NEŒTÁTNE LESY: Navštívili sme najväčší urbár a najrozsiahlejšie obecné lesy na Slovensku
Keď má les dobrého gazdu:
„Dôležité je, aby sme les nechápali len ako matériu ("továreň na drevo"), ale ako biocenózu, ktorá je živá a život zabezpečujúca. To, že les produkuje aj drevo, je pre naše hospodárenie dôležité, no nie prvoradé. Takto znie filozofia, na ktorej budujeme moderný efektívny lesný podnik, slúžiaci v užšom vzahu našim viac ako 800 podielnikom a v širších súvislostiach nám všetkým.“ Tak to sú slová z úvodnej stránky na webe Urbárskeho pozemkového spoločenstva Hybe, najväčšieho na Slovensku.
Hospodári na 4 309 hektároch lesného pôdneho fondu a na ďalších 720 hektároch poľnohospodárskej pôdy. Lesy urbárnikov z Hybe sa rozprestierajú
v katastrálnom území piatich obcí, ich pasienky, lúky a polia siahajú do katastrov siedmich obcí na Liptove. „Obhospodarujeme veľký majetok tak, aby sme ho zachovali a zveľadili pre nasledujúce generácie,“ hovorí na úvod nášho stretnutia predseda Urbárskeho PS Hybe Ján Bukovinský.
Cez vlastnú pílu je speňaženie dreva vyššie
Skúsený lesník, ktorý začínal na Odštepnom lesnom závode v Liptovskom Hrádku, potom pracoval v Štátnych lesoch TANAP-u a neskôr ako odborný lesný hospodár urbáru vo Važci, je predsedom Urbárskeho pozemkového spoločenstva Hybe už druhé volebné obdobie. Naše stretnutie sa uskutočňuje v polovici júla, v čase vyplácania podielnikov za rok 2007. Hospodársky výsledok za minulý rok je najlepší za posledné obdobie. Valné zhromaždenie pred časom schválilo návrh výboru, aby bolo zo zisku vo výške takmer 16,5 mil. Sk podielnikom rozdelených niečo vyše 9 miliónov korún a zvyšok aby bol použitý na výstavbu novej píly. „Máme už k dispozícii vydané právoplatné územné rozhodnutie, spracovaný projekt a čakáme v týchto dňoch na stavebné povolenie.
Prvú etapu výstavby drevospracujúceho podniku nášho spoločenstva plánujeme ukonči v júni budúceho roka. V druhej etape sa sústredíme na spustenie druhovýroby. Investícia si vyžiada celkové náklady vo výške 35 miliónov korún. Ročne plánujeme spracováva v novom podniku približne 20 000 kubíkov dreva,“ informuje o plánoch J. Bukovinský a na moje pochybnosti, či nejde o priveľké sústo, do ktorého sa miestni urbárnici zahryzli reaguje slovami: „Máme už niekoľkoročné skúsenosti s prevádzkovaním prenajatej píly vo Svaríne a vieme, že speňaženie dreva po tom, ako prejde cez pílu je vyššie, ako keď predávame guľatinové sortimenty priamo odberateľovi. Trh máme pomerne dobre zmapovaný, za uplynulé roky sme získali stabilných a korektných odberateľov a zároveň využívame všetky kontakty a dostupné informácie o cenách a potenciálnych zákazníkoch, aby sme získali ďalších.
Je to mravčia robota, ktorá si vyžaduje neustále hľadanie relevantných informácií. Ale vypláca sa.“ Je to tak. Urbárske pozemkové spoločenstvo Hybe má vďaka tejto práci dlhoročných odberateľov nielen na Slovensku, ale vyváža drevo aj do Poľska a Rakúska. Zásoby na manipulačno-expedičnom sklade má podľa slov predsedu iba preto, že nestačia vymanipulova všetko vyažené drevo. A toho je teraz, v čase vetrových a podkôrnikovej kalamity viac. V tomto roku plánujú vyaži urbárnici z Hýb až 50 000 kubíkov výhradne kalamitnej hmoty. Umiestni tento objem na presýtený trh bude poriadna fuška.
