NEŠTÁTNE LESY

AKO SA HOSPODÁRI V LESOCH ŽILINSKÉHO KRAJA?

Ing. Peter Bunčák je prednostom Krajského lesného úradu v Žiline od septembra minulého roka, no v štátnej správe lesného hospodárstva pôsobí už od roku 1988. Pritom 48-ročný absolvent Lesníckej fakulty TU vo Zvolene si vyskúšal aj prácu v žilinskej pobočke Lesoprojektu, kde pôsobil pä rokov. Keď sa zamýšľa nad svojím pôsobením hovorí, že práca v štátnej správe lesného hospodárstva je zaujímavá hlavne tým, že pracovníci krajských a obvodných lesných úradov majú možnos pozna lesnícku prácu v rôznych podmienkach s rôznymi prístupmi a skúsenosami lesníkov v teréne. Porovnanie týchto poznatkov ich odborne posúva ďalej a umožňuje im chápa lesnícku robotu v širšom kontexte. Rozhovor s Ing. Bunčákom vďaka uvedomeniu si tejto skutočnosti pôsobí zaujímavo a komplexne.

O Na úvod už obligátna otázka, ktorá sa týka vašich skúseností s hospodárením v štátnych a neštátnych lesoch Žilinského kraja. Porovnajte prosím prednosti a nedostatky štátnych a súkromne hospodáriacich subjektov.

- Prakticky nie je možné objektívne konštatova, že štátne lesnícke subjekty hospodária lepšie a neštátne horšie alebo opačne. Je nepochybné, že štátne lesnícke subjekty sú oproti neštátnym zväčša väčšie organizačné jednotky, s väčším potenciálom osôb s lesníckym vzdelaním. Umožňuje im to v čase zložitých lesníckych problémov rieši ich komplexnejším zhodnotením návrhov v tíme. V prípade štátnych lesníckych subjektov je v tejto súvislosti zabezpečovaný lepší tok informácii potrebných pre lesnícku prax. Predmetná výhoda je sčasti vyvažovaná zložitejším tokom informácii od manažmentu smerom k výkonému zamestnancovi a opačne od praxe smerom k úrovni rozhodovania.

Nespornou výhodou neštátneho lesníckeho subjektu je pocit zodpovednosti, ktorý spočíva v skutočnosti, že pracujem pre seba resp. pre zveľadenie svojho majetku. U subjektov, kde manažment nie je spojený s vlastníctvom majetku, je nutné osobnú zainteresovanos manažéra nahradi dobrým systémom hodnotenia práce zamestnancov a následne dobrým systémom odmeňovania. Z toho vyplýva, že v prípade štátnych lesníckych subjektov je veľmi dôležité, ako je vytvorený systém toku informácií, riadenia, kompetencií, odmeňovania zamestnancov a pod. To je určite zložitá sústava vzájomných väzieb, kde v prípade chýb sa naprávajú zväčša dlhú dobu. Nemožno očakáva zmenu v danom okamihu.

V neštátnych lesníckych subjektoch je rozhodovanie manažéra ľahko prepojiteľné na informácie odborného lesného hospodára či obchodného partnera a zmeny v lesníckej činnosti možno vykonáva operatívne. Tento model však podlieha riziku omylov spôsobených subjektívnym vplyvom jednotlivca. Napríklad OLH sa pred rozhodnutím o umiestnení ažby nemal možnos poradi s kolegom resp. kolegami a pod. Z uvedeného pohľadu považujeme na KLÚ v Žiline za dôležitú poradenskú činnos, ktorou sa zabezpečí informovanos o potrebných novinkách resp. zmenách napr. štatutárov pozemkových spoločenstiev resp. obhospodarovateľov lesov vôbec, odborných lesných hospodárov a podobne.

O Ak by ste mali zhrnú svoje poznatky, o ktorých ste teraz hovorili do sumárneho hodnotenia, skutočne nie je možné poveda, ktoré subjekty hospodária v lesoch kvalitnejšie?

