Aký si bol, lesnícky rok 2007?

ROZHOVOR

s Ing. Viliamom Turským, štátnym tajomníkom

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky

* S blížiacim sa koncom roka prichádza čas, kedy dostáva väčší priestor hodnotenie uplynulej práce a jej výsledkov. V živote lesného hospodárstva sa toho udialo nemálo, preto dovoľte hneď na úvod položi Vám základnú otázku: čo z Vášho pohľadu hodnotíte počas uplynulých mesiacov pozitívne a naopak, s čím sa naše lesníctvo stále nedokáže vysporiada?

- V tomto roku sme na rôznych úrovniach prijali celý rad zásadných dokumentov strategického významu. Ich realizácia bude ovplyvňova dianie v lesníctve na Slovensku v strednodobom časovom horizonte. Vláda SR a následne v septembri Národná rada SR schválila Národný lesnícky program, ktorý je novou lesníckou politikou zodpovedajúcou medzinárodným lesníckym trendom.

Národný lesnícky program Slovenskej republiky, okrem iného, zohľadňuje aktuálne záväzky vyplývajúce z medzinárodných politických procesov a iniciatív. Z tohto hľadiska bolo jedným z hlavných aspektov prijatia Národného lesníckeho programu potvrdenie politických záväzkov a priorít, ktoré vyplynuli z prijatia akčného plánu Európskej únie pre lesy v roku 2006, na národnej úrovni. Základným cieľom akčného plánu je podpora a zlepšenie trvalo udržateľného obhospodarovania a multifunkčnej úlohy lesov. Z hlavných cieľov akčného plánu je zrejmá orientácia Európskej únie na také priority lesného hospodárstva, ako je zvyšovanie konkurenčnej schopnosti celého lesníckeho sektoru najmä z dlhodobého hľadiska, zachovanie, respektíve zlepšenie úrovne plnenia environmentálnych a ekologických funkcií lesov a v neposlednom rade nevyhnutné zlepšenie celkovej koordinácie, komunikácie a medzisektorového prístupu na všetkých inštitucionálnych úrovniach lesného hospodárstva.

* Dôležitou udalosou v marci tohto roka bolo aj vládou schválená Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007 až 2013, ktorej samostatná čas sa venuje lesnému hospodárstvu...

- Presne tak. Hlavným strategickým cieľom tejto časti koncepcie je zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov založeného na primeranom využívaní ich ekonomických, sociálnych a ekologických funkcií pre rozvoj spoločnosti a najmä vidieckych regiónov.

* Môžete by konkrétnejší?

- V rámci tohto cieľa sú vymedzené nasledujúce priority:

Zvyšovanie ekonomickej životaschopnosti multifunkčného lesníctva a trvalo udržateľného využívania lesných produktov, tovarov a služieb. Ďalej je to udržanie a zlepšovanie zdravotného stavu, vitality a odolnosti lesných ekosystémov a zvyšovanie biologickej rozmanitosti. A napokon je to prispievanie lesov a lesníctva do zvyšovania kvality života zachovaním a zlepšovaním ich sociálnych a kultúrnych podmienok.

* Vieme, že sa čosi pozitívneho deje aj v harmonizácii legislatívy lesného hospodárstva a životného prostredia. Je tomu tak?

- Áno, ak ste sa v úvode pýtali na tohtoročné pozitíva, za pozitívnu pre lesné hospodárstvo považujem aj novelu zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorá nadobúda účinnos práve v týchto dňoch, presne 1. decembra tohto roku. Pre lesných hospodárov je najvýznamnejšou zmenou z hľadiska zjednodušenia činnosti ustanovenie, podľa ktorého sa na vykonanie činnosti uvedenej v lesnom hospodárskom pláne súhlas a výnimka podľa zákona o ochrane prírody a krajiny nevyžaduje.

Aby som však bol úplný, Slovenská republika v apríli pristúpila na EK do Bruselu vládny návrh Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007 až 2013, ktorý predstavuje základný dokument umožňujúci financovanie lesného hospodárstva s použitím finančných prostriedkov Európskej únie v spomínanom programovacom období rokov 2007 až 2013. Okrem toho bola schválená novela zákona č. 326/2005 o lesoch. Táto novela vychádzala z nevyhnutnosti úpravy niektorých ustanovení, tak, aby sa dali pružnejšie aplikova v lesnej prevádzke.

Takže, ak mám hodnoti uplynulé mesiace roku 2007, môžem ich hodnoti pozitívne.

* Prejdime teraz k naliehavej téme súčasnosti – ak hovoríme o ochrane lesa, jedným dychom v každom vydaní nášho časopisu varujeme pred alarmujúcim odumieraním smrečín na Slovensku. Hlasy výskumníkov i lesníkov z hôr a dolín vravia, my vieme, ako na to, len nech už politici konečne rozhodnú ako ďalej! Pretože už dnes je neskoro...

