Prognóza? Zanikne asi štvr milióna hektárov smrečín!

Ing. Jozef Vakula, Ing. Andrej Gubka, Národné lesnícke centrum Zvolen

Rozsiahle kalamity podkôrneho hmyzu atakujú smrečiny vo všetkých polohách Slovenska, nevynímajúc samotný smrekový lesný vegetačný stupeň, ktorý je práve pre smrek ekologickým optimom (od 1250 m n. m.). Počas vegetačnej sezóny, najmä po extrémne teplých dňoch sa objavujú v porastoch denne nové a nové ohniská podkôrneho hmyzu Niektoré z nich i napriek vynaloženému úsiliu lesnícka prevádzka nemôže alebo nestihne spracova. Neskoré a pomalé spracovanie výrazne komplikuje až znemožňuje zastavenie rýchlo rastúcej podkôrnikovej kalamity.

Ak bude tento trend naďalej pokračova smrek nahradia v krátkej dobe iné dreviny, najmä listnaté, jeho zastúpenie poklesne pravdepodobne zo súčasných 26 % na odhadovaných 10 % a zanikne asi štvr milióna ha smrekového lesa. Táto skutočnos, ak sa udeje veľmi rýchlo, bude ma dopad nielen na samotný les, ale i na celú spoločnos.

Ktoré druhy lykožrútov?

Najagresívnejšie na smreku sú tri autochtónne druhy, ktoré výrazné dominujú v napadnutých stromoch. Najnebezpečnejší nielen u nás, ale aj v celej strednej Európe je lykožrút smrekový (Ips typographus), za ním nasleduje lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus) a lykožrút smrečinový (Ips amitinus). Štvrtý nebezpečný a v posledných rokoch stále častejšie sa vyskytujúci najmä v Žilinskom a Trenčianskom kraji je invázny druh - lykožrút severský (Ips duplicatus). Títo štyria zástupcovia sa pri premnožení správajú ako primárny škodcovia a dokážu napadnú a zniči rozsiahle plochy zdravých porastov. Jeden strom je pritom vo väčšine prípadov obsadený spoločenstvom predchádzajúcich štyroch taxónov, zastúpených rôznym pomerom, v závislosti na podmienkach (vek stromu, lokalita, poškodenie).

V roku 2006 presiahlo na Slovensku množstvo spracovaného dreva naleteného len lykožrútom smrekovým hranicu 1 milión m3, čo je v doterajšej evidencii historické maximum (obr. 1). Podľa predbežných zisovaní očakávame v roku 2007 ďalší výrazný nárast drevnej hmoty napadnutej podkôrnikmi.

Aké sú príčiny premnoženia podkôrnikov?

Na Kysuciach, Orave a Spiši je hlavným dôvodom premnoženia novodobé odumieranie nepôvodných smrečín, ktoré sú fyziologicky oslabené a následne atakované podpňovkou smrekovou a podkôrnikmi. Jednoznačná príčina hynutia, okrem premnoženia biotických škodcov v dôsledku včasného nespracovania kalamitnej drevnej hmoty a nerealizovania potrebných ochranných a obranných opatrení, nie je doteraz jednoznačne vedecky dokázaná. Za hlavnú príčinu sa považovalo imisné zaaženie lesných ekosystémov s následným poškodením asimilačných orgánov, zmena chemizmu pôd a následne zhoršené podmienky pre výživu lesných drevín.

V poslednom období sa veľký dôraz prisudzuje klimatickej zmene. Ide najmä o zvyšovanie priemerných teplôt, výrazné teplotné extrémy spojené s vlahovým deficitom, na ktorý sú náchylné najmä plytko koreniace dreviny akou je i smrek. Koruny stromov majú žltú farbu, odumierajú plošne, po premnožení podkôrnikov vznikajú ohniská (obr. 2). Kým vplyv imisií na dreviny a prostredie, ako aj extrémy počasia spôsobené klimatickou zmenou (suché a teplé periódy) lesný hospodár nemôže bezprostredne ovplyvni, je prevencia a boj s podkôrnym hmyzom plne v jeho rukách. Ak sa chrobačiare včas nespracujú lykožrúty sa roja stále na nové a nové stromy, ich počet exponenciálne narastá. Pri dodržiavaní hygieny porastov a včasného spracovania napadnutých stromov zohrávajú negatívnu úlohu aj rozdrobené a často nejasné vlastnícke vzahy majiteľov lesa, dopyt po dreve a jeho cena.

