Agregačné feromóny v ochrane lesných kultúr

Účinnos agregačných feromónov používaných od začiatku 80. rokov na ochranu lesných kultúr proti škodlivým účinkom podkôrneho a drevokazného hmyzu sa výrazne stabilizuje, najmä vďaka vývoju nových aplikačných formulácií.

Zásadným prínosom pre modernú ochranu rastlín mala by aplikácia semiochemikálií, t.j. látok vyrovnávajúcich vzahy medzi organizmami. Sľubnou bola najmä skupina tzv. agre-gačných feromónov. Ide o látky, ktoré využívajú niektoré druhy hmyzu na sústreďovanie populácie vnútri druhu.

Charakteristické sú vysokou špecificitou a selektivitou účinku. Vysoký stupeň agregačného účinku synteticky pripravených feromónov väčšiny škodli-vých druhov podkôrneho a drevokazného hmyzu umožnil rozvoj ich použitia v ochrane lesných porastov už začiatkom 80. rokov.

Tieto prchavé látky sa v princípe aplikujú pomocou tzv. odparníka. Ten ich dokáže dlho-dobo emitova do prostredia a sprostredkova privábenie jedincov toho ktorého druhu do lapača na relatívne veľkú vzdialenos. Išlo nielen o ich využitie na monitorovanie, ziso-vanie začiatku a priebehu rojenia, sledovanie zmien veľkosti populácie a podobne, ale najmä ako prostriedkov na priamu ochranu metódou hromadného odchytu škodcov (v rám-ci IOR).

Treba pripomenú, že v počiatkoch feromónovej metódy začiatkom 80. rokov minulého storočia, ale aj neskôr, hrozila v bývalej ČSSR viackrát kôrovcová kalamita. Podarilo sa ju aj pomocou rozsiahleho nasadenia feromónových prípravkov pozastavi. V tých rokoch sa vo väčšom merítku prvý raz použili popri lapákoch aj feromónové lapače. Počty aplikova-ných vábidiel sa pohybovali 550 000 až 600 000 ks za rok. Pritom išlo o prvú, dnes už zabudnutú generáciu prípravkov IT-Etokap. Z lapačov to boli rúrové, tzv. pristávacie lapa-če, nárazové - bariérové lapače (plechové, tzv. Olešnik a plastové, tzv. Chemika). Toto konštatovanie uvádzam len ako fakt, aby sme nezabudli, kde sme už v tejto oblasti boli a aby sme „neobjavovali Ameriku“.

V tých rokoch sa neveľmi uvažovalo o tom, o aké percento sa zníži hustota populácie ly-kožrúta pri použití agregačných feromónov. Vtedy išlo prakticky len o lykožrúta smreko-vého. Na základe experimentálnych poznatkov teoretici všeobecne konštatovali, že je to okolo 10 – 15 %. Praxi bolo jedno, že odhad je taký nízky, dôležitá bola skutočnos, že sa predišlo kalamitnému nárastu. To jednoducho znamenalo, že buď aj takýto podiel mohol prispie k vytýčenému cieľu, alebo počet odchytených jedincov bol v skutočnosti ďaleko vyšší. Entomológovia a ekológovia sa obávali skôr toho, že keď sa potlačí lykožrút smre-kový, jeho miesto zaujme iný – nový škodca a dostaneme sa opä na začiatok problému.

Význam nových škodcov zo skupiny podkôrnikov naozaj vzrástol, ale presne z tých istých dôvodov ako u l. smrekového. Všeobecne oslabené porasty a príčiny ich oslabovania boli rovnako priaznivé, ak nie priaznivejšie aj pre ďalšie druhy, ktoré nemožno považova za nasledovníkov l. smrekového. Napádajú totiž iné časti smreka, hornú čas kmeňa, konáre, nové prírastky, mladé smrečiny (l. lesklý, l. smrečinový….), smrekové porasty v severnej-ších oblastiach (l. severský), iné druhy ihličnatých drevín (l. vrcholcový, l. borovicový) a pod. Ukázalo sa, že sú rovnako agresívne. Napríklad na l. lesklého sú niektoré dreviny oveľa citlivejšie (borovica limba). Jednotlivé druhy lykožrútov strom obsadzujú spoločne a “podelia sa oň“ horizontálne i vertikálne.