- Hynutie smrečín nie je na Slovensku novým problémom. Už pred pädesiatimi rokmi sa objavili prvé zmienky o zhoršovaní ich zdravotného stavu. Výrazným spôsobom sa v tom čase podpísalo na znížení vitality smrekových porastov spriemyselňovanie krajiny a vplyv imisií. Prvé príznaky poškodenia lesov rozvojom priemyslu na Slovensku sme zaznamenali koncom 60. rokov. Išlo o chradnutie lesov v bezprostrednej blízkosti lokálnych zdrojov znečistenia, napríklad v okolí Žiaru nad Hronom, či na strednom Spiši, ako aj ich hynutie v horských oblastiach v dôsledku diaľkového prenosu imisií najmä z oblastí Ostravy a Katovíc.

Chradnutie a hynutie smrekových porastov následkom synergicky pôsobiacich škodlivých činiteľov, prejavujúcich sa žltnutím a opadom ihličia, ktoré vyvolávajú klimatické extrémy, imisné zaaženie pôsobiace v nedávnej minulosti a zmena chemizmu pôdy. Následné zníženie odolnostného potenciálu lesných ekosystémov spôsobilo zvyšovanie negatívneho vplyvu podkôrneho hmyzu a hubových patogénov. Rozpad smrečín na hornej hranici lesa je dôvodom ich nesprístupnenia, klimatických zmien, extrémneho imisného zaaženia a následnej zvyšujúcej sa agresivity podkôrnikov a hubových ochorení, ktoré sa v poslednom období vyskytujú v nadmorských výškach, kde sa v nedávnej minulosti považovali za vzácnos.

Expanzia biotických škodlivých činiteľov najmä podkôrneho hmyzu sa začala prejavova najmä v okolí kalamitou z 19. novembra 2004 zasiahnutých lesných porastov už v roku 2006 a v roku 2007 sa očakáva jeho kalamitné premnoženie. Jedným z hlavných príčin daného stavu je presadzovania bezzásahového režimu v chránených územiach a ponechávanie časti kalamitnej drevnej hmoty, a to v rozmedzí 10 až 30 percent, na kalamitnom území, kde smrekový les predstavuje základnú súčas biotickej zložky životného prostredia, bez uvedomenia si schopnosti existencie týchto ekosystémov v takomto režime, čo viedlo a vedie k zhoršovaniu zdravotného stavu nielen smrečín na Slovensku, ale často aj k strate jedinečných území, ktoré sú súčasou národnej aj európskej siete chránených území. Vylúčenie tradičných a dlhodobo uplatňovaných manažmentových opatrení len z dôvodu presadzovania bezzásahovosti sa ukázalo ako neopodstatnené a nebezpečné z hľadiska uplatňovania zásad a princípov udržateľného rozvoja a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.

* Existuje ešte nejaká cesta, ako sa z tejto hrozivej situácie ešte nejako dosta a zachráni aspoň to, čo sa dá?

- Stručne uvedené rámcové príčiny spôsobili, že zdravotný stav smrečín je taký, aký je, pričom otvorenou otázkou zostáva, či aktuálnos riešenia je v časovom horizonte piatich minút pred dvanástou, alebo piatich minút po dvanástej, hoci nevládne organizácie aj napriek do očí bijúcemu rozpadu smrečín v niektorých lokalitách stále informujú verejnos, že je to súčas prirodzeného vývoja lesných ekosystémov! Berieme do úvahy, že podkôrny hmyz je súčasou smrekových porastov, ale početnos jeho populácie a škody s ním spôsobené majú tiež únosnú mieru. Nevieme si totiž reálne predstavi, že zodpovednos za stratu smrečín na Slovensku má ma lesné hospodárstvo a skupiny ľudí bez akejkoľvek zodpovednosti za danú a predpokladanú situáciu vytvárajú eufóriu, že lesníci sú najväčšími nepriateľmi lesa.

Určite si to žiada vyššiu ofenzívu zo strany najvyšších predstaviteľov rezortu...

Ministerstvo pôdohospodárstva SR predkladá na rokovanie vlády SR „ Správu o zdravotnom stave lesov“, ktorá je zameraná najmä na zdravotný stav smrečín. V materiály sa hodnotí aktuálny zdravotný stav smrečín a jeho vývoj, prognóza vývoja škodlivých činiteľov a stavu smrečín, sociálno–ekonomické a ekologické dôsledky hynutia smrečín a opatrenia na zmierňovania ich hynutia. Súčasou je aj ekonomická kalkulácia nákladov súvisiacich so zabránením zhoršovania zdravotného stavu a návrh na finančné zabezpečenie. Návrh opatrení uznesenia vlády smeruje aj na Ministerstvo životného prostredia SR s cieľom včasného vydávania výnimiek a súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov umožňujúcich realizáciu opatrení na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesov v súlade s § 28 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

V čase nášho rozhovoru pripravujeme výjazdové rokovanie vlády SR, na ktorom chceme názorne ukáza stav lesných ekosystémov. Verím, že poskytnuté informácie pomôžu odštartova systematické a rýchle opatrenia na riešenie nepriaznivej situácie zdravotného stavu smrečín.

