Aký je zdravotný stav lesov na Slovensku?

Téma, ktorú prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky

Správa o zdravotnom stave lesov na Slovensku, prerokovávaná a schválená na výjazdovom zasadnutí slovenskej vlády, obsahuje množstvo zaujímavých informácií. Snažili sme sa pre vás vybra a zvýrazni tie najdôležitejšie. Každopádne poskytujú komplexný obraz toho, čím slovenské lesníctvo v súčasnosti žije.

Lesnatosou patríme medzi popredné krajiny

V roku 2006 výmera lesných pozemkov dosiahla 2 007 tis. ha a porastovej pôdy 1 932 tis. ha. Dlhodobo sa zvyšuje lesnatos ako percentuálny podiel výmery lesných pozemkov z celkovej plochy Slovenska. V roku 2006 bola 41 %. To radí Slovensko na popredné miesto medzi európskymi krajinami.

Narastajú požiadavky na zabezpečovanie mimoprodukčných funkcií lesov. Táto skutočnos ovplyvňuje aj vývoj kategorizácie lesov, keď podiel hospodárskych lesov je 67 %, ochranných lesov 17 % a lesov osobitného určenia 16 % z celkovej výmery lesov na Slovensku. Posilňujú sa predovšetkým ekologické (pôdoochranná, vodohospodárska, klimatická) a spoločenské funkcie lesov (zdravotná, kultúrna, rekreačná, prírodoochranná, vodoochranná) na úkor produkčných (úžitky z lesov spravidla materiálovej povahy). Tento vývoj korešponduje s vývojom v iných vyspelých svetových ekonomikách.V porovnaní so susednými štátmi zvláštnosou slovenských lesov je, že na relatívne malej ploche sú veľmi pestré prírodné podmienky a rozličné typy lesov, od nížinných po vysokohorské. Zachovala sa tu široká škála pôvodných drevín a lesných spoločenstiev. V zastúpení drevín sa dlhodobo presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov. Ihličnaté porasty zaberajú približne 31 %, listnaté 50 % a zmiešané porasty 19 %. Najviac zastúpenou drevinou je buk (31 %) a smrek (26 %). Smrekové monokultúry tvoria 17 % z celkovej výmery lesov. Takmer 5 % lesných ekosystémov možno hodnoti ako prírodné, t. j. tvorené pôvodnými drevinami bez viditeľných znakov ľudskej činnosti; 60 % lesov je prirodzených, 21 % prevažne prirodzených a 14 % zmenených a premenených.

Vysoká výmera chránených území

Na Slovensku máme 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí a 703 maloplošných chránených území. Ich celková výmera je 1 135 tis. ha, čo predstavuje 23 % územia Slovenska. Najväčšou a najvýznamnejšou časou chránených území sú lesné ekosystémy. Lesné pozemky pritom predstavujú až 60 % z celkovej výmery chránených území s druhým, tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V rámci siete chránených území NATURA 2000 prebieha proces vyhlasovania území európskeho významu a chránených vtáčích území. Po ich vyhlásení sa výmera osobitne chránených území ešte zvýši. Plocha týchto území v pomere k výmere štátu i lesných pozemkov, ako aj z európskeho i globálneho hľadiska je pomerne vysoká a predstavuje 11,8 % z celkovej výmery Slovenska. Pre porovnanie napríklad v Rakúsku je to 8,9 %, v Českej republike 9,2 %, vo Francúzsku 7,9 %, v Poľsku 4,2 % a Veľkej Británii 6,5 %. Ak by sme hodnotili podiel lesných pozemkov z celkovej výmery území európskeho významu na Slovensku, tak lesné pozemky dosahujú cca 86 %.

Zásoba dreva v lesných porastoch sa zvyšuje a v roku 2006 dosiahla 443,8 mil. m3 hrubiny bez kôry. Priemerná zásoba na ha je 231 m3 .

Na zvyšovaní zásob dreva sa podieľa najmä nadnormálne plošné zastúpenie 50 - 100 ročných lesných porastov (6. až 10. vekový stupeň).