- Myslím si, že môžem poveda, že štátne lesnícke subjekty hospodária v menšej amplitúde rozdielov na osi dobrého a zlého hospodárenia. U neštátnych lesníckych subjektov je predmetný rozdiel medzi dosahovaním pozitívnych vysledkov v obhospodarovaní lesov a nepriaznivými výsledkami omnoho väčší, v praxi predstavuje optimálne obhospodarovanie lesných pozemkov a porastov až nezabezpečenie odborného hospodárenia niektorými vlastníkmi lesov vôbec. Štátne lesnícke subjekty majú problém pri zabezpečovaní odborného hospodárenia v častiach lesov na lesných pozemkoch, v ktorých podľa zákona zastupujú podiely nezmánych vlastníkov lesných pozemkov.

O Už ste hovorili o vašom zámere klás veľký dôraz na poradenskú činnos. Akým spôsobom ju plánujete ďalej skvalitni a takisto ma zaujíma, ako zabezpečujete kontrolnú činnos na teritóriu Žilinského kraja?

- Poradenskú činnos vykonávanú KLÚ a ObLÚ je možné schématicky rozdeli na poradenstvo poskytované najčastejšie obhospodarovateľom lesov a odborným lesným hospodárom, menej iným subjektom z vlastného podnetu a poradenstvo na základe žiadosti konkrétnej osoby podané úradu ústne, písomne v ostatnom období často i mailovou poštou. Pravidelne je orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva poradenstvo poskytované príslušným osobám v súvislosti s konkrétnymi konaniami a výkonom štátneho dozoru v lesoch. Osvedčené a efektívne sú pracovné stretnutia zamestnancov úradu s odbornými lesnými hospodármi, každoročne organizované ObLÚ v našom kraji. V predmetnej oblasti nemajú úrady v našej miestnej príslušnosti ažisko problémov, pociujeme však nedostatok kapacít na úradoch pre častejšie kontaktovanie sa s osobami obhospodarujúcimi les, odborným lesným personálom v záujme odbornej spolupráce a s cieľom osvetou predchádza represii.

O Prepáčte, preruším vás, ale chcem sa opýta, aké sú ohlasy zo strany lesníckych subjektov na tieto aktivity úradov?

- Nemáme dostatočne sumarizované ohlasy zo strany uvedených osôb na poradenskú činnos vykonávanú našimi úradmi. Predpokladám, že zlepšenie poradenstva predovšetkým poskytovaného z iniciatívy úradov by bolo všeobecne vítané. V predmetnej súvislosti máme na KLÚ v Žiline ambíciu v podstatnej miere skvalitni poskytovanie informácií prostredníctvom webovej stránky lesných úradov. Informácie všeobecnejšieho charakteru, aktualizované vo vhodných časových periódach, by nepochybne poradenskú činnos lesných úradov racionalizovali. Skutočnos, že zatiaľ je vec v štádiu príprav tiež súvisí s nedostatkom kapacít lesných úradov.

O Takže sa vráme ku kontrolnej činnosti. Ako prebieha a s akými výsledkami?

- Pod kontrolnou činnosou rozumiem výkon štátneho dozoru v lesoch podľa zákona o lesoch, nakoľko KLÚ podľa zákona o kontrole v štátnej správe kontroluje výkon štátnej správy lesného hospodárstva na obvodných lesných úradoch. Štátny dozor v lesoch, vykonávaný KLÚ je zameraný v podstatnom rozsahu na kontroly dodržiavania zákona o lesoch a súvisiacich vyhlášok k vykonaniu zákona v spojitosti s platnosou lesného hospodárskeho

plánu (LHP). KLÚ vykonáva komplexnejšie kontroly hospodárenia v lesoch u obhospodarovateľov lesov v roku nasledujúcom po roku skončenia platnosti lesného hospodárskeho plánu. Tento dozor je vykonávaný v spolupráci s ObLÚ, ktorý k dozoru predkladá potrebné podklady (evidenciu lesov podľa obhospodarovateľov, výsledky konaní a rozhodnutia ovplyvňujúce obhospodarovanie lesov za obdobie platnosti plánu a pod.). ObLÚ následne vykonáva kontroly opatrení, ktoré boli uložené krajským lesným úradom, prípadne uskutočňuje následné správne konania (ukladanie pokút, výkon rozhodnutí a pod.). Obvodné lesné úrady okrem uvedeného vykonávajú štátny dozor v lesoch podľa naplánovaného harmonogramu a neposledne i aktuálne a účelovo zamerané kontrolné akcie podľa podnetov osôb resp. vlastných zistení.

