S biskupom F. Tondrom o vzahu cirkvi k lesnému majetku

"Myslíme na tých, čo prídu po nás"

Hovoríme s biskupom F. Tondrom a biskupským vikárom J. Zentkom

Ubehlo pätnás rokov odvtedy, ako sa rozhodli zástupcovia Spišskej diecézy obhospodarova lesný majetok v jej vlastníctve s výmerou takmer 13 tisíc hektárov prostredníctvom vlastnej spoločnosti PRO POPULO Poprad s r.o. Okrúhle jubileá bývajú obvykle vhodnou príležitosou na bilancovanie a objektívne hodnotenie. Na úvod rubriky venovanej 15. výročiu existencie spoločnosti, ktorá je najväčším lesníckym subjektom na Slovensku, hospodáriacom na cirkevnom majetku, sme požiadali o rozhovor tých, ktorí môžu a majú zauja postoj ku kvalite lesníckej roboty a k dosiahnutým výsledkom. Najskôr sme oslovili Mons. Prof. ThDr. Františka TONDRU, ktorý je v poradí trinástym biskupom Spišskej diecézy so sídlom v Spišskej Kapitule a zároveň je od roku 2000 aj predsedom Konferencie biskupov Slovenska. ¼udia, ktorí ho poznajú vedia, že ako malý chlapec chodil so svojím otcom – tesárom do lesov v okolí rodných Spišských Vlách a vytvoril si k lesu a drevu silný vzah. Ten mu ostal dodnes, čo iba potvrdzujú jeho zasvätené odpovede.

*******************************************************************************************

* Podľa toho, čo vieme, sa niektoré cirkevné ustanovizne rozhodli po reštitúcii lesný majetok, respektíve jeho čas preda alebo prenaja. Prečo ste sa v Spišskej diecéze rozhodli ponecha si lesné pozemky a lesné porasty v cirkevnom vlastníctve?

- Predáva, to nie je taká jednoduchá vec. Ani biskup nemá právo predáva väčší majetok cirkvi. V jeho právomoci je odpredaj iba menších vecí, napríklad menší kúsok pôdy ak niekomu chýba k stavebnému pozemku a podobne. Zamýšľaný väčší predaj nehnuteľností musí biskup konzultova so Svätou stolicou. Sám neviem o tom, že by cirkevné ustanovizne vo veľkom predávali majetok cirkvi. Za seba môžem poveda, že je mojou povinnosou biskupa zachova majetok pre diecézu, pretože ja nie som vlastník, ale správca, ktorý má za úlohu spravova zverený majetok zodpovedne a spravodlivo. Musím myslie aj na budúcnos, o ktorej dnes nevieme poveda, aká bude z hľadiska finančného zabezpečenia cirkvi, jej chodu a všetkých jej ustanovizní.

V minulosti cirkev žila z väčšej časti len z príjmov z pozemkov, ale vtedy boli výnosy z nich v porovnaní s inými odvetviami relatívne najvyššie. Nebol tak rozvinutý priemysel a obchod ako v súčasnosti, kedy sú príjmy z priemyslu a obchodu oveľa vyššie než z poľnohospodárstva, alebo napríklad aj z lesníctva. Náklady na obhospodarovanie pôdy, poľnohospodárskej i lesnej, stúpli. Výnosy z vlastnenej pôdy teda nie sú také, aby z nich mohla cirkev v tejto dobe zabezpeči všetky svoje hmotné potreby. V minulosti boli z týchto príjmov financované aj predmety umeleckého a historického dedičstva ako napríklad chrámy, interiéry chrámov, oltáre, sochy a tak ďalej. Ich údržba je dnes veľmi drahá, takže cirkev musí ma aj iné príjmy ako z pozemkov, na ktoré však musíme vždy pamäta a zachova ich pre cirkev.

V cirkvi je veľa subjektov vlastniacich majetok. Každá farnos vlastní nejaký majetok, z ktorého bývalo zabezpečované živobytie farára, kantora, kostolníka, ale aj údržba kostola. Boli vytvorené rôzne nadácie, benefície a fundácie, ktoré nie sú ani dnes doriešené. Práve fundáciami sa v tomto čase intenzívne zaoberáme. Takže ja nepovažujem za múdre vo veľkom predáva cirkevný majetok. Aj ten najmenší predaj je dôležité starostlivo a opatrne zváži.