Náhodné ažby až trojnásobné v porovnaní s 50-tymi rokmi

V súčasnom decéniu ažobné možnosti lesov predstavujú objem zhruba 6,5 mil. m3 dreva ročne. V roku 2005 však celková ažba bola až 10,2 mil. m3, čo je najviac v celej histórii lesného hospodárstva na Slovensku. Takúto vysokú ažbu dreva spôsobilo spracovávanie polomov (náhodná ažba) po veternej smršti z novembra 2004. V roku 2006 bola ažba dreva 8,3 mil. m3. Najväčšie problémy lesnému hospodárstvu spôsobujú abiotické a biotické škodlivé činitele. V ich dôsledku dochádza k znižovaniu stability a odolnostného potenciálu lesných porastov do takej miery, že tieto nie sú schopné plnohodnotne zabezpečova plnenie požadovaných funkcií. Objem náhodných ažieb, pri ktorých sú odstraňované následky pôsobenia škodlivých činiteľov, v súčasnosti dosahuje dvoj až trojnásobok pädesiatych rokov minulého storočia. Z týchto dôvodov sú prekračované aj plánované ažby, a to do roku 2004 v priemere o 11 %.

Podiel lesného hospodárstva na makroekonomike SR v roku 2006 dosiahol 0,52 %. Zhodnotenie tuzemskej trhovej produkcie dreva v odvetviach rezortu drevospracujúceho priemyslu predstavovalo čiastku okolo 21,5 mld. Sk, to znamená 1,3 % HDP. Čiže celkove a po zohľadnení funkcií lesa by bol v roku 2006 tento podiel 2,92 % .

Počet zamestnancov v lesnom hospodárstve bol v roku 2006 približne 12 tisíc. Predpokladá sa, že v podnikateľskom sektore pracovalo v rôznom pracovnom začlenení ďalších okolo 13 tisíc osôb. Priemerná mesačná mzda v roku 2006 bola 17 232 Sk, čo je o 1 529 Sk menej ako v hospodárstve SR.

Podpora z verejných zdrojov vykazuje výrazný pokles, s najväčším znížením v rokoch 2004 a 2005. V roku 2006 sa zvýšila približne na úroveň roku 2003. Na podpore sa od roku 2004 významnou mierou podieľajú finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ.

Štátna podpora lesného hospodárstva na výkony vo verejnom záujme v roku 2006 predstavovala približne iba 5 % úrovne roku 1990 pri porovnaní v stálych cenách. Vo vyspelých štátoch s porovnateľným lesníctvom podiel podpory na 1 ha lesa v roku 2005 niekoľkonásobne prevyšoval čiastku podpory na Slovensku (2,6 €/ha). V Českej republike to bolo 9,4 €/ha; v Rakúsku 12,3 €/ha; v Nemecku 18,8 €/ha a napríklad v Južnom Tyrolsku až 107,8 €/ha.

Aký je najvážnejší lesnícky problém súčasnosti?

Vzniknutú situáciu v smrekových lesoch možno charakterizova ako najvážnejší lesnícky problém v súčasnosti, ktorý existenčne ohrozuje zabezpečovanie plnenia produkčných a mimoprodukčných funkcií smrekových lesov v mimoriadne dôležitých regiónoch Oravy, Kysúc, Vysokých Tatier, Spiša, Horehronia a Gemeru).

Smrek má podľa súčasného drevinového zloženia v našich lesoch 26,4 % zastúpenie, čo predstavuje približne 510 tis. ha. V prípade pokračovanie súčasného vývoja môže v časovom horizonte 10 - 30 rokov na Slovensku ubudnú asi 415 tis. ha smrekového lesa, čo pri priemernej zásobe dreva cca 250 m3 na 1 ha predstavuje úbytok 104 mil. m3 smrekovej drevnej hmoty a pokles výmery smrekových porastov na úroveň cca 10,0 %.

Vysádzanie smreka bolo od 19. do konca prvej polovice 20. storočia v Európe všeobecným trendom, vyvolaným dopytom po tejto hospodársky výnimočne efektívnej drevine. Vlna zalesňovania smrekom najviac postihla Českú republiku (smrek tu tvoril v roku 1950 až 60 % lesov, v roku 2007 je to 54 %) a Nemecko (40 % smreka) a neobišla ani Slovensko, aj keď sa u nás prejavila v oveľa menšom rozsahu. Smrekové porasty pestované síce z kvalitného, ale nepôvodného semena sa nedokázali na všetkých miestach prispôsobi stanovištným podmienkam, čo sa negatívne prejavuje na ich stabilite a odolnostnom potenciáli najmä vo vyšších vekových stupňoch.