O Nejakú spätnú väzbu zo strany dozorovaných subjektov evidujete? Ak áno, akú?

- Ohlasy na vykonávanú kontrolnú činnos sú monitorované neustále, čo v konečnom dôsledku vyplýva z princípov kontrolnej činnosti, resp. správnych konaní, ktoré nasledujú. V konaní je nutné umožni dotknutým osobám uvies ku zisteniam resp. preukázaným skutočnostiam svoje stanoviská. Kvalitný výkon štátneho dozoru v lesoch predpokladá stabilnú, dobre vybudovanú štátnu správu na predmetnom úseku, kvalitnú legislatívu, ktorá nepodlieha častým zmenám, racionálny systém pozitívnej motivácie obhospodarovateľov lesov pre vytváranie stavu lesov zabezpečujúceho vyvážené plnenie jeho funkcií. Preferovanie niektorej (v praxi najčastejšie produkčnej funkcie alebo funkcie prírodoochrannej) vytvára nerovnováhu a predovšetkým zlý stav lesov. KLÚ usiluje neustále o kvalitný výkon štátneho dozoru v lesoch, úloha je to značne obtiažna. V pôsobnosti úradu sa snažíme o racionálne koncipovanie skladby vzdelávacích aktivít pre dotknutých zamestnancov, tímové organizovanie niektorých činností na úrade, napr. vyhodnotenie kontrolných zistení tak, aby bol minimalizovaný subjektívny pohľad hodnotiteľa. Nedostatky resp. chyby vo výkone štátneho dozoru je možno v procese následných správnych konaní napráva len veľmi ažko.

O Ktoré problémy musíte najčastejšie vo vzahu k hospodáreniu štátnych a neštátnych lesníckych subjektov v kraji rieši a ako sa vám to darí?

- V štátnych i neštátnych lesníckych subjektoch v našom kraji je v ostatnom čase najčastejším problémom hrozivý rozsah poškodenia smrekových lesných porastov, synergickým pôsobením škodlivých činiteľov, ostatne predovšetkým hubovými patogénmi a biotickými škodlivými činiteľmi - podkôrnym hmyzom. Žilinský kraj má hlavne z tohoto dôvodu najvyšší podiel náhodných ažieb z celkového objemu ažieb dreva. Problém nepodceňujeme, dnes je však situácia taká pokročilá a problém teritoriálne rozsiahly, že akékoľvek prijímané opatrenia sú len čiastkové riešenia, ktoré nedávajú dos optimizmu pre ich realizátora, ani pocit racionality ich uplatnenia pre hodnotiteľa. Štátne subjekty problém zasiahol na veľkých výmerách porastov s takým štádiom poškodenia hmyzom, že je zložité voli medzi koncepciami postupného ozdravovania porastov vo vegetačnom období viacnásobne sa opakujúcimi náhodnými ažbami a likvidovaním porastov na veľkých plochách resp. vykonávaním tzv. predčasných obnov (tzv. uvádzam z dôvodu, že v dotknutých územiach v žiadnom z prípadov nejde o ažby úmyselné, ale ažby realizované nútene, pre naplnenie princípov ochrany lesov a neposledne i zákonných zásad ochrany lesa).

Druhým častým problémom u štátnych lesníckych subjektov je zložitos zabezpečovania obhospodarovania častí lesov na spoluvlastníckych podieloch neznámych vlastníkov lesných pozemkov. Oba zmienené problémy v našom kraji doposiaľ riešime len s čiastkovými výsledkami. Riešenie kalamít v smrečinách vyžaduje súčinnos všetkých dotknutých obhospodarovateľov lesov a správnych orgánov viacerých úsekov, zvýšenú spoluprácu realizujú v aktuálnom čase MP SR, NLC Zvolen a dotknuté lesné úrady. Očakávame, že k riešeniu odborného obhospodarovania lesov účinne využijeme aj aktuálnu novelu zákona o lesoch. Tá definuje dielec, podľa princípov Občianskeho zákonníka v časti, kde upravuje spoluvlastníctvo veci, okrem iného ako spoločnú vec ak sa nachádza na lesnom pozemku alebo jeho časti v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov. Predmetné riešenia sú dlhodobejším procesom, výsledky nemožno očakáva v krátkom čase.

