Zastavíme hynutie smrečín na Slovensku?

Výjazdové zasadnutie Vlády SR na Horehroní však bolo v mnohých smeroch výnimočné. Po jedenástich rokoch si vláda tejto krajiny našla spoločnú cestu medzi lesníkov a jej rozhodnutia znamenajú pre lesníkov novú nádej a predovšetkým veľkú príležitos ukáza, čo v nich je, čo dokážu, čo znamenajú pre celú spoločnos. Jedinečná udalos si priam pýta originálne, skratkovité a dynamické sprostredkovanie na stránkach nášho časopisu. Aké najzaujímavejšie momenty sa udiali 21. novembra 2007?

Jedinečná udalos a významné rozhodnutie – to je výsledok výjazdového rokovania vlády Slovenskej republiky v Osrblí a v Čiernom Balogu na tému:

• Na začiatku obce Osrblie oproti ihrisku je všetko pripravené tak, aby členovia vlády SR na paneloch s fotografiami tunajšej kalamity z roku 1996 a pri pohľade na okolité svahy obnovených kalamitných plôch so zabezpečenými a životaschopnými mladinami dokázali porovna, čo tu bolo po niekoľko minút trvajúcej veternej smršti a čo je tu teraz po profesionálne odvedenej lesníckej práci. Fotografie a realita. Skaza a budúci les. Pôsobivé porovnanie na niektorých členov vlády robí hlboký dojem. Navyše, ak môžu vidie vedľa panelov, ako vyzerá kalamitné drevo napadnuté lykožrútmi. Nie je to príjemný pohľad. Ani pre lesníka, ani pre laika.

• Predseda vlády Róbert Fico, podpredsedovia vlády a ministri majú odborne zdatných sprievodcov. Generálny riaditeľ š.p. LESY SR Jozef Minďáš, generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra Július Novotný a riaditeľ Odštepného závodu Čierny Balog Peter Morong hovoria zanietene a k veci. Bez zbytočných príkras. „Rozsah tunajšej kalamity je porovnateľný s tým, čo spôsobila kalamita vo Vysokých Tatrách v novembri 2004. Situácia je však úplne iná. Pri spracovávaní kalamity tu v Osrblí mali lesníci podporu všetkých zainteresovaných strán, ktoré sa vedeli dohodnú na jednotnom postupe. No a dnes tu rastú lesy, ktoré si plnia a budú plni všetky svoje funkcie, ktoré si plni majú. Ak by sme mali rovnakú možnos vysporiada sa s kalamitou aj po novembri 2004, tak problémy spojené s kalamitou by boli dnes už za nami,“ zdôrazňuje J. Minďáš.

• J. Novotný upozorňuje členov vlády a pozvaných hostí na širšie súvislosti: „Na Slovensku je v súčasnosti 75 percent lesov zdravých, ale zvyšok predstavuje vážny problém. Zákon o ochrane prírody a krajiny z roku 2002 nám znemožnil vykona všetky opatrenia, ktoré bolo nutné vykona. Okolo seba vidíte stabilizovaný les, pretože po roku 1996 sme tu mohli my lesníci robi aktívne opatrenia. Kalamita z roku 2004 sa nezmenšuje, ale naopak zväčšuje, pretože nám nanútili takzvanú pasívnu ochranu. Ak by sme sa do nej nenechali dotlači, nemuseli by sme dnes na Slovensku pozera na neustále pribúdajúce màtve stromy.“

• Už na prezentačnej ploche v Osrblí dopadá na všetkých prítomných lesnícke varovanie ako vážne memento: „Ak nezačneme celoplošné systémové opatrenia v štátnych aj neštátnych lesoch, lykožrúty zvíazia! Musíme premeni nestabilné nepôvodné smrečiny na stabilné zmiešané porasty, revitalizova pôvodné smrekové porasty a intenzívne regulova neúnosnú početnos lykožrútov.“

• V zasadačke Odštepného závodu Čierny Balog minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa predkladá Správu o zdravotnom stave lesov a komentuje silné lokálne a veľkoplošné poškodenia smrečín a postupujúce rozšírenie podkôrneho hmyzu ako najvážnejší lesnícky problém súčasnosti. Na rokovanie vlády sú prizvané viaceré lesnícke autority. Okrem už spomenutých J. Minďáša a J. Novotného, štátneho tajomníka Viliama Turského aj najvyšší predstavitelia lesníckej sekcie na ministerstve pôdohospodárstva, ďalej riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška, generálny riaditeľ Vojenských lesov a majetkov Štefan Drozd a ďalší. Toľko lesníkov na zasadnutí vlády nikdy doteraz nesedelo.