Od roku 1990 narastal vplyv kalamít. Vetrové kalamity v roku 1996 a 2002 vážne poškodili predovšetkým smrekové porasty. Drevnú hmotu z kalamity z roku 1996 v Slovenskom Rudohorí a Nízkych Tatrách sa lesníkom podarilo včas spracova a realizova aj všetky potrebné opatrenia na zabránenie vzniku následnej podkôrnikovej kalamity. Vetrová kalamita z roku 2002, ktorá zasiahla smrekové porasty najmä v okresoch Poprad (362 tis. m3), Kežmarok (146 tis. m3) a Brezno (183 tis. m3) síce svojím rozsahom nepatrila k najväčším, ale jej likvidáciu a realizáciu účinných obranných opatrení už komplikovalo neudelenie súhlasu orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny (ďalej „ŠSOPaK“) na spracovanie kalamitného dreva najmä v TANAP-e.

Medzníkom rok 2002

Do roku 2002 sa realizovala aj v chránených územiach tzv. aktívna ochrana. Prioritou lesníkov a ochranárov bolo kalamitnú hmotu spracováva a zabráni tak zániku predmetu ochrany v týchto územiach. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov začali orgány ŠSOPaK uplatňova „pasívnu ochranu“. Rozpad alebo zánik chránených území a predmetu ochrany v nich sa považuje za súčas prírodných procesov. V zmysle tohto prístupu sa presadzuje ponechávanie chránených území s najvyšším stupňom ochrany na samovývoj. Vyžaduje sa tiež ponechávanie časti kalamitnej hmoty v lesných porastoch s nižším stupňom ochrany prírody. Táto nespracovaná kalamitná hmota vytvára optimálne podmienky na premnoženia podkôrneho hmyzu a následný zánik dotknutých i okolitých porastov.

V roku 2004 postihla Slovensko jedna z najväčších vetrových smrští v doterajšej histórii. Poškodených bolo viac ako 5,3 mil. m3 drevnej hmoty. Spracovanie kalamitného dreva na plochách so sústredenou kalamitou s nižším stupňom ochrany prebiehalo úspešne a do konca roku 2005 bolo spracovaných až 80 % hmoty. Na území s piatym stupňom ochrany príslušné orgány ŠSOPaK rozhodli o ponechaní všetkého kalamitného dreva s objemom približne 212 tis. m3 v poškodených územiach. Na ostatných územiach (aj s nižším stupňom ochrany prírody) rozhodli o ponechaní 10 až 30 % nespracovanej kalamitnej hmoty s objemom približne 420 tis. m3. V niektorých častiach Tatranského národného parku (TANAP-u) už došlo ku kalamitnému premnoženiu podkôrneho hmyzu, a to až po hornú hranicu lesa v nadmorskej výške 1 500 m. Od 1. 1. 2005 do septembra 2007 bolo v lesných porastoch v správe ŠL TANAP spracovaných 404 tis. m3 podkôrnikovej kalamity. V súčasnosti sa odhaduje, že v územiach s piatym stupňom ochrany prírody sa vyskytuje zhruba 274 tis. m3 a v územiach s druhým až štvrtým stupňom ochrany 174 tis. m3 podkôrnym hmyzom napadnutej drevnej hmoty, čo spolu so spracovanou kalamitou je 852 tis. m3. Pri prepočte priemernej hmotnatosti jedného stromu (0,75 m3) je to 1 135 tis. stromov, čo pri priemernej hektárovej zásobe 232 m3 predstavuje výmeru 3 670 ha lesa. Táto výmera predstavuje 42 % z celkovej plochy, poškodenej kalamitou z 19. 11. 2004 ( 8 700 ha ) v lesoch v správe ŠL TANAP. Najviac ohrozené sú dná dolín a východná čas Tatier, ako aj susediaca Spišská Magura. Ročne sa eviduje nárast približne 300 tis. m3 smrekového kalamitného dreva.