Vrátim sa k otázke účinnosti a efektivity odchytu. Odhady percentuálneho zníženia počet-nosti populácie pri použití feromónov vychádzali z účinnosti prípravkov používaných v období 80. a začiatkom 90. rokov. Od tých čias však prešli prípravky významným vývo-jom. Ich účinnos je dnes bezpochyby vyššia. Pritom väčšina novších prác zaoberajúcich sa praktickou aplikáciou feromónov neberie do úvahy túto skutočnos a odvolávajú sa čas-to na staršie experimenty. Priaznivejšie sú aj ich ďalšie parametre a viac vystihujú požia-davky na efektívnejší a účinnejší odchyt. Výskum a vývoj majú rozpracované ďalšie nové výstupy, najmä pod tlakom nepriaznivého vývoja klimatických zmien.

V tomto smere, pokiaľ ide o l. smrekového, za najvýznamnejší výsledok výskumu a vývoja v SR považujeme vývoj a zavedenie odparníkov radu ECOLURE a to IT-ECOLURE (kla-sik), ale najmä odparníkov s predåženým účinkom IT-ECOLURE MEGA a IT-ECOLURE TUBUS (naviac u tejto formulácie je možnos nakalibrovania celosezónnej dávky podľa klimatických podmienok a požiadaviek užívateľa), PCIT-ECOLURE (so združeným účinkom na l. smrekového a l. lesklého) a osobitne IT-ECOLURE EXTRA.

Je známe, že pri vnútrodruhovej komunikácii v poraste feromóny pôsobia na relatívne veľ-ké vzdialenosti. Orientujú jedincov smerom proti narastajúcemu gradientu početnosti mo-lekúl, teda k zdroju, z ktorého prúdia. V blízkosti zdroja ho však vnímajú nie ako bod, ale ako priestorový obláčik. Pri obsadzovaní stromov v bližšej vzdialenosti zohrávajú svoju úlohu aj primárne atraktanty. Lykožrúty pri aplikácii feromónového odparníka reagujú obdobne. Preto nie všetky, ktoré do priestoru lapača nalietavajú, skončia v jeho pasci. Do-kumentuje to aj aplikácia ECOTRAPOV v zostave „TRIO“, kde je odparníkom navnadený len stredový lapač. Nenavnadené bočné lapače dosahujú prakticky rovnako veľké úlovky. Takáto zostava môže aspoň čiastočne zabráni neželanému rozptylu z priestoru sústredenia (podobne ako aj s iným typom lapača tzv. hviezdica). Na základe týchto poznatkov bol pre takúto aplikáciu vyvinutý špeciálny odparník tzv. IT-ECOLURE EXTRA.

Odparník má potenciovaný účinok, okrem iného, vybranými primárnymi koatraktantami. Odporúča sa hlavne do lokalít s extrémne rozšírenými ohniskami výskytu spomínaného škodcu. Tento prístup by bolo užitočné experimentálne ďalej dopracova tak, aby sa dal navrhnú apli-kačnej praxi jednoznačnejší prakticky aplikovateľný metodický postup. Ide vlastne o otázku rozptylu významnej časti lykožrútov sústredených do priestoru lapača, ktoré na-koniec odlietajú ďalej. Tento problém, ktorého vyriešenie by mohlo vo významnom rozsa-hu zvýši počet odchytenej časti populácie, považujem za jeden z rozhodujúcich.

Tubus pre sezónu 2008 vychádza v ústrety aplikačnej praxi tým, že pôsobí počas celej ve-getačnej sezóny bez potreby výmeny pred letným rojením. Zohľadňuje všeobecne nepriaz-nivý vývoj klimatických podmienok, najmä dlhotrvajúce extrémne vysoké teploty, ktoré sú mimoriadne priaznivé pre množenie lykožrútov.

V niektorých regiónoch aj mimo SR sa oživuje záujem o lapač ECOTRAP. Objavil sa aj nový poznatok, že ECOTRAP vyrobený z priehľadných bezfarebných bariér má v priebehu celej sezóny evidentne vyššie odchyty.

Uviedol som niektoré fakty len preto, aby som pripomenul, akú úlohu zohrali prípravky na báze agregačných feromónov doteraz a veľmi stručne aj to, kam sa dostal ich vývoj.