* Spišská diecéza si nielenže ponechala lesný majetok, ale navyše vytvorila spoločnos Pro Populo Poprad, prostredníctvom ktorej sa ho snaží pätnás rokov zhodnocova a zveľaďova. Pohodlnejšie by určite bolo napríklad prenajatie lesov štátnym lesom. Neľutujete dnes, že ste sa pustili do podnikania na lesnom majetku?

- Keď prebiehala reštitúcia, nemali sme stanovenú nejakú koncepciu alebo spôsob hospodárenia na lesnom majetku. Po prinavrátení majetku sme začali o tom intenzívne premýšľa. Všetci dobre vieme, ako bol v tom čase privatizovaný majetok. Ako boli hodnoty rozkrádané, bez kontroly a postihu. Ako boli zdevastované napríklad poľnohospodárske družstvá. Mali sme aj isté obavy z toho, či nám v prípade nájmu štátne lesy zaplatia nájomné v požadovanej výške a tak sme sa po zvážení všetkých týchto okolností rozhodli radšej hospodári samostatne. Dnes môžem poveda, že sme to nikdy neoľutovali.

Spoločnos PRO POPULO Poprad s r.o., do ktorej sme vstúpili majetkom cirkvi, hospodári dobre a zodpovedne. Stále však zvyknem lesníkom z PRO POPULA zdôrazňova, aby zalesňovali čo najviac. V časti okolo Spišského Podhradia sa nám vrátili zdevastované lesy, ktoré navyše ďalej poškodzujú opakujúce sa kalamity. No a my musíme myslie na našich nasledovníkov, na budúce generácie, pretože aj naši predkovia na nás mysleli, keď sa starali o lesy. Les musí rás a všetci dobre vieme, že nerastie rok ani desa rokov. Preto sa oň treba stara, zaklada stále nové a vychováva založené lesné porasty. Raz som dostal od svojej príbuznej maturitné oznámenie a bol na ňom jeden pekný výrok: Keby som vedel, že zajtra zomriem, dnes by som ešte zasadil jabloň. To je krásne vyjadrenie nášho postoja k majetku. Musíme v prvom rade myslie na tých, čo prídu po nás, aby mali z lesov takisto úžitok.

* Z toho, čo ste povedali je zrejmé, že sa zaujímate o to, ako hospodária lesníci na zverenom cirkevnom majetku. Zaujímate sa o lesníctvo u nás aj v širšom kontexte? Vnímate, ako musia lesníci na Slovensku obhajova svoju profesionálnu čes, dlhoročné skúsenosti a odborné znalosti proti ľuďom, ktorí si hovoria ochrancovia prírody a ktorí odmietajú spolupracova s tými prvými ochrancami prírody, ktorí tu boli dávno pred nimi – teda práve s lesníkmi?

- Samozrejme, že sa zaujímam o dianie v celej spoločnosti a tak prostredníctvom masmédií dostávam aj informácie o konflikte lesníkov a ochrancov prírody. Niečo o biológii viem, pretože pred teológiou som študoval prírodné vedy. Preto som nemilo prekvapený, že ochranári až nerozumne chránia stromy, ktoré sú zdrojmi ďalších škodcov. Že ich nedovolia vyviez z lesa. Myslím, že na to stačí zdravý rozum, aby každý pochopil, že napadnuté chrobačiare treba da včas z lesa preč, aby netrpeli ďalšie, zatiaľ zdravé stromy.

***************************************************************************************

Jedným z troch konateľov spoločnosti PRO POPULO Poprad s r.o. je už pätnás rokov biskupský vikár Spišskej diecézy pre ekonomické záležitosti Mons. ThDr. Ján ZENTKO, PhD. S ním sme hovorili o tom, ako funguje komunikácia zástupcov vlastníkov cirkevného majetku a lesníkov a kontrola hospodárenia spoločnosti.