Mimoriadne nepriaznivý zdravotný stav smrekových lesov je tiež na Kysuciach v okrese Čadca. Na kalamitnom území s rozlohou približne 15 tis. ha je v dôsledku žltnutia smrečín, premnoženia podkôrneho hmyzu a drevokazných húb (podpňovka) ročne vyažených okolo 300 tis. m3 kalamitného dreva na výmere približne 500 ha. Veľmi podobná je situácia na Orave, kde je rozsah kalamity nižší približne len o jednu štvrtinu.

Aké sú scenáre vývoja škodlivých činiteľov a stavu smrečín?

Optimistický scenár : Tento scenár je podmienený viacerými súvislosami:

• Kalamitné šírenie podkôrneho hmyzu sa oslabí vďaka extrémne suchej a chladnej zime. Následné dlhotrvajúce vlhké jarné počasie vyvolá vznik epidémií v populáciách podkôrneho hmyzu, čo zapríčiní spomalenie rozširovania sa kalamity;

• Letné počasie umožní v priebehu roku 2008 odstránenie všetkých napadnutých stromov v príslušných chránených územiach vrátane území NATURA 2000;

• Lesnícke opatrenia, vykonávané v súlade s § 28 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (povinnosti o ochrane lesa) na zabránenie šírenia podkôrneho hmyzu v ohrozených územiach, sa budú považova za opatrenia na zachovanie, resp. zlepšenie priaznivého stavu biotopov a nebudú sa klás žiadne obmedzujúce podmienky pri ich realizácii.

V tomto prípade je možné očakáva, že hynutie smrečín sa spomalí a v horizonte asi 10 rokov postupne zastaví. Dôjde k trvalému odumretiu smrekových porastov len na relatívne menších výmerách (do 10 000 ha špecifických stanov횝), pričom na ďalších územiach (zhruba 50 000 ha) sa uskutoční rekonštrukcia smrekových porastov aj s využitím smreka ako významnej pôvodnej, hospodárskej a krajinotvornej dreviny.

Realistický scenár: Rozpad smrekových porastov bude pokračova v nezmenenom, resp. mierne zvýšenom tempe. Odhad množstva kalamitného dreva pre rok 2007 v porastoch s prevládajúcim zastúpením smreka je 2 600 tis. m3, z toho v organizáciách štátnych lesov 1 830 tis. m3 , (Lesy SR, š. p. 1 593 tis. m3, ŠL TANAP 152 tis. m3 okrem území s piatym stupňom ochrany, kde sa dokumentuje 274 tis. m3 podkôrnikom napadnutej drevnej hmoty, ktorej spracovanie nie je povolené, Vojenské lesy a majetky SR, š. p. 85 tis. m3) a v neštátnom sektore 770 tis. m3. Kvalifikovaným odhadom sa predpokladá, že lykožrútom smrekovým je napadnutých približne 1 200 tis. m3 smrekového dreva.

V roku 2008 je predpoklad náhodnej ažby v objeme 3 500 tis. m3 smrekového dreva. Z uvedeného množstva bude akútne ohrozené podkôrnym hmyzom 30 - 34 %, čo si vyžiada vykonávanie intenzívnych ochranných a obranných opatrení. V perspektíve 10 - 30 rokov možno očakáva odumieranie smrekových porastov na značných výmerách v nižších polohách pahorkatín a nižších pohorí, ako aj spodných častiach niektorých dolín. Dôjde k zníženiu výmery smrekových lesov na úroveň približne 15 % o 30 rokov.

Pesimistický scenár: Opatrenia zamerané na zastavenie šírenia hynutia smreka nebudú účinné, ak sa nezrealizujú včas a v dostatočnom rozsahu. V tomto prípade je predpoklad, že hynutie nadobudne permanentný charakter. Zníženie výmery smrekových lesov na úroveň 10 % sa uskutoční relatívne v krátkom časovom horizonte (približne 10 - 30 rokov) a bude ma nezvratný charakter. Smrekové lesy sa udržia len na prísne špecifických stanovištiach.