Vysoké a Nízke Tatry, Horehronie a Gemer sú regióny s odlišným mechanizmom premnoženia podkôrnikov. Tu lesy silno postihli vetrové kalamity (najmä z novembra 2004), po ktorých nasledovalo premnoženie podkôrnikov. Hlavne neskoré a pomalé spracovanie kalamity, na mnohých lokalitách zavinené negatívnymi rozhodnutiami orgánov štátnej ochrany prírody, umožnili lykožrútom premnoži sa v polámaných a vyvrátených stromoch. Aj vplyv počasia v nasledujúcich rokoch (suché a teplé letá) zohral dôležitú úlohu a nepriaznivo ovplyvnil vitalitu oslabených smrekov na otvorených porastových stenách. Na druhej strane tieto podmienky spolu s miernymi zimami vyhovovali prezimujúcim lykožrútom. Osobitná a veľmi kritická situácia vznikla v územiach, kde orgány ochrany prírody neudelili výnimku na spracovanie vetrovej a následne podkôrnikovej kalamity. Tu zostalo najmä v rezerváciách s najvyšším stupňom ochrany prírody a krajiny niekoľko desiatok až stoviek tisíc m3 dreva. To umožnilo nekontrolovateľný nárast populácie podkôrnikov a dnes máme aj vďaka tomu na týchto územiach stovky hektárov suchého lesa (obr. 3 a 4), ktorý už prekročil i samotné hranice chránených území.

Toto všetko spôsobilo doteraz nevídaný nárast kalamít podkôrneho hmyzu v celej novodobej histórii Slovenska. S takouto rozsiahlou lykožrútovou pohromou sme sa nestretli v našich lesoch nikdy v minulosti.

Aké sú opatrenia na zastavenie podkôrnikovej kalamity?

Existujúci stav je možné rieši iba komplexnými veľkoplošnými ochranárskymi opatreniami zameranými na tlmenie vplyvu podkôrnikov a zmierňovanie dôsledkov ich škodlivého pôsobenia. Iba dôsledne realizovanie navrhnutých opatrení môže vies k stanovenému cieľu. Na zastavení kalamity takéhoto rozsahu bude zohráva rozhodujúcu úlohu včasnos, rýchlos a dôslednos jej spracovania. Ochranu lesa treba postavi na prvé miesto priorít pri hospodárení v takto postihnutom území!

Vo všetkých postihnutých porastoch treba predovšetkým rýchlo spracova všetky naletené aktívne chrobačiare. Aktívnym chrobačiarom sa rozumie strom, v ktorom sa podkôrnik vyskytuje v ktoromkoľvek vývojovom štádiu. Spracovaniu predchádza dôsledné vyznačenie roztrúsenej a sústredenej kalamity. Pri vyznačovaní je vhodné postupova v dvojiciach, keď si jeden z dvojice všíma znaky prítomnosti podkôrneho hmyzu na päte stromu (závrtové otvory, drvina, ronenie živice) a druhý znaky prítomnosti hmyzu v korunovej časti pomocou ďalekohľadu (ronenie živice, farebné zmeny a opad ihličia).

Realizáciu opatrení možno zhrnú do nasledovných bodov:

- urýchlene spracova drevo vhodné pre vývoj a množenie podkôrneho hmyzu (vetrové a snehové polomy, stromy napadnuté podpňovkou) a včas odstráni podkôrnikmi napadnutú drevnú hmotu (aktívne chrobačiare), sústreďova a likvidova lykožrúty v ohniskách žeru;

- dôsledne vykonáva asanáciu napadnutého dreva a lapákov (mechanicky - odkôrnením, alebo chemicky – bodové ošetrenie jednotlivých kmeňov);

- naletené drevo na skladoch bezodkladne chemicky ošetri, alebo odkôrni;

- chemicky ošetri tiež neodkôrnené naletené drevo, ktoré sa z kalamitného územia odváža;

- v územiach s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonávanie náhodnej ažby, pripravi projekt opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z týchto území, predloži ho LOS na schválenie a dôsledne vyžadova jeho realizáciu organizáciou ochrany prírody

- do času spracovania všetkej náhodnej ažby nevykonáva úmyselnú ažbu okrem prebierok do 50 rokov;

- zamestna potrebný počet školených pracovníkov (podkôrnikových pozorovateľov) na vyhľadávanie, vyznačovanie a evidenciu náhodných ažieb;

- príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva dôsledne kontrolova dodržiavanie schválených harmonogramov vykonania náhodnej ažby a uložených opatrení na ochranu lesa;

- zaviaza spracovateľov dreva, aby na svojich skladoch monitorovali výskyt podkôrneho hmyzu a v prípade dlhšieho skladovania a zistenia výskytu škodcu, drevo chemicky ošetrili, alebo odkôrnili;

- inštalova a prevádzkova feromónové lapače a lapáky podľa STN 48 2711.

Pritom feromónové lapače a lapáky sú len doplnkovou metódou boja s podkôrnym hmyzom, bez dôsledného spracovania chrobačiarov a dodržiavaním prísnej hygieny porastu nedokážu zachyti ani polovicu rojacich sa lykožrútov. Iba prísnym dodržiavaním navrhovaných opatrení sa situácia v zdravotnom stave smrečín môže v budúcich rokoch viditeľne zlepši.

Následná obnova porastov

Spracovaním kalamitnej hmoty významne narastú plochy holín. Obnovu porastov treba realizova s maximálnym využitím pôvodných druhov drevín, zvýšením zastúpenia listnatých drevín a komplexnou realizáciou ošetrovania a ochrany mladých lesných porastov.