V prípade niektorých neštátnych lesníckych subjektov je problémom zabezpečenie odborného obhospodarovania lesov resp. obhospodarovania lesov vôbec. Pre riešenie veci bude nevyhnutné vo väčšom rozsahu uplatni novelizované ustanovenia zákona o lesoch, upravujúce odbornú správu lesov. Niekoľkoročný vývoj situácie ukazuje, že odborné obhospodarovanie lesov je nevyhnutné rieši predovšetkým z pohľadu funkcií lesov, z pohľadu zanedbania ochrany lesov a škôd na lesných majetkoch susedných obhospodarovateľov.

O V tejto súvislosti sa chcem opýta, či štátna správa nepoužíva pri dozorovaní a postihu lesníckych subjektov dvojitý meter? Štátni lesníci majú pocit, že ste k nim prísnejší, naopak k súkromným lesníckym subjektom a ich prehreškom ste benevolentnejší...

- Problém je zložitejší ako na prvý pohľad vyzerá a jeho základom je anonymita obhospodarovateľov lesov. Ak máme napríklad na 1 000 hektároch 2 000 vlastníkov a neexistuje nič, čo by ich zjednocovalo konkrétne v problematike ochrany lesov, tak nie je v silách piatich úradníkov na lesnom úrade, aby administratívne tento problém zvládli. Aj keď vyvinieme v tomto smere enormné úsilie, problém to nerieši. Azda aj kolegovia štátni lesníci pochopia, že nemôžeme by všade a všetko zúradova. Veď ani od policajtov predsa neočakávame, že budú stᝠna každom kilometri každej cesty a budú kontrolova dodržiavanie pravidiel cestnej premávky.

O Ako hodnotíte súčasnú legislatívu v lesnom hospodárstve a súvisiace právne normy? Ako podľa Vás reaguje, resp. nereaguje na potreby lesníckej praxe, súkromných vlastníkov lesných pozemkov a lesných porastov? Čo by ste navrhovali dorieši a ako, aby štát vytvoril podmienky na čo najefektívnejšie hospodárenie v lesoch?

- Viete, hodnoti zákon zhruba po dvoch rokoch účinnosti (od 1.9.2005) je veľmi odborne náročné. Približne dvadsaročná prax z uplatňovania predchádzajúcej právnej úpravy v štátnej správe lesného hospodárstva (Zákon o lesoch a Zákon o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva, oba z roku 1977) nám dali také skúsenosti, že i po takejto dobe nájdete v zákone mechanizmy pre „účinnejšie“ postupy resp. „nové“ riešenia. Zastávam názor, že napriek rôznym kritikám právnej úpravy zákona o lesoch prijatej v roku 2005 je tento zákon prínosom. Pri zavedení ostatnej novely (od 1.9.2007) do praxe myslím spoločnos prijíma primeranú zákonnú právnu normu, ktorá umožní správnym orgánom lesného hospodárstva plni svoje poslanie. Neočakávam, a to v žiadnom čase, optimálny lesný či iný zákon, lebo už i z čiastkovej spolupráce na jeho príprave, vo forme viacnásobného odborného pripomienkovania, človek pochopí, že podstata úspešného cieľa spočíva v rozumnom kompromise. Okrem iného je dôležité aby zákon bol na úrovni doby, a teda rozhodujúcou mierou prijatý raciom človeka. Ak sa tak nestane, každá represia je malá a správny orgán slabý.

O Čo by ste navrhovali dorieši a ako, aby štát vytvoril podmienky na čo najefektívnejšie hospodárenie v lesoch?

- Doposiaľ vidím tri podstatné nedoriešené problémy, veľmi negatívne ovplyvňujúce lesné hospodárstvo, a teda i vytváranie funkcií lesov. Prvým je protirečivé uplatňovanie štátnej administratívy smerom k ochrane funkcií lesov. V tomto smere vnímam množiace sa aktivity občanov i správnych orgánov smerom k ochrane lesov prostredníctvom zákona o ochrane prírody a krajiny za duplicitné vo vzahu k zákonu o lesoch a navyše veľakrát negujúce overené praktické i legislatívne stanovené postupy ochrany lesov podľa zákona o lesoch. Myslím, že skoré riešenie je nevyhnutné, lebo predmetná hra je hra s ohňom.