Alarmujúce dôsledky hynutia smrečín

Ekonomické dôsledky: Zvýšenie nákladov ažbovej činnosti pri spracovaní náhodných ažieb oproti výkonovým normám pre bežný druh ažby je okolo 20 % ( priemerné náklady za roky 2004 – 2006 sú 857 Sk/m3, zvýšenie nákladov o 20 % je 171 Sk/m3 , spolu náklady 1028 Sk/m3) .Uvedenú čiastku je potrebné považova za minimálnu, lebo veľký podiel smrekov už teraz odumretých a odumierajúcich následkom napadnutia podkôrnym hmyzom, ktorých množstvo sa v jarnom období roku 2008 pravdepodobne podstatne zvýši, sa nachádza v extrémnych terénnych podmienkach a na ich sústredenie bude možné použi len lanovky a vrtuľníky, teda najdrahšie technológie.

Priemerné speňaženie dreva sa uvádza znížené o 15 % ( priemerné speňaženie dreva za roky 2004 – 2006 bolo 1330 Sk/m3, zníženie o 15 % predstavuje 200 Sk/m3, teda kalkulované speňaženie je 1130 Sk/m3 ). Zníženie je z dôvodu zlomov najmä odenkovej časti stromov, ktorých trhová cena je najvyššia.

Listnaté dreviny v novozaložených kultúrach budú veľmi atraktívne pre zver, preto bude potrebné vykonáva intenzívnu ochranu proti poškodzovaniu najmä odhryzom, a to oplocovaním, repelentami alebo používaní mechanických prostriedkov. Náklady na následné činnosti súvisiace s ošetrovaním a ochranou výsadieb na uvedenej výmere si vyžadovali náklady asi 54 000 tis. Sk (18 000 Sk/ha). Náklady na intenzívnu ochranu proti zveri a bežné ošetrovanie sa odhadujú na 100 000 tis. Sk (33 000 Sk/ha).

Priemerné preventívne náklady na 1 m3 ohrozených smrekových porastov podkôrnym hmyzom boli 40 Sk (náklady na lapače, feromónové návnady, ich inštaláciu a kontrolu, kladenie lapákov a kontrola ). V rámci intenzívnej ochrany a obrany sa odhadujú náklady na 1 m3 120 Sk (zvýšený počet lapačov, lapákov, feromónových návnad, bodová a plošná chemická ochrana a asanácia a podobne).

Pre spracovanie drevnej hmoty je potrebné sprístupni čas lokalít cestami a zvážnicami. Odhaduje sa, že na tieto činnosti bude potrebných 90 mil. Sk. Zvýšené náklady teda budú v sumáre predstavova 330 mil. Sk.

V prípade smrekových porastov, v ktorých bude potrebné realizova rekonštrukciu lesných porastov s cieľom zvýšenia stability a odolnostného potenciálu, sa predpokladá finančná náročnos 30 tis. Sk/ha, čo pri predpokladanom objeme rekonštrukcií na výmere 5 tis. ha ročne vyvolá zvýšené náklady v objeme 150 000 tis. Sk/rok.

Tržby z predaja dreva sa odhadujú na 357 000 tis. Sk, Zvýšené náklady súvisiace s opatreniami nevyhnutnými na stabilizáciu smrečín sa odhadujú na 562 000 tis. Sk a náklady na rekonštrukcie smrečín na 150 000 tis. Sk. Celkove sa pre rok 2008 odhaduje potreba finančných prostriedkov v objeme 712 000 tis. Sk. Pri odhade tržieb z predaja dreva v objeme 357 000 tis. Sk bude potrebných 355 000 tis. Sk na zabezpečenia obnovy, ochrany a ošetrovanie vyažených území, ochranu proti podkôrnemu hmyzu, rekonštrukcie lesa a sprístupnenie zasiahnutých území.

Ekologické dôsledky: Zánikom smrekových lesných ekosystémov (tak ako sa to už v súčasnosti stalo na viacerých miestach) dochádza k zmene ekologických podmienok, a tým aj k zmene biodiverzity. Znižuje sa zastúpenie druhov viazaných na smrek, pričom sa nevylučuje vyhynutie viacerých z nich na území Slovenska, napríklad druhov z radu hmyzu a vtákov. Vyhynuté druhy nahradia iné druhy viazané na novo vzniknuté spoločenstvá. K takejto situácii došlo napríklad v oblasti rezervácie Fabova hoľa, kde zanikli podmienky pre výskyt hlucháňa viazaného na dnes už neexistujúce smrekové biotopy. Ďalším nebezpečným dôsledkom rozpadu smrekových lesov na hornej hranici lesa v smrekovom vegetačnom stupni je zhoršenie plnenia mimoprodukčných funkcií týchto lesov. Zhoršuje sa ochrana nižšie položených lesov a infraštruktúry pred lavínami a protierózna ochrana pôdy. Nebezpečným dôsledkom môže by nevyrovnaný odtok vody z kalamitných území so vznikom následných povodňových situácií.