* Naznačili ste už možnosti čerpania finančných zdrojov EÚ z Národného strategického plánu rozvoja vidieka na roky 2007 až 2013. Rovnako je tu možnos získa zdroje zo schém štátnej pomoci aj v podmienkach štátnych i neštátnych lesov. Sú to nemalé prostriedky. Myslíte si, že ich dokážeme aspoň z väčšej časti využi?

- Národný strategický plán rozvoja vidieka na roky 2007 až 2013 bol rozpracovaný v dokumente Program rozvoja vidieka SR na roky 2007-2013, ktorý schválila vláda SR a momentálne je v schvaľovacom konaní na Európskej komisii v Bruseli.

Podpora v rámci Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007-2013 bude v lesníctve poskytovaná v dvoch osiach na celkovo desa opatrení podľa jednotlivých osí nasledovne:

Prvá os: Pridávanie hodnoty do produktov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, zvýšenie hospodárskej hodnoty lesov, odborné vzdelávanie a informačné aktivity

a využívanie poradenských služieb poľnohospodármi a užívateľmi lesov.

Druhá os: Prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy, zalesnenie poľnohospodárskej pôdy, založenie porastov rýchlo rastúcich drevín.

Ďalej sú to platby v rámci sústavy NATURA 2000 – lesná pôda, lesnícko-environmentálne platby a obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení.

I keď finančné čiastky plánované na jednotlivé opatrenia sú zdanlivo vysoké, napríklad na nosné lesnícke opatrenia je pre Zvýšenie hospodárskej hodnoty lesov plánovaných 82 miliónov EUR a obnovu potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení 90 miliónov EUR, o účelnos a včasnos ich čerpania nemám obavy. Tento predpoklad potvrdzuje i zhodnotenie predošlého programovacieho obdobia, kedy požiadavky na podporu v rámci jednotlivých podopatrení SOP PaRV 2004-2006 boli v prípade podopatrenia Investície na zlepšenie a racionalizáciu pestovania a ochrany lesa, ažby, primárneho spracovania dreva a predaja surového dreva a iných produktov lesa - ziskové investície 126% plánovaného limitu a v prípade podopatrenia 2.1.2 Verejno-prospešné investície (neziskové investície) 238 % plánovaného limitu, čo svedčí o veľkom záujme lesníckych subjektov o podporu z prostriedkov Európskej únie. Sektorový operačný plán PaRV 2004-2006 oslovil širokú škálu obhospodarovateľov lesa a vytvoril dobré východiskové podmienky k plnému využitiu podporných mechanizmov Programu rozvoja vidieka SR v rokoch 2007-2013.

V odborných kruhoch najviac diskutovanou témou sa stal návrh zákona o lesoch, ktorý schválil parlament na svojom júlovom zasadnutí a nadobudol účinnos 1. septembra 2007.

* Pripomeňme si, že novela zákona o lesoch rieši pä základných okruhov. Pretože je to do lesníckeho života dos rázny zásah, preberme si ich postupne. Začnime odstránením deformácií pri zabezpečení odborného hospodárenia v lesoch vlastníkov lesa malých výmer. Môžete by konkrétnejší, o čo ide?

- V prvom rade by som chcel poveda, že novelizácia ustanovení zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch bola nevyhnutná predovšetkým z dôvodu úpravy niektorých ustanovení, tak aby boli aplikovateľné v lesnej prevádzke. Nechápal by som to však ako „rázny zásah“ do lesníckeho života, ale skôr ako dotvorenie tohto dôležitého právneho predpisu, ktorý vytvára podmienky pre dosiahnutie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov na Slovensku.

Úpravou problematiky zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch vlastníkov lesa malej výmery sa sledovalo zrušenie ustanovení o zabezpečení odborného hospodárenia v týchto lesoch poverenou organizáciou na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Dôvodom na túto úpravu bolo odstránenie rôznej ochrany vlastníctva lesného majetku podľa jeho výmery v dôsledku čoho sa vytváral špecifický prístup k vlastníkom lesov, ktorých lesný majetok v úhrnnej hodnote presiahol, respektíve bol 25 hektárov. Dosiahlo sa tak zosúladenie zákona s článkom 20, odstavec1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý jednoznačne deklaruje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

* Ďalším okruhom novely zákona o lesoch sú hospodárske spôsoby a ich výber...