Praktiky ako v bezprávnom štáte
Nie náhodou začínam tento článok citáciou z webovej stránky www.urbarhybe.sk Ešte pred návštevou priamo v Hybiach ma upútal nielen jej dizajn a prehľadnos umiestňovaných a aktualizovaných informácií, ale aj užívateľský komfort. Ponúka záujemcom možnos nainštalovania si tzv. RSS kanálu najnovších článkov, noviniek a čerstvých oznamov, ktorý jeho užívateľov automaticky informuje o všetkom, čo pribúda na ich internetovú stránku.
Lenže to nie je všetko, čo robia urbárski lesníci z Hýb pre podielnikov. Pred každým valným zhromaždením vydávajú Urbársky hlas, čiže správu o hospodárení UPS Hybe. Dostáva sa mi do rúk tá posledná z apríla 2008. Má 30 strán, vyšla v náklade 850 výtlačkov a každý podielnik ju tak mohol ma k dispozícii ešte pred valným zhromaždením. Prehľadné tabuľky a krátke vysvetľujúce komentáre transparentným spôsobom informujú o všetkých aktivitách, vynaložených nákladoch a dosiahnutých výnosoch za uplynulý rok. „Sme si vedomí toho, že vydávaním tohto tlačeného informačného spravodajcu si na seba tak trochu pletieme bič, ale sme presvedčení o tom, že podielnici majú právo ma včas všetky informácie, ktoré potrebujú. Aj keď sa vždy nájdu nejakí nespokojenci ukazuje sa, že tento spôsob informovania môže prispie ku konštruktívnosti rokovaní valných zhromaždení, ktoré inak bývajú zbytočne zdåhavé,“ vysvetľuje J. Bukovinský. Určite inšpirujúci príklad, hodný nasledovania.
Kalamita! Slovo, ktoré rezonuje v lesníckej verejnosti a nielen v nej, čoraz častejšie. S dôsledkami kalamít zápasia aj urbárski lesníci z Hýb v neustále sa zväčšujúcom rozsahu. Veď pokiaľ v uplynulých rokoch býval podiel náhodnej ažby na úrovni 50 percent, v minulom roku sa vyšplhal na 64 percent a v tomto roku, ako už bolo spomenuté, dosiahne plných sto percent! Situácia je tu o to komplikovanejšia, že prevažná čas obhospodarovaného územia UPS Hybe je súčasou NAPANT-u a zvyšok sa nachádza v ochrannom pásme TANAP-u. „Aj keď sa veľmi snažíme včas vyaži a vyviez z porastov všetko kalamitné drevo a dôsledne tak zabezpečova dostatočnú hygienu porastov, doplácame na naahovačky štátnych lesov s ochrancami prírody. Štátni lesníci v dôsledku nich čas kalamity neasanujú ani nespracovávajú. Lykožrút sa potom prenosom aj na dlhšie vzdialenosti dostáva k nám. No a to isté platí aj o niektorých susedných urbároch. Ak už je reč o ochrane prírody, podielnici UPS Hybe vlastnia až 877 hektárov v 5. stupni ochrany prírody – v národných prírodných rezerváciách Ohnište, Jánska dolina a Ďumbier – ale primeranú náhradu za obmedzenie hospodárenia v nich a ušlý zisk nedostávajú vôbec žiadnu. To isté sa týka samozrejme aj parciel, ktorými vedú produktovody. Ale tento dlhoročný problém nerešpektovania článku 5 Ústavy SR poznajú veľmi dobre aj iné lesnícke subjekty. Niektoré sa s ním možno aj zmierili... My sa naopak snažíme prostredníctvom Liptovsko – Tatranského regionálneho združenia vlastníkov lesov, v ktorom pôsobím ako podpredseda, vyvíja trvalý tlak na štátne orgány, pripomienkova legislatívu, apelova na zmeny v nej, ktoré budú rieši naše problémy. Zoberte si napríklad zákon o ochrane prírody a krajiny. Doteraz pri vyhlasovaní chránených území národného alebo európskeho významu platilo, že stačilo prerokovanie ich vyhlásenia s vlastníkmi bez ohľadu na ich súhlas alebo nesúhlas. Veď to sú praktiky ako v bezprávnom štáte, ktoré musíme zmeni! Netrpezlivo čakáme na verdikt Ústavného súdu SR vo veci podnetu generálneho prokurátora, podľa ktorého nie je niekoľko paragrafov zákona a ochrane prírody a krajiny v súlade s ústavou,“ argumentuje J. Bukovinský.