V prípade aktívneho prístupu spoločnosti pri zmierňovaní ekologických dôsledkov hynutia smrečín možno dosiahnu tiež pozitívne zmeny najmä v nahradení nepôvodných smrečín ekologicky stabilnejšími a funkčne účinnejšími zmiešanými lesmi.

Sociálne dôsledky: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia a kvality života s následným posilňovaním stability vidieckych oblastí patria medzi strategické ciele lesníctva na Slovensku. V mnohých oblastiach Slovenska sú lesy hlavným zdrojom príjmov obyvateľstva. Pestovanie porastov s vyšším zastúpením smreka je z tohto hľadiska vysoko rentabilné. Lesy sú tiež predpokladom zabezpečenia stále sa zvyšujúceho dopytu spoločnosti po nedrevných lesníckych tovaroch a službách. Súčasné hynutie smrečín sa týka viacerých oblastí odľahlých od priemyselných centier s vysokou nezamestnanosou (Orava, Kysuce, Horehronie, Spiš, Gemer), v ktorých môže neriešenie problému spôsobi vážne sociálne problémy, spočívajúce najmä v strate resp. znížení príjmov obyvateľstva z predaja dreva a následnom nedostatku finančných zdrojov na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesných ekosystémov, čo môže ma vplyv na zvyšovanie nezamestnanosti.

Cielená, dobre organizovaná premena nepôvodných hynúcich smrečín na stabilnejšie lesné ekosystémy, môže naopak prispie k rastu pracovných príležitostí pri zabezpečovaní hlavných i pridružených lesníckych činností, k ich diverzifikácii s priaznivými dopadmi na príjmy obyvateľstva, kvalitu života a v konečnom dôsledku i rozvoj ekonomiky vidieka.

Ako zabránime zhoršovaniu zdravotného stavu lesných porastov?

V súčasnosti neexistuje dostatok vedeckých poznatkov a experimentálnych skúseností pre definovanie takých opatrení, ktoré by viedli k jednoznačnému a úplnému vyriešeniu problému hynutia smrečín. Súčasná veda a výskum však disponuje dostatočnými poznatkami umožňujúcimi zača uplatňova opatrenia na brzdenie tohto procesu a zníženia jeho dôsledkov na maximálnu možnú mieru.

Okamžité opatrenia:

A. Dôsledne realizova preventívne, ochranné a obranné opatrenia proti podkôrnemu hmyzu

- urýchlene spracova drevo vhodné na vývoj a množenie podkôrneho hmyzu ( vetrové a snehové polomy ) a včas odstráni nimi napadnutej drevnej hmoty ( chrobačiare ), sústreďova a likvidova lykožrúty v ohniskách žeru;

- dôsledne vykonáva kontrolu výskytu v zmysle § 43 ods. 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky ( ďalej len „ MP SR ) č. 453/2006 o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa ( ďalej len „ vyhláška č. 453/2006 );

- dôsledne realizova ochranné opatrenia proti podkôrnemu hmyzu v zmysle § 43 ods. 4 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. ;

- dôsledne vykonáva asanáciu napadnutého dreva a lapákov (mechanicky a chemicky );

- ponechané drevo na sklade bezodkladne chemicky ošetri, alebo odkôrni;

- chemicky ošetri drevo, ktoré je z kalamitného územia zo skladov odvážané;

- drevnú hmotu ponechanú v blízkosti porastov na štiepkovanie chemicky ošetri;

- v územiach s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonávanie náhodnej ažby, dôsledne vyžadova realizáciu opatrení organizáciou ochrany prírody na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z týchto území;

- do doby spracovania náhodnej ažby nevykonáva úmyselnú ažbu okrem prebierok do 50 rokov;

- príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva dôsledne kontrolova dodržiavanie schválených harmonogramov vykonania náhodnej ažby ( 23 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch - ďalej len „ zákon o lesoch“ ) a uložených opatrení na ochranu lesa ( § 28 ods. 1 písm. i) a odseku 4 zákona o lesoch );