- Isteže, jednou z najzávažnejších zmien, ktorú priniesla spomínaná novela zákona o lesoch a ktorú si jednoznačne vyžiadala lesnícka prax, je možnos použitia holorubného hospodárskeho spôsobu - poznal ju aj pôvodný vládny návrh zákona o lesoch v roku 2005 - v presne vymedzených prípadoch, a to v borovicových lesných porastoch, v topoľových a agátových lesných porastoch, v energetických porastoch a na lesných plantážach a pri rekonštrukciách lesa. Zároveň sa upresňuje maximálna výmera, na ktorej možno použi veľkoplošnú formu hospodárskeho spôsobu holorubného a podrastového. V prípade obnovy jedného dielca s výmerou väčšou než je 5-hektárová plocha jedného obnovného rubu nesmie presiahnu 7 a pol hektára, ako aj možnos priraďovania obnovných rubov, keď v prípade holorubného hospodárskeho spôsobu sa najmenšia prípustná vzdialenos susedných obnovných rubov, ako aj ich vzdialenos od plochy s lesným porastom nezabezpečeným minimálne rovná ich šírke. Pri podrastovom hospodárskom spôsobe sa táto podmienka uplatňuje len pri dorube, keďže tento hospodársky spôsob predpokladá pri obnove využívanie bočného svetla aj z uvoľnených, presvetlených plôch, na ktorých boli vykonané všetky jeho fázy.

* Pokračujme ďalším základným okruhom novely zákona – výberom vyhotovovateľa lesných hospodárskych plánov, vrátane spôsobu ich úhrad...

- Novela zákona o lesoch umožňuje zabezpeči výber vyhotovovateľa LHP prostredníctvom verejného obstarávateľa, ktorým môže by ministerstvo alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, prípadne právnická osoba podľa § 38 ods. 2 zákona – pričom túto ministerstvo zabezpečením verejného obstarávania na vyhotovenie LHP aj poverilo. Ďalšou podstatnou zmenou oproti pôvodnému zákonu o lesoch je spôsob úhrady nákladov súvisiacich s vyhotovením LHP. Tieto v plnej výške hradí štát prostredníctvom verejného obstarávateľa, pričom povinnos úhrady nákladov súvisiacich s vyhotovením opisu dielcov, plánu hospodárskych opatrení a obrysovej a porastovej mapy obhospodarovateľom lesa po schválení plánu bola zo zákona vypustená. Taktiež je možné zabezpeči vyhotovenie LHP prostredníctvom vyhotovovateľa, ktorého si vyberie obhospodarovateľ, čiže vlastník alebo správca lesa, pričom postupy verejného obstarávania sa nepoužijú a náklady súvisiace s vyhotovením LHP znáša obhospodarovateľ, to znamená vlastník, respektíve správca lesa. Zmluva o takomto zabezpečení vyhotovenia LHP musí by uzatvorená najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti LHP.

* A nakoniec spomeňme, po prvé ochranu lesných pozemkov a po druhé podmienky výkonu odbornej správy lesov. Čo to konkrétne prináša do praxe?

- V ochrane lesných pozemkov došlo v rámci novely zákona o lesoch k doplneniu a bližšiemu konkretizovaniu – definovaniu lesných pozemkov. Súčasne sa doplnila kompetencia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva rozhodnú o zmene druhu pozemku. Na základe dvojročných skúseností boli doplnené ustanovenia týkajúce sa problematiky úhrady odvodov za stratu mimoprodukčných funkcií lesov.

Čo sa týka podmienok pre výkon odbornej správy lesov, okrem potrebných, najmä konkretizujúcich úprav znenia zákonných ustanovení na úseku odborného lesného hospodára, novela zákona znížila časovú podmienku dåžky odbornej praxe pre vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti odborného lesného hospodára. Dôležitými novinkami je zavedenie povinných školení držiteľov týchto osvedčení – raz za pä rokov a vedenie celoslovenského zoznamu odborných lesných hospodárov.

Uvedené zmeny mali za cieľ najmä odstráni nedostatky, ktoré sa pri schvaľovaní zákona o lesoch v roku 2005 nedali predpoklada, respektíve na ne poukázala samotná prax.

* Na záver, pán štátny tajomník, ako rezortný predstaviteľ - reprezentant lesného hospodárstva na Slovensku – čo by ste chceli touto cestou odkáza širokej lesníckej verejnosti?

- Chcel by som všetkých ubezpeči, že súčasné vedenie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky robí a bude robi všetko pre to, aby si naše lesy, dnes tak ažko skúšané, zachovali všetky svoje funkcie aj pre budúce generácie. Pri príležitosti blížiacich sa vianočných sviatkov a záveru starého roka želám všetkým kolegom-lesníkom pokojné prežitie tohto obdobia a v Novom roku im želám predovšetkým hodne zdravia a veľa pracovných úspechov!

Za rozhovor ďakuje Ján Fillo