Búšili a ďalej búšia do nepravých

Tak to končí, keď sa niekto pustí do slabšieho... Masmédiá sú plné informácií o tom, že územie medzi Štrbským plesom a Tatranskou kotlinou je poznačené doteraz nevídanou výstavbou.

Vyrastajú nové obytné domy, hotely a lanovky. Stavebné mechanizmy rozširujú a predlžujú zjazdovky. Všetko sa deje napriek neschválenej zonácii národného parku, ktorá mala jasne urči pravidlá hry pre vlastníkov a užívateľov pôdy, lesníkov, ochranárov, developerov a miestne samosprávy. Teda aj to, kde sa čo môže stava. Tí istí ochrancovia prírody, ktorých hlavným problémom bola po novembri 2004 a vetrovej kalamite snaha lesníkov spracova kalamitnú hmotu a zabráni tak premnoženiu podkôrneho hmyzu, teraz nariekajú nad tým, že bagre a nákladné autá menia charakter chráneného územia natoľko, že mu reálne hrozí strata štatútu národného parku. Apelujú na európske inštitúcie, medzinárodné únie, dokonca sa obrátili počas návštevy britskej kráľovnej na Slovensku s prosbou o pomoc na jej manžela princa Filipa, ktorý je jedným zo zakladateľov WWF (World Wildlife Fund – Svetový fond na ochranu prírody).

Bez štipky škodoradosti treba poveda, že sa opä naplnilo staré známe a múdre: Kto chce kam...

Stalo sa totiž iba to, čo sa dalo čaka a čo mohol predvída každý uvažujúci človek. Ochrancovia prírody sa s plnou organizačnou vehemenciou a mohutnou mediálnou silou pustili v zápase o pokalamitnú podobu TANAP-u do lesníkov, z ktorých urobili hlavných nepriateľov ochrany lesov, vzácnych biotopov, chránených druhov rastlín a živočíchov, ľudí bažiacich po zisku, ktorí sú kvôli nemu vraj ochotní zdevastova to, čo by malo by nedotknuteľné, ponechané na samotnú prírodu. Ona si podľa týchto ľudí s kalamitou predsa poradí sama! Demonštratívne akcie, právne dohry, otvorené útoky na lesnícku čes a odbornos v televíziách, rádiách, novinách a časopisoch, dehonestácia lesníckeho vzdelania a skúseností, demagogické argumentácie a ďalšie zbrane zo svojho bohatého arzenálu vytiahli mediálne najvychytenejší odporcovia lesníkov. V napätím zelektrizovanej atmosfére začala ale neskôr poletova otázka, prečo títo kritici, jediní nositelia ušľachtilých ideí, bojovníci za správnu vec, nepoužili zbrane rovnakého kalibru vtedy, keď sa diali investigatívnymi žurnalistami odkryté obchody s pozemkami v Tatrách, kvôli ktorým sa otriasala celá politická scéna. Keď silné finančné skupiny ohlasovali záujem preinvestova v lukratívnom priestore miliardy korún. Keď sa začali pod tatranské štíty premiestňova obrovské stavebné kapacity. Prečo im nebránili v práci zverbované a zmanipulované skupiny mladých ľudí tak, ako to predviedli v apríli 2007 v Tichej a Kôprovej doline voči lesníkom?! Len preto, že si títo takzvaní ochrancovia prírody radšej vybrali súpera, ktorý bol podľa nich z nižšej hmotnostnej kategórie? Takého, ktorého mohli pred očami celej spoločnosti, pre ktorú Vysoké Tatry skutočne niečo znamenajú, beztrestne napáda a očierňova? Týchto ľudí by sa teraz mala široká verejnos legitímne pýta, ako si príroda poradí podľa nich s bagrami, buldozérmi a ažkotonážnymi náklaďákmi?

Rétorika najväčších mediálnych hviezd z radov týchto ortodoxných ochranárov sa však nemení. Nepriznajú za nič na svete, že búšili a stále ešte búšia zo všetkých síl do nepravých. Že reálnu deštrukciu, neodvratnú a konečnú, nepredstavujú pre les a prírodu lesnícke zásahy, ale preinvestované peniaze, bezohľadné vo svojej moci! Po tom, čo sa v Tatrách v podaní predstaviteľov mimovládnych organizácií vo vzahu k lesníkom udialo a vo vzahu k developerom naopak neudialo, opä bezhlavo poletuje v nemenej napätom ovzduší nástojčivá otázka: nemôžu za túto disproporciu práve spomenuté peniaze...? Lenže kto na túto otázku pravdivo odpovie? Možno čas, pretože ako hovoril Francis Bacon: „Pravda je dcéra Času“.

Podstatnejšie pre prírodu a spoločnos je v tejto situácii niečo iné. Medzi nezaslepenými profesionálnymi ochrancami prírody ľudia schopní sebareflexie už pripúšajú, že podkôrniková kalamita nebývalých rozmerov ničí chránené územia natoľko, že sa z nich stráca predmet ochrany. Že lesníci a ochrancovia prírody sa musia nauči spolupracova, aby tento proces zastavili. Azda ešte nie je neskoro.

Štefan Čukan