Niektoré problémy v aplikácii feromónov zameraných na hromadný odchyt škodcov

Pri aplikácii v tomto smere ide o čo najvyšší odchyt a tým o zreteľný pokles populácie škodcu. Táto metóda zase predpokladá, že užívateľ pozná aspoň všeobecne bionómiu škodcu a základné faktory, ktoré môžu ovplyvňova jeho správanie a životaschopnos. Rovnako sa predpokladá, že má zmonitorovaný výskyt škodcu a pozná ohniská jeho pre-množovania. Poznatky sú nepostrádateľné pri výbere formulácie, ale najmä pre výber op-timálneho miesta, respektíve pozície pre osadenie lapača, ale aj pre stanovenie ich opti-málneho počtu a systému rozmiestnenia. Pri hromadnom odchyte škodcov toto viac ako čokoľvek iné rozhoduje o úspešnosti odchytu.

Ponúka sa celý rad príkladov. Aby sme však konkrétnejšie priblížili to, o čom hovoríme, uvediem výsledky zaujímavého experimentu, uskutočneného v sezóne 2003 v terénnych podmienkach na lokalite s vysokým výskytom lykožrúta lesklého.

Použili sa identické lapače a odparníky. Relatívne rovnomerný výskyt l. lesklého mal za-ruči aj relatívne rovnocenné - porovnateľné počty odchytených lykožrútov v lapačoch. Odchyty za celú sezónu dosahovali v priemere 112 951 ks lykožrútov na lapač. Jeden z 5 odparníkov dosiahol maximálny odchyt až 249 087 ks, pričom odparník s minimálnym odchytom odchytil len 47 760 ks za celú sezónu. Rozdiel medzi maximálnym a minimálnym odchytom bol až 201 321 ks.

Keďže v pokuse boli použité rovnaké – identické vábidlá, mohol sa vyvodi jediný záver, t.j., že pozície lapačov neboli rovnocenné, či už z hľadiska ohnísk výskytu škodcu, prevlá-dajúceho smeru prúdenia vzduchu, oslnenia lapačov a podobne. Zo skúsenosti vieme, že v prípade l. lesklého sú známe aj 500 000 ks úlovky. Tieto údaje naznačujú, že poten-ciálna kapacita feromónovej metódy je ďaleko vyššia, než s akou sa v bežnej praxi stretávame. Vôbec nie je žiadnou výnimkou, že sa podobné výsledky chybne interpretujú tak, že odparníky s nižšími odchytmi mali nižší účinok.

V skutočnosti to znamená, že s tým istým vábidlom, resp. prípravkom možno dosiahnu vysoký, ale rovnako aj veľmi nízky odchyt škodcu a že tu platí známe: by v pravý čas na správnom mieste. Nie zriedka sa stretávame aj v odborných prácach s unáhle-ným hodnotením účinnosti prípravku, pričom menej pozornosti venujeme tomu, či bol ap-likovaný na správnom mieste, či našej pozornosti neunikli ohniská enormného výskytu a prípravok sme aplikovali mimo nich, mimo dosahu jeho účinku a teda viac – menej neú-čelne.

Ešte jeden príklad z použitia odparníkov IT-ECOLURE TUBUS pri monitorovaní výskytu lykožrúta smrekového v sezóne 2005 v Slovenskom Raji (3). Aplikované boli v relatívne vzdialených lokalitách. Výsledky mali poslúži ako podklad pre prípravu ochranárskych opatrení v nasledujúcich sezónach. Nás však zaujíma, ako vyzerali reálne odchyty na rov-nakých lapačoch (tentoraz ide o lapače Theyson). Maximálny zaznamenaný odchyt dosia-hol hodnotu 22 684 ks l. smrekového a minimálny 2 115 ks. Rozdiel predstavoval 20 669 ks.

Získané hodnoty sú už na prvý pohľad obdobné ako u vyššie uvedeného „porovnáva-cieho“ experimentu. Pä lapačov malo odchyty väčšie ako 10 000 ks, pä menšie ako 5 000 ks lykožrútov. Rozdiely v odchytoch signalizujú, kde je lykožrút neúmerne premnožený a kde je jeho výskyt bežný. Poskytujú podklad pre rozhodnutie o eventuálnych ďalších opatreniach - presne to, čo sa od nich očakávalo a čo má pre prax nesmierny význam.