Na lokalitách postihnutých novodobým odumieraním smrečín sa neuspokoji s prirodzeným zmladením smreka. Preferova umelú obnovu listnatými drevinami, najmä bukom. Už aj smreky v štádiu mladín sú postihnuté žltnutím, atakuje ich podpňovka a ich budúcnos je veľmi otázna. Prirodzená a najmä umelá obnova smrekom v týchto regiónoch nie je najšastnejším riešením. Pri zakladaní porastov po vetrových kalamitách venova zvýšenú pozornos ich statickej stabilite s využitím vetru odolných, pôvodných, hlboko koreniacich drevín. Dba na vekovú, výškovú a druhovú diferenciáciu porastov, aby na kalamitiskách nevznikali znovu rozsiahle plochy monokultúr smreka, v budúcnosti opä predurčené na rozvrátenie vetrom.

Opatrenia pri obnove možno zhrnú do nasledovných bodov:

- pri obnove porastov, pre ktoré je platný lesný hospodársky plán a ktorých zdravotné poškodenie nevyžaduje rekonštrukciu, využíva maximálny podiel stanovištne vhodných listnatých drevín podľa predpisu LHP;

- v porastoch, ktorých zdravotný stav vyžaduje ich rekonštrukciu postupova osobitne s dôrazom na uplatňovanie predpísaných obnovných rubov, hospodárskych spôsobov a zmenu drevinového zloženia porastov tak, aby zodpovedalo stanovištným podmienkam;

- pri obnove porastov využíva len pôvodné druhy lesných drevín;

- dôsledne vykonáva pestovné práce súvisiace s ošetrovaním a ochranou mladých lesných porastov (proti burine, hmyzím škodcom, hubovým ochoreniam, zveri).

Aká je prognóza ďalšieho vývoja smrečín atakovaných podkôrnym hmyzom?

Prognózovanie vývoja škodlivých činiteľov je veľmi komplikované. Rozsah škôd spôsobených abiotickými škodlivými činiteľmi sa prakticky nedá predpoveda. Premnoženie podkôrnikov sa spravidla vyskytuje po kalamitách abiotických činiteľov (vietor, sneh, sucho). Pri predpovedi sa vychádza okrem iného najmä z trendu ich vývoja a množstva disponibilnej zásoby dreva vhodného pre vývoj lykožrútov. Vzhľadom na veľmi vysoký stav populácií podkôrneho hmyzu a nespracovanej hmoty nepredpokladáme v budúcom roku výrazný pokles kalamity. Naopak, vplyvom miernej zimy, teplej a suchej jari môže populácia opä narás. V územiach, kde nemôže by kalamita spracovaná z dôvodu ochrany prírody taktiež neuvažujeme s výrazným poklesom populácie v nasledujúcom roku. Výskyt prirodzených nepriateľov podkôrnikovitých je v niektorých z týchto území zatiaľ na nízkej úrovni, ktorá nedokáže výraznou mierou zníži ich početnos.

Či už ide o Kysuce, Oravu alebo Tatry, cieľom navrhnutých opatrení je zastavi alebo spomali škodlivé pôsobenie podkôrnikov v smrečinách. Ak na niektorých lokalitách nedôjde k zastaveniu kalamity treba sa snaži spomali rozpad a odumieranie smrečín, čím získame viac času na postupnú obnovu a zabezpečenie porastov pôvodnými drevinami. I z ekonomického hľadiska je najlepším riešením dodržiavanie plánovanej ažby.

Najmä v regiónoch postihnutých novodobým odumieraním smrečín sa často objavujú tvrdenia „aj tak sa s tým už nedá nič robi, i tak to zahynie, zrúbme všetko naraz, je to najmenej nákladné“. Takéto návrhy nemožno akceptova a prezentova v lesníckej prevádzke a na verejnosti. Nik z nás nevie predpoveda ako sa vyvinie situácia v budúcom roku. Nemožno poľavi v úsilí o jej zlepšenie a zachovanie cenných smrekových lesov.

Osobitná situácia nastala v chránených územiach a ich okolí. Tu lesníkom prísna legislatíva, negatívne rozhodnutia štátnych orgánov ochrany prírody a krajiny zviazali ruky, postavili ich do úrovne štatistov, ktorí len evidujú stále nové a nové kalamity podkôrneho hmyzu. V roku 1996 v Nízkych Tatrách pri vetrovej kalamitepadlo viac než 1 milión m3 smrekových porastov. Kalamita sa vtedy bez problémov vďaka „aktívnej ochrane“ zvládla a na holinách dnes rastú nové lesy. Od roku 2002, odkedy platí prísny zákon o ochrane prírody a krajiny sa začal uplatňova nový postoj - „pasivita“, ktorý sa nedá aplikova v často nepôvodných lesoch, ktoré boli práve v minulosti intenzívne obhospodarované. Na mnohých miestach je už častokrít neskoro, podkôrniky prerástli hranice chránených území a sú výrazne dotknuté i vlastnícke práva majiteľov lesov.