S biskupom F. Tondrom o vzahu cirkvi k lesnému majetku
"Myslíme na tých, čo prídu po nás"
Hovoríme s biskupom F. Tondrom a biskupským vikárom J. Zentkom
Ubehlo pätnás rokov odvtedy, ako sa rozhodli zástupcovia Spišskej diecézy obhospodarova lesný majetok v jej vlastníctve s výmerou takmer 13 tisíc hektárov prostredníctvom vlastnej spoločnosti PRO POPULO Poprad s r.o. Okrúhle jubileá bývajú obvykle vhodnou príležitosou na bilancovanie a objektívne hodnotenie. Na úvod rubriky venovanej 15. výročiu existencie spoločnosti, ktorá je najväčším lesníckym subjektom na Slovensku, hospodáriacom na cirkevnom majetku, sme požiadali o rozhovor tých, ktorí môžu a majú zauja postoj ku kvalite lesníckej roboty a k dosiahnutým výsledkom. Najskôr sme oslovili Mons. Prof. ThDr. Františka TONDRU, ktorý je v poradí trinástym biskupom Spišskej diecézy so sídlom v Spišskej Kapitule a zároveň je od roku 2000 aj predsedom Konferencie biskupov Slovenska. ¼udia, ktorí ho poznajú vedia, že ako malý chlapec chodil so svojím otcom – tesárom do lesov v okolí rodných Spišských Vlách a vytvoril si k lesu a drevu silný vzah. Ten mu ostal dodnes, čo iba potvrdzujú jeho zasvätené odpovede.
*******************************************************************************************
* Podľa toho, čo vieme, sa niektoré cirkevné ustanovizne rozhodli po reštitúcii lesný majetok, respektíve jeho čas preda alebo prenaja. Prečo ste sa v Spišskej diecéze rozhodli ponecha si lesné pozemky a lesné porasty v cirkevnom vlastníctve?
- Predáva, to nie je taká jednoduchá vec. Ani biskup nemá právo predáva väčší majetok cirkvi. V jeho právomoci je odpredaj iba menších vecí, napríklad menší kúsok pôdy ak niekomu chýba k stavebnému pozemku a podobne. Zamýšľaný väčší predaj nehnuteľností musí biskup konzultova so Svätou stolicou. Sám neviem o tom, že by cirkevné ustanovizne vo veľkom predávali majetok cirkvi. Za seba môžem poveda, že je mojou povinnosou biskupa zachova majetok pre diecézu, pretože ja nie som vlastník, ale správca, ktorý má za úlohu spravova zverený majetok zodpovedne a spravodlivo. Musím myslie aj na budúcnos, o ktorej dnes nevieme poveda, aká bude z hľadiska finančného zabezpečenia cirkvi, jej chodu a všetkých jej ustanovizní.
V minulosti cirkev žila z väčšej časti len z príjmov z pozemkov, ale vtedy boli výnosy z nich v porovnaní s inými odvetviami relatívne najvyššie. Nebol tak rozvinutý priemysel a obchod ako v súčasnosti, kedy sú príjmy z priemyslu a obchodu oveľa vyššie než z poľnohospodárstva, alebo napríklad aj z lesníctva. Náklady na obhospodarovanie pôdy, poľnohospodárskej i lesnej, stúpli. Výnosy z vlastnenej pôdy teda nie sú také, aby z nich mohla cirkev v tejto dobe zabezpeči všetky svoje hmotné potreby. V minulosti boli z týchto príjmov financované aj predmety umeleckého a historického dedičstva ako napríklad chrámy, interiéry chrámov, oltáre, sochy a tak ďalej. Ich údržba je dnes veľmi drahá, takže cirkev musí ma aj iné príjmy ako z pozemkov, na ktoré však musíme vždy pamäta a zachova ich pre cirkev.
V cirkvi je veľa subjektov vlastniacich majetok. Každá farnos vlastní nejaký majetok, z ktorého bývalo zabezpečované živobytie farára, kantora, kostolníka, ale aj údržba kostola. Boli vytvorené rôzne nadácie, benefície a fundácie, ktoré nie sú ani dnes doriešené. Práve fundáciami sa v tomto čase intenzívne zaoberáme. Takže ja nepovažujem za múdre vo veľkom predáva cirkevný majetok. Aj ten najmenší predaj je dôležité starostlivo a opatrne zváži.