Druhým problémom je nutnos primeranej a spravodlivej pláce obhospodarovateľovi lesa za produkt spoločenskej objednávky, ktorým sú mimoprodukčné funkcie lesov. Ide o racionálny a motivačne pôsobiaci dotačný systém pre lesné hospodárstvo.

V neposlednom rade je pre funkčný les v krajine nevyhnutné odstránenie anonymity jeho obhospodarovateľa, spôsobené nedokonalým procesom odovzdávania lesov do obhospodarovania vlastníkom lesných pozemkov podľa zákona o pôde. Niektoré možnosti riešení podľa novely zákona o lesoch som uviedol. Predpokladám však, že bude potrebný i ďalší proces legislatívnych zmien, napr. časové ohraničenie zákonného nájmu v zmysle zákona o pôde.

O Aký je Váš pohľad na aktuálne dianie v slovenskom lesníctve, predovšetkým na obhajovanie lesníckych stanovísk vo vzahu k ochrane prírody, politikom a širokej verejnosti?

- Obhajovanie lesníckych stanovísk je v ostatnom čase pomerne obtiažne najmä vo vzahu k ochrane prírody a krajiny, lebo je zdanlivo obhajované niečo, čo je protirečivé ochrane lesa, významného krajinného prvku, zložky životného prostredia. Občania zväčša vnímajú lesníka či obhospodarovateľa lesa ako osobu, ktorá usiluje o produkciu lesnej výroby a jej maximalizáciu a efektivitu. Verejnosou sú aktivity uplatňované v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny považované za nevyhnutné pre ochranu lesov a potrebné pre vyváženie podnikateľských cieľov obhospodarovateľov lesa.

Osobne predmetné rozdiely snažení nevnímam ako problém odborný, ale skôr politický. Ak by súčasné uplatňovanie zákona vo vzahu k lesom bolo v rovine duplicity vo vzahu k zákonu o lesoch, nebola by obhajoba lesníckych stanovísk taká nutná. Význam tejto obhajoby spočíva v presvedčení, že lesný zákon ochranu lesov rieši úplne a zákon o ochrane prírody a krajiny by tieto postupy mal len radi do systematiky širšieho rámca, z pohľadu významného krajinného prvku v životnom prostredí. Považujem za neprípustné, aby akýkoľvek zákon negoval právne prijaté a praxou storočí overené princípy ochrany lesov podľa zákona o lesoch. Myslím, že je najvyšší čas, aby lesníci trpezlivo, analyticky a presvedčivo vysvetľovali, že funkcie lesov možno kreova racionálnym t.j. predovšetkým ekologickým obhospodarovaním lesov a ich aktívnou ochranou. Lesníci sa predsa nemajú za čo hanbi! Nahráva nám aj skutočnos, o ktorej som presvedčený, že právna úprava zákona o lesoch je pre tento cieľ dostatočná.

Teší ma, že ľudia angažovaní v lesnom hospodárstve v súčasnej pre lesníctvo zložitej dobe pochopili nutnos politického angažovania sa lesníkov. Aj posledný často medializovaný problém regulácie jazdenia na bicykloch a koni na lesných pozemkoch mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy je viac vecou politickou ako odbornou. Prípadný kompromis, t. j. neprijatie tejto časti novely by novelizovaný zákon o lesoch neznehodnotil. Napriek skutočnosti som presvedčený, že prijatie predmetného princípu dáva uvedeným činnostiam v lesoch racio a s rastúcim významom rekreačnej funkcie lesov takéto ustanovenie bude čoraz významnejšie.

V obhajovaní lesníckych stanovísk vo vzahu k širokej verejnosti si myslím, že lesníci vykonali v ostatnom čase veľmi užitočný kus práce. Je dôležité, aby takéto iniciatívy pokračovali a verejnos mala príležitos spoznáva nielen krásy lesa, ale i základné zákonitosti systému jeho obhospodarovania, funkčných účinkov a princípov ochrany.

Jozef Marko