• Generálny riaditeľ Sekcie lesníckej MP SR Marián Ondrejčák odpovedá na otázku premiéra a vysvetľuje ako prebiehalo pripomienkové a rozporové konanie k predkladanej správe. O prístupe reprezentantov mimovládnych organizácií, oslovených v pripomienkovom konaní hovorí: „V prvom kole 7. novembra 2007 traja zástupcovia mimovládnych organizácií o materiáli nechceli diskutova, ale trvali buď na jeho stiahnutí z rokovania vlády, alebo na jeho zásadnom prepracovaní. Na rokovanie teda neprišli so žiadnymi konkrétnymi pripomienkami. Na druhé kolo rokovaní o niekoľko dní neskôr, ktoré sa malo kona na úrovni štatutárneho zástupcu ministerstva, odmietli prís. Ešte včera som sa osobne stretol s jedným z nich a požiadavka bola, aby materiál do vlády pripravovali odborníci. My sme presvedčení o tom, že tento materiál pripravovali odborníci.“

• Vedúci obchodu a logistiky OZ Čierny Balog Boris Pekarovič cez dataprojektor púša šesminútový film nazvaný Zastavíme hynutie smrečín? Vo filme zaznieva mnoho zaujímavých faktov. Napríklad: vietor a lykožrúty zlikvidovali v Tatrách od roku 2004 les veľký ako 21 000 futbalových ihrísk. Lykožrúty zničili za posledné dva roky v Tatrách denne 1260 smrekov. Každú minútu odumiera v Tatrách jeden smrek. Do roku 2015 môžu odumrie smrekové porasty na ploche väčšej než pokrývajú všetky národné parky na Slovensku. Finančná strata za posledné dva roky predstavuje 7 miliárd korún.

• Minister životného prostredia SR Jaroslav Izák informuje vládu o prebiehajúcich rokovaniach s Európskou komisiou. Napriek viacerým kontaktom s eurokomisármi v Bruseli, ale i u nás na Slovensku, Európska komisia neprijala žiadne zásadné rozhodnutie vyjadrujúce jej postoj k rôznym názorom na spracovanie podkôrnikovej a vetrových kalamít u nás. Podľa slov ministra ani nemožno očakáva jednoznačné stanovisko, pretože aj názory v kolégiu komisárov EK sú rozdielne. „Naše problémy si musíme vyrieši sami a stanovi jasné pravidlá, čo, kto a kde môže a nemôže.“ Vláda vyjadruje súhlas a jednomyseľne odsúhlasí Správu o zdravotnom stave lesov.

• Vláda sa zaoberá vzápätí aj informatívnym materiálom nazvaným Základné informácie o lesnom hospodárstve na Slovensku. Ešte skôr, ako ho zoberie na vedomie však má premiér niekoľko doplňujúcich otázok a je zrejmé, že materiál si pred rokovaním podrobne naštudoval. „Drevo chápem ako strategickú surovinu,“ zdôrazňuje. Zaujíma ho vývoj zásob dreva, podiel vývozu dreva zo Slovenska do zahraničia a analýza miery zhodnocovania dreva na Slovensku.

• Blesky na fotoaparátoch blýskajú, kamery bzučia, novinári nedočkavo kladú svoje otázky. Na tlačovej konferencii po skončení rokovania vlády im čelí M. Jureňa, M. Ondrejčák, J. Novotný a J. Minďáš. Minister pôdohospodárstva informuje zástupcov siedmej virtuálnej veľmoci, že výsledok rokovania vlády o problematike záchrany smrečín na Slovensku môže výrazne napomôc k vyriešeniu tohto problému. J. Novotný vysvetľuje, aký význam majú smrečiny pre horské regióny a komunity ľudí, ktorí v nich žijú. Upozorňuje, že sociálne dopady na ich život v prípade odumretia smrečín by boli citeľné, pretože ažba a spracovanie dreva a turizmus sú pre nich životne dôležité.

Jozef Marko