* Spišská diecéza si nielenže ponechala lesný majetok, ale navyše vytvorila spoločnos Pro Populo Poprad, prostredníctvom ktorej sa ho snaží pätnás rokov zhodnocova a zveľaďova. Pohodlnejšie by určite bolo napríklad prenajatie lesov štátnym lesom. Neľutujete dnes, že ste sa pustili do podnikania na lesnom majetku?
- Keď prebiehala reštitúcia, nemali sme stanovenú nejakú koncepciu alebo spôsob hospodárenia na lesnom majetku. Po prinavrátení majetku sme začali o tom intenzívne premýšľa. Všetci dobre vieme, ako bol v tom čase privatizovaný majetok. Ako boli hodnoty rozkrádané, bez kontroly a postihu. Ako boli zdevastované napríklad poľnohospodárske družstvá. Mali sme aj isté obavy z toho, či nám v prípade nájmu štátne lesy zaplatia nájomné v požadovanej výške a tak sme sa po zvážení všetkých týchto okolností rozhodli radšej hospodári samostatne. Dnes môžem poveda, že sme to nikdy neoľutovali.
Spoločnos PRO POPULO Poprad s r.o., do ktorej sme vstúpili majetkom cirkvi, hospodári dobre a zodpovedne. Stále však zvyknem lesníkom z PRO POPULA zdôrazňova, aby zalesňovali čo najviac. V časti okolo Spišského Podhradia sa nám vrátili zdevastované lesy, ktoré navyše ďalej poškodzujú opakujúce sa kalamity. No a my musíme myslie na našich nasledovníkov, na budúce generácie, pretože aj naši predkovia na nás mysleli, keď sa starali o lesy. Les musí rás a všetci dobre vieme, že nerastie rok ani desa rokov. Preto sa oň treba stara, zaklada stále nové a vychováva založené lesné porasty. Raz som dostal od svojej príbuznej maturitné oznámenie a bol na ňom jeden pekný výrok: Keby som vedel, že zajtra zomriem, dnes by som ešte zasadil jabloň. To je krásne vyjadrenie nášho postoja k majetku. Musíme v prvom rade myslie na tých, čo prídu po nás, aby mali z lesov takisto úžitok.
* Z toho, čo ste povedali je zrejmé, že sa zaujímate o to, ako hospodária lesníci na zverenom cirkevnom majetku. Zaujímate sa o lesníctvo u nás aj v širšom kontexte? Vnímate, ako musia lesníci na Slovensku obhajova svoju profesionálnu čes, dlhoročné skúsenosti a odborné znalosti proti ľuďom, ktorí si hovoria ochrancovia prírody a ktorí odmietajú spolupracova s tými prvými ochrancami prírody, ktorí tu boli dávno pred nimi – teda práve s lesníkmi?
- Samozrejme, že sa zaujímam o dianie v celej spoločnosti a tak prostredníctvom masmédií dostávam aj informácie o konflikte lesníkov a ochrancov prírody. Niečo o biológii viem, pretože pred teológiou som študoval prírodné vedy. Preto som nemilo prekvapený, že ochranári až nerozumne chránia stromy, ktoré sú zdrojmi ďalších škodcov. Že ich nedovolia vyviez z lesa. Myslím, že na to stačí zdravý rozum, aby každý pochopil, že napadnuté chrobačiare treba da včas z lesa preč, aby netrpeli ďalšie, zatiaľ zdravé stromy.
***************************************************************************************
Jedným z troch konateľov spoločnosti PRO POPULO Poprad s r.o. je už pätnás rokov biskupský vikár Spišskej diecézy pre ekonomické záležitosti Mons. ThDr. Ján ZENTKO, PhD. S ním sme hovorili o tom, ako funguje komunikácia zástupcov vlastníkov cirkevného majetku a lesníkov a kontrola hospodárenia spoločnosti.