Z pozície poznatkov, vyplývajúcich z týchto dvoch relatívne exaktných experimentov, si dovolím konštatova, že hodnoti tieto prípravky z hľadiska účinnosti len na základe poč-tov odchytených jedincov, napr. pri rozsiahlejšom veľkoplošnom použití nehovorí nič. Napríklad aj informácia, že sa odchytilo 300 či 400 mil. ks. Informuje síce laickú verejnos o tom, o aký vážny problém ide, je to však veľa alebo málo? Až po vydelení počtom lapačov máme k hodnoteniu zásahu bližšie.

Z týchto poznatkov vyplýva, že úspešnejší je zatiaľ ten, kto si môže dovoli pou-ži čo najviac lapačov. Použi či nepouži túto ekologicky jedinečnú metódu ako pomoc porastu nastoli priazni-vejšie podmienky pre jeho prežitie? Zdanlivo “nemiestna” otázka v čase, keď vývoj nazna-čuje možnos jej významného zefektívnenia.

V našom priestore sa začína dokonca legislatívne vymedzova ich použitie výlučne len ako pomocných prípravkov na monitorovanie a signalizáciu, i keď rozdiel spočíva len v počte lapačov. Pritom sa dá konštatova, že v niektorých prípadoch predstavujú jedinú možnú alternatívu priameho ochranného použitia práve metódou hromadného odchytu. Domnie-vam sa, že odsúvanie tejto jedinečnej metódy ochrany lesa proti škodcom zo skupiny pod-kôrného a drevokazného hmyzu výhradne do oblasti monitorovania je len dočasným feno-ménom a prejavom vplyvu ekonomicky silných zástupcov aplikácie iných, pre prírodu však menej šetrných prípravkov. To je cesta, po ktorej by sme nikdy podkôrny a drevokazný hmyz nedostali pod kontrolu ekologicky akceptovateľným spôsobom.

Očakávam, že všeobecne aj tak už oslabené porasty a nepriaznivý vývoj klimatických podmienok, najmä dlhotrvajúce extrémne teploty, sa v tomto smere ukážu ako silnejší fe-nomén. Či to akceptujeme, záleží od toho, či nám naozaj ide o les a o životné prostredie bez ďalšej záaže cudzorodými látkami. Pri príprave návrhu vyhlášky MP SR o podrobnostiach o prípravkoch na ochranu rastlín a o iných prípravkoch v decembri 2007 došlo síce na poslednú chvíľu k úprave v prospech aplikácie agregačných feromónov aj na hromadný odchyt, ale či ide o definitívny krok, nato si treba počka. Nedokážem si však predstavi dôsledky takéhoto obmedzenia v čase, keď ochrana lesa v SR aj napriek uzná-vanej všeobecne vysokej úrovni prepracovaného systému použitia tejto pomocnej metódy by sa mala obmedzi len na monitorovanie výskytu škodcov.

Nie je ľahké stᝠs nadhľadom nad všetkým v dobe, keď jeden označí zničenie krajiny za kalamitu, pohromu a katastrofu a druhý za normálny jav, na ktorý sa netreba už len poze-ra, ale častejšie zaň dokonca bojova. Príroda a samovývoj si s tým vraj poradia. Má to všetky predpoklady na pridrahý, ale fatálny experiment. Zatiaľ som nestretol odbornú, ale ani serióznu laickú prácu, ktorá by dokladovala akékoľvek negatívne dôsledky, ak sme porast zbavili pomocou feromónov evidentne veľkého počtu lykožrútov. Použitím lapačov prakticky vytyčujeme škodcom „koridor“ ako z porastu von s tým, že ich návrat je nežia-duci, resp. im postavíme bariéru, ktorá vo významnej miere zabráni ich náletu na porast. Tým jedincom, ktorých sa tieto opatrenia nedotknú a lapače „odignorujú“ sa nijako ne-zmenia životné podmienky. Komu tým uľahčíme život budú stromy - porast. Evidentne menej „dierok“ do kôry a viac zdravého a nepoškodeného lyka znamená viac energie pre fyziologicky zdravý rast a menej pre obranu. Takýto exodus, či pomýlenie škodcov nemô-že zaaži ani najekologickejšie disponované svedomie „ochranárov“.

RNDr. Štefan Varkonda, CSc.