***************************************************************************************

- Iste, od začiatku bola požiadavka aj zo strany duchovných našej diecézy, aby sme mali v spoločnosti PRO POPULO Poprad s r.o. možnos priamo kontrolova jej hospodárenie. Aby nebol vzah vlastník – správca založený len na vzahu dôvery, ktorý je samozrejme takisto veľmi dôležitý. Každý mesiac sa preto zúčastňujem s ďalším konateľom porád vedenia, na ktorých vedúci jednotlivých správ lesov hovoria o všetkých problémoch, ktoré musia rieši v každodennej praxi. Dostávame sa tak – ako sa hovorí – do obrazu, pretože reč je o cenách dreva, situácii na trhu s drevom, o podkôrnikovej kalamite, nasadení vhodnej techniky do lesa, skrátka o všetkom, čo súvisí s lesníckou prevádzkou a čo má vplyv na hospodárenie spoločnosti.

* Snažíte sa získava informácie o hospodárení porovnateľných lesníckych subjektov, aby ste mali možnos porovnáva a prípadne korigova postupy zvolené vašimi lesníkmi?

- Nespoliehame sa iba na zdroj lesníckych informácií z vnútra našej eseročky, ale získavame si potrebné informácie aj z prostredia mimo nej. V Rakúsku máme partnerskú diecézu Graz a zaujímame sa aj o spôsoby ich práce. Určite, že vývoj u nich a u nás bol rozdielny, pretože tam inak gazdovali počas štyridsiatich rokov, kedy cirkev u nás nemala dosah na svoj majetok. Aj tak nachádzame dostatok príkladov a inšpirácií, ktoré sa ja osobne snažím prenáša na našich ľudí, i keď som si samozrejme vedomý, že podmienky sú v oboch krajinách ešte stále rozdielne. Akceptujeme napríklad, že u nás potrebujeme na rovnaké postupy stále viac ľudí než v zahraničí. Vonku ide vývoj v lesníctve tak ďaleko, že najväčší dôraz tam už nekladú na ažbu dreva a príjmy z jeho predaja, ale na príjmy z prenájmu lesných pozemkov na produktovody, turistické chodníky, alebo iné aktivity a zisk z nich dosahuje niekde až 50 percent všetkých príjmov lesníckych subjektov, respektíve kláštorov a biskupstiev, ktoré spravujú cirkevný majetok.

* Očakávate, že takýto vývoj príde postupom času aj na Slovensko a že neštátni vlastníci lesa si budú môc uplatni svoje právo na úhradu ujmy z obmedzenia hospodárenia v dôsledku toho, že ich les plní všetky verejnoprospešné funkcie?

- Myslíme si, že v budúcnosti povedie týmto smerom aj naša cesta. Berieme pritom do úvahy napríklad súčasnú situáciu na trhu s drevom, ktorý je presýtený, alebo opakujúce sa prírodné katastrofy, ktoré spôsobujú rozsiahle kalamity a znehodnocovanie dreva, pričom spracovanie kalamít a obnova kalamitných plôch si vyžaduje neustále sa zvyšujúce náklady. Uvedomujeme si, že nás čakajú zároveň obrovské úlohy v zalesňovaní rozsiahlych kalamitných holín a preto nabádame našich lesníkov, aby sme mali vlastné lesné škôlky a aby sme boli sebestační v dopestovaní si potrebného sadbového materiálu. Aj pán biskup neustále zdôrazňuje, aby sa les nielen rúbal, ale aj vysádzal. Aby ostal aj pre budúce generácie.

* Avšak vráme sa ešte k samotnému mechanizmu fingovania vašej komunikácie s lesníkmi. O pravidelných poradách ste už hovorili...

- Stretávame sa prakticky dennodenne, či už s pánom riaditeľom Ing. Jendruchom, alebo s ďalším konateľom, žijeme spoločne problematikou hospodárenia v lesoch, vieme o všetkých pohyboch hmoty a ľudí, dostávame potrebné údaje aj na papieri. Štvrročne sú posudzované bilancie hospodárenia spoločnosti PRO POPULO Poprad s r.o. našim diecéznym ekonómom a následne sú nezávislým audítorom potvrdzované, takže si môžeme by istí, že na lesnom majetku Spišskej diecézy hospodária odborníci. Isteže, boli by sme radi, keby bol zisk ešte vyšší, pretože je do čoho investova. Doteraz sme sa snažili najviac investova do obnov a rekonštrukcií ciest, budov, mostov, chát. Do všetkých potrebných vecí, ktoré boli zanedbané. Teraz je už stav majetku u nás taký, že môžeme by spokojní a že sa môžeme týmto majetkom aj pochváli.

Pripravil Jozef Marko