- na skladoch spracovateľov dreva monitorova výskyt podkôrneho hmyzu a v prípade dlhšieho skladovania a zistenia výskytu škodcu, drevo chemicky ošetri, alebo odkôrni;

- v prípade ohrozenia väčšej výmery území biotickými škodcami aplikova plošné obranné opatrenia ( chemická asanácia );

- v územiach NATURA 2000 je potrebné postupova v zmysle § 28 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

B. Obnovu porastov realizova s maximálnym využitím pôvodných druhov drevín, zvýšeným zastúpením listnatých drevín a komplexnou realizáciou ošetrovania a ochrany mladých lesných porastov

- pri obnove porastov, pre ktoré je platný lesný hospodársky plán (ďalej len „LHP“ ) a ktorých zdravotné poškodenie nevyžaduje rekonštrukciu, využíva maximálny podiel stanovištne vhodných listnatých drevín podľa predpisu LHP;

- v porastoch, ktorých zdravotný stav vyžaduje ich rekonštrukciu postupova v súlade s § 19 zákona o lesoch a § 25 vyhlášky č. 453/2006 ( najmä uplatňovanie obnovných rubov, hospodársky spôsob a zmeny drevinového zloženia porastov, ktoré nezodpovedali stanovištným podmienkam );

- pri obnove porastov využíva len pôvodné druhy lesných drevín;

- zvýši podiel zalesňovania obaľovanými sadenicami;

- dôsledne vykonáva pestovné práce súvisiace s ošetrovaním a ochranou mladých lesných porastov (proti burine, hmyzím škodcom, hubovým ochoreniam, zveri ).

C. Ostatné opatrenia súvisiace so zistením aktuálneho zdravotného stavu smrečín a prípravy na ich obnovu

- v rámci čiastkového monitorovacieho systému Lesy s využitím metód diaľkového prieskumu zeme ( ďalej len „ DPZ“ ), vyhodnoti aktuálny stav smrekových porastov podľa stupňov ich poškodenia;

- zhodnoti stav zdrojov lesného reprodukčného materiálu z hľadiska zabezpečenia dostatočného množstva vhodného reprodukčného materiálu, spracova návrh na doplnenie týchto zdrojov, ktoré bude potrebné použi v rámci rekonštrukcií poškodených smrekových porastov;

- zabezpeči zber semennej suroviny v sezóne 2007/2008 (podľa úrody) a dopåňa semeno a semennú surovinu na optimálne zásoby;

- na základe registrácie zhodnoti stav zásob lesného reprodukčného materiálu vhodného na umelú obnovu lesných porastov v územiach so zhoršeným zdravotným stavom smrečín (podľa druhu drevín ) a v prípade nedostatku semennej suroviny prija opatrenia na ich doplňovanie.

Dlhodobé opatrenia:

• V rámci výstupu riešenia výskumnej úlohy „Rekonštrukcia nepôvodných lesných spoločenstiev ohrozených zmenou prírodných podmienok (najmä klímy) na ekologicky stabilnejšie ekosystémy“, ktorá je riešená v rámci Národného lesníckeho centra Zvolen s termínom ukončenia v roku 2008, navrhnú komplexné opatrenia na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu smrečín a opatrenia na revitalizáciu a rekonštrukciu poškodených území, v ktorých s ohľadom na ich stav je to potrebné. Pri spracovaní návrhu sa využijú aj poznatky z riešenia výskumných úloh podobného zamerania, vykonávaných monitoringov a ekologických prieskumov.

• Pravidelne monitorova vývoj zdravotného stavu smrečín a podľa získaných poznatkov lokalizova realizáciu navrhnutých opatrení.

• Realizova preventívne, ochranné a obranné opatrenia proti podkôrnemu hmyzu

• Obnovu lesných porastov realizova minimálne v rozsahu opatrení uvedených v bode B., doplňova zásoby semien a semennej suroviny a dopestova dostatočné množstvo voľnokorenných a krytokorenných sadeníc potrebných drevín.

• Výchovu smrekových porastov vykonáva včas v potrebnej intenzite za účelom zvyšovania ich statickej stability.

• Maximálne využíva finančné prostriedky zo zdrojov EÚ na ozdravné opatrenia v smrečinách