***************************************************************************************
- Iste, od začiatku bola požiadavka aj zo strany duchovných našej diecézy, aby sme mali v spoločnosti PRO POPULO Poprad s r.o. možnos priamo kontrolova jej hospodárenie. Aby nebol vzah vlastník – správca založený len na vzahu dôvery, ktorý je samozrejme takisto veľmi dôležitý. Každý mesiac sa preto zúčastňujem s ďalším konateľom porád vedenia, na ktorých vedúci jednotlivých správ lesov hovoria o všetkých problémoch, ktoré musia rieši v každodennej praxi. Dostávame sa tak – ako sa hovorí – do obrazu, pretože reč je o cenách dreva, situácii na trhu s drevom, o podkôrnikovej kalamite, nasadení vhodnej techniky do lesa, skrátka o všetkom, čo súvisí s lesníckou prevádzkou a čo má vplyv na hospodárenie spoločnosti.
* Snažíte sa získava informácie o hospodárení porovnateľných lesníckych subjektov, aby ste mali možnos porovnáva a prípadne korigova postupy zvolené vašimi lesníkmi?
- Nespoliehame sa iba na zdroj lesníckych informácií z vnútra našej eseročky, ale získavame si potrebné informácie aj z prostredia mimo nej. V Rakúsku máme partnerskú diecézu Graz a zaujímame sa aj o spôsoby ich práce. Určite, že vývoj u nich a u nás bol rozdielny, pretože tam inak gazdovali počas štyridsiatich rokov, kedy cirkev u nás nemala dosah na svoj majetok. Aj tak nachádzame dostatok príkladov a inšpirácií, ktoré sa ja osobne snažím prenáša na našich ľudí, i keď som si samozrejme vedomý, že podmienky sú v oboch krajinách ešte stále rozdielne. Akceptujeme napríklad, že u nás potrebujeme na rovnaké postupy stále viac ľudí než v zahraničí. Vonku ide vývoj v lesníctve tak ďaleko, že najväčší dôraz tam už nekladú na ažbu dreva a príjmy z jeho predaja, ale na príjmy z prenájmu lesných pozemkov na produktovody, turistické chodníky, alebo iné aktivity a zisk z nich dosahuje niekde až 50 percent všetkých príjmov lesníckych subjektov, respektíve kláštorov a biskupstiev, ktoré spravujú cirkevný majetok.
* Očakávate, že takýto vývoj príde postupom času aj na Slovensko a že neštátni vlastníci lesa si budú môc uplatni svoje právo na úhradu ujmy z obmedzenia hospodárenia v dôsledku toho, že ich les plní všetky verejnoprospešné funkcie?
- Myslíme si, že v budúcnosti povedie týmto smerom aj naša cesta. Berieme pritom do úvahy napríklad súčasnú situáciu na trhu s drevom, ktorý je presýtený, alebo opakujúce sa prírodné katastrofy, ktoré spôsobujú rozsiahle kalamity a znehodnocovanie dreva, pričom spracovanie kalamít a obnova kalamitných plôch si vyžaduje neustále sa zvyšujúce náklady. Uvedomujeme si, že nás čakajú zároveň obrovské úlohy v zalesňovaní rozsiahlych kalamitných holín a preto nabádame našich lesníkov, aby sme mali vlastné lesné škôlky a aby sme boli sebestační v dopestovaní si potrebného sadbového materiálu. Aj pán biskup neustále zdôrazňuje, aby sa les nielen rúbal, ale aj vysádzal. Aby ostal aj pre budúce generácie.
* Avšak vráme sa ešte k samotnému mechanizmu fingovania vašej komunikácie s lesníkmi. O pravidelných poradách ste už hovorili...
- Stretávame sa prakticky dennodenne, či už s pánom riaditeľom Ing. Jendruchom, alebo s ďalším konateľom, žijeme spoločne problematikou hospodárenia v lesoch, vieme o všetkých pohyboch hmoty a ľudí, dostávame potrebné údaje aj na papieri. Štvrročne sú posudzované bilancie hospodárenia spoločnosti PRO POPULO Poprad s r.o. našim diecéznym ekonómom a následne sú nezávislým audítorom potvrdzované, takže si môžeme by istí, že na lesnom majetku Spišskej diecézy hospodária odborníci. Isteže, boli by sme radi, keby bol zisk ešte vyšší, pretože je do čoho investova. Doteraz sme sa snažili najviac investova do obnov a rekonštrukcií ciest, budov, mostov, chát. Do všetkých potrebných vecí, ktoré boli zanedbané. Teraz je už stav majetku u nás taký, že môžeme by spokojní a že sa môžeme týmto majetkom aj pochváli.
Pripravil Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