Akoby boli urbáre stále nechceným dieaom
Rozvíja ďalej túto tému, pretože je presvedčený, že politici a štátni úradníci ešte stále neberú republikovú Úniu regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, reprezentujúcu záujmy súkromných lesníckych subjektov dostatočne vážne, ako rovnocenného partnera v rokovaniach: „Akoby boli urbáre stále akýmsi nechceným dieaom, ktoré musí Slovenskému pozemkovému fondu plati za neznámych vlastníkov. Ale fond predsa nie je podielnikom pozemkových spoločenstiev! Za čo mu teda vlastne platíme? Je to nespravodlivé,“ dodáva predseda UPS Hybe.
Zodpovedným hospodárením chcú hybskí urbárnici nadviaza na šikovnos predkov, ktorým sa v roku 1921 podarilo múdrym ahom získa približne 3 000 hektárov lesov od grófa Szentiványiho. V súčasnosti je situácia taká, že necelých 60 percent výmery UPS Hybe pripadá na hospodárske lesy, niečo vyše 39 percent na ochranné lesy a niečo málo nad jedno percento výmery na lesy účelové. ažbová a pestovná činnos je zabezpečovaná prevažne službami, ale urbánici z Hýb majú aj vlastné mechanizačné prostriedky, ktoré sa im podarilo získa vďaka finančným prostriedkom z eurofondov – sólo a dlhú tatrovku, i čelný nakladač. Keď už sme pri ďalšom programovacom období na roky 2007 až 2013 mrzí ich, že kritériá čerpania prostriedkov v tomto roku boli tak nastavené, že ich jednoducho nebolo možné zvládnu. Práce, na ktoré mohli získa finančnú podporu, boli v čase vyhlásenia výziev už zrealizované, pretože lesníci skrátka nemohli čaka s výberovými konaniami dovtedy, kým sa úradníci zobudia.
Lesníci aj tu ukazujú, že ak majú možnos a vytvorené podmienky, dokážu by progresívni. Účas v regionálnej certifikácii podľa schémy PEFC prijali bez zaváhania a zároveň pod zdravým tlakom jedného z najvážnejších odberateľov dreva z UPS Hybe – firmy Svedwood, ktorá je členom skupiny IKEA. „Keď sme dostali propozície s kritériami certifikácie, mali sme veľké obavy a neboli sme si vôbec istí, či sa nám ich podarí splni. Počas certifikačného auditu sme ale počuli z úst audítorov chválu na to, ako hospodárime. Dôkladne si pozreli našu dokumentáciu, ale aj porasty priamo v teréne a hodnotili ich pozitívne. Doslova povedali: Vidie, že tieto lesy majú dobrého gazdu. Odľahlo nám, že sme tak dobre obstáli a vypočuli si tieto slová z úst nezávislých odborníkov,“ spomína si J. Bukovinský.
Sprevádza nás aj do terénu. V Jánskej doline vidie, že tak ako bolo predčasné pred dvadsiatimi rokmi láma palicu nad jedľou a jej budúcnosou v slovenských lesoch, tak je rovnako nerozumné robi krížik nad smrekom, ktorý má optimálne podmienky aj v častiach Jánskej doliny, obhospodarovaných Urbárskym pozemkovým spoločenstvom Hybe. Iste, aj tu sú kalamitné holiny, ale neďaleko nich sa darí bohatým a zdravím smrekovým mladinám. Sú skrátka miesta, kde je smrek zbytočné za každú cenu nahrádza napríklad bukom, pretože ten má na nich neporovnateľne nižší produkčný potenciál. Lesníci v UPS to veľmi dobre vedia. A preto v takých lokalitách ako je Jánska dolina bude ma smrek aj v budúcnosti zastúpenie okolo 50 percent.
Nie je možné vidie za jeden deň všetko. Je možné ale poču dos na to, aby sa človek rozlúčil s dobrým pocitom. A tešil sa na ďalšie zaujímavé stretnutie s lesníkmi zo slávnej obce Hybe v malebnom regióne Liptova.
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
