlá hry pre vlastníkov a užívateľov pôdy, lesníkov, ochranárov, developerov a miestne samosprávy. Teda aj to, kde sa čo môže stava. Tí istí ochrancovia prírody, ktorých hlavným problémom bola po novembri 2004 a vetrovej kalamite snaha lesníkov spracova kalamitnú hmotu a zabráni tak premnoženiu podkôrneho hmyzu, teraz nariekajú nad tým, že bagre a nákladné autá menia charakter chráneného územia natoľko, že mu reálne hrozí strata štatútu národného parku. Apelujú na európske inštitúcie, medzinárodné únie, dokonca sa obrátili počas návštevy britskej kráľovnej na Slovensku s prosbou o pomoc na jej manžela princa Filipa, ktorý je jedným zo zakladateľov WWF (World Wildlife Fund – Svetový fond na ochranu prírody).
Bez štipky škodoradosti treba poveda, že sa opä naplnilo staré známe a múdre: Kto chce kam...
Stalo sa totiž iba to, čo sa dalo čaka a čo mohol predvída každý uvažujúci človek. Ochrancovia prírody sa s plnou organizačnou vehemenciou a mohutnou mediálnou silou pustili v zápase o pokalamitnú podobu TANAP-u do lesníkov, z ktorých urobili hlavných nepriateľov ochrany lesov, vzácnych biotopov, chránených druhov rastlín a živočíchov, ľudí bažiacich po zisku, ktorí sú kvôli nemu vraj ochotní zdevastova to, čo by malo by nedotknuteľné, ponechané na samotnú prírodu. Ona si podľa týchto ľudí s kalamitou predsa poradí sama! Demonštratívne akcie, právne dohry, otvorené útoky na lesnícku čes a odbornos v televíziách, rádiách, novinách a časopisoch, dehonestácia lesníckeho vzdelania a skúseností, demagogické argumentácie a ďalšie zbrane zo svojho bohatého arzenálu vytiahli mediálne najvychytenejší odporcovia lesníkov. V napätím zelektrizovanej atmosfére začala ale neskôr poletova otázka, prečo títo kritici, jediní nositelia ušľachtilých ideí, bojovníci za správnu vec, nepoužili zbrane rovnakého kalibru vtedy, keď sa diali investigatívnymi žurnalistami odkryté obchody s pozemkami v Tatrách, kvôli ktorým sa otriasala celá politická scéna. Keď silné finančné skupiny ohlasovali záujem preinvestova v lukratívnom priestore miliardy korún. Keď sa začali pod tatranské štíty premiestňova obrovské stavebné kapacity. Prečo im nebránili v práci zverbované a zmanipulované skupiny mladých ľudí tak, ako to predviedli v apríli 2007 v Tichej a Kôprovej doline voči lesníkom?! Len preto, že si títo takzvaní ochrancovia prírody radšej vybrali súpera, ktorý bol podľa nich z nižšej hmotnostnej kategórie? Takého, ktorého mohli pred očami celej spoločnosti, pre ktorú Vysoké Tatry skutočne niečo znamenajú, beztrestne napáda a očierňova? Týchto ľudí by sa teraz mala široká verejnos legitímne pýta, ako si príroda poradí podľa nich s bagrami, buldozérmi a ažkotonážnymi náklaďákmi?
Rétorika najväčších mediálnych hviezd z radov týchto ortodoxných ochranárov sa však nemení. Nepriznajú za nič na svete, že búšili a stále ešte búšia zo všetkých síl do nepravých. Že reálnu deštrukciu, neodvratnú a konečnú, nepredstavujú pre les a prírodu lesnícke zásahy, ale preinvestované peniaze, bezohľadné vo svojej moci! Po tom, čo sa v Tatrách v podaní predstaviteľov mimovládnych organizácií vo vzahu k lesníkom udialo a vo vzahu k developerom naopak neudialo, opä bezhlavo poletuje v nemenej napätom ovzduší nástojčivá otázka: nemôžu za túto disproporciu práve spomenuté peniaze...? Lenže kto na túto otázku pravdivo odpovie? Možno čas, pretože ako hovoril Francis Bacon: „Pravda je dcéra Času“.
Podstatnejšie pre prírodu a spoločnos je v tejto situácii niečo iné. Medzi nezaslepenými profesionálnymi ochrancami prírody ľudia schopní sebareflexie už pripúšajú, že podkôrniková kalamita nebývalých rozmerov ničí chránené územia natoľko, že sa z nich stráca predmet ochrany. Že lesníci a ochrancovia prírody sa musia nauči spolupracova, aby tento proces zastavili. Azda ešte nie je neskoro.
Štefan Čukan