NA HORÚCU TÉMU
Slovensko prichádza o najcennejšie smrečiny
Zhovárame sa s Prof. Júliusom Novotným, generálnym riaditeľom Národného lesníckeho centra Zvolen
O Smrekové lesy na Slovensku začínajú usýcha. Naozaj ide o dôsledok otepľovania na planéte?
- Celosvetová klimatická zmena ako science fiction skončila. Oteplenie je skutočnosou súčasnosti a prináša nielen teplo, ale aj búrky, vetry a dlhé obdobia sucha. Počasie vážne ovplyvňuje aj vývoj slovenských lesov najmä s plytkokoreniacimi drevinami. Smrečiny sú, žiaľ prvé na rane a práve ony hovoria, že klíma sa mení.
O Nehynú smreky aj v dôsledku civilizačného tlaku a doterajšieho hospodárenia v lesoch?
- Smrekom škodia nielen zvýšené teploty, ale ničí ich aj v premnožený podkôrny hmyz. Podkôrnik sa nerozmnožil preto, že by sa lepšie cítil na Slovensku, ale pretože mu človek svojimi rozhodnutiami vytvoril na to podmienky. Smrečiny rastú aj v oblastiach, kde sa nikdy predtým nevyskytovali. Zhruba pred tisíc rokmi tvorili smrečiny na Slovensku len 7 percent lesov, kým dnes 27 percent. Smrek teda rastie aj tam, kde nemá vždy ideálne podmienky.
O Väčšina ľudí si myslí, že smrek je prirodzenou súčasou lesov. Tak si to pamätajú rodičia i deti. Na mnohých miestach je však z neho strom ,,prišelec". Kedy sa zvýšilo zastúpenie smreka v lesoch?
- Väčšie zastúpenie smreka priniesla na Slovensko nemecká banícka kolonizácia a hojnejšie zastúpený je posledných tristo rokov. Tieto ,,nové" smrečiny sú vo štvrtej generácii, čo je rovné približne ôsmim ľudským pokoleniam. Porasty už nie sú také odolné, ako boli.
O Aký boli pôvodné lesy vo Vysokých Tatrách, o ktorých pôvodnú podobu sa dnes zvádza taký úporný boj?
- Tatry boli pred 150 rokmi zalesnené oproti súčasnému stavu vari len z jednej tretiny. Lesy boli po valašskej kolonizácii vyrúbané a premenené na pasienky. Až v poslednom storočí pred vyše 100-150 rokmi sa začali Vysoké Tatry systematicky zalesňova. , čo sa zdynamizovalo po prvej svetovej vojne. Či sa to niekomu páči alebo nie, väčšina lesných spoločenstiev vo Vysokých Tatrách je nepôvodná. Svedčia o tom aj miestne názvy ako Javorová dolina, Javorina. Kedysi tu rástli zmiešané lesy s jedľov, javorom, smrekom. Ak dnes prevažuje smrek, tak preto, že napåňal najlepšie hospodárske predstavy našich predkov.
O Víchrica v roku 2004 Vysoké Tatry doslova oskalpovala. Aké budú nové tatranské lesy?
- Chceme, aby v Tatrách vyrástli prírode blízke lesy. Zhodujú sa na tom lesníci aj ochranári z mimovládnych organizácií. Nemala by to by teda úplne čistá smrečina. Projekt Národného lesníckeho centra ráta so 40 percentným zastúpením smreka, zvyšok by mali tvori ostatné ihličnany a listnáče. Vzniklo by tak prírode blízke lesné spoločenstvo.
O Ochranári z mimovládnych organizácií by najradšej ponechali obnovu lesa na prírodu. Prečo nesúhlasíte?
- Keď ponecháme prírodu na samovývoj, vznikne les pralesovitého charakteru za 300-400 rokov. Ak človek vie ako lesu pomôc, mal by tak urobi. Ak založíme zmiešaný les, časom sa premení na prírodný les. Potrvá to zhruba sto rokov. Čo je lepšie?
O Odkedy človek silno zasahuje do prírody, silnie volanie po tom, že prírodu treba necha ži po svojom. Prečo ju chcete ,,riadi"?
- Pozor, nechceme riadi prírodu. Princíp bezzásahovosti, ktorý absolutizujú niektorí ochranári, je podľa nás nepoužiteľný v území, kde 300 rokov intenzívne hospodáril človek. Tatry by boli vystavené šoku, v dôsledku ktorého by vznikli holiny s brezami či inými prípravnými drevinami. TANAP, ako sme ho poznali - so všetkými priaznivými účinkami pre klimatické kúpele, turistiku a vôbec rozvoj územia, by prestal existova. My chceme založi les, ktorý splní všetky funkcie pre Tatrancov i návštevníkov Tatier. Pritom to bude ekologicky les, ktorý vytvorí mostík k prírodným lesom. V tom sme iní. My chceme les pre ľudí, druhá strana chce les pre les.
O Každý máva zástavou všeobecného blaha v prospech Tatier...
- Je to zrážka dvoch koncepcií, filozofií. Štátna ochrana a lesníci posúvajú riešenie k racionálnemu vyústeniu. Nevládne organizácie presadzujú a maximalizujú bezzásahový režim. Aj tam, kde nemá opodstatnenie. Radia čosi, o čom si myslia, že je správne. Za vývoj lesov však zodpovednos nenesú. Pýtam sa, kto má proces usmerňova: Tí, čo zaň zodpovedajú, alebo radcovia bez zodpovednosti?
O A čo je prejavom zodpovednosti?
- To, že rátam so všetkými dôsledkami svojich rozhodnutí. Najväčší omyl ochranárov z mimovládiek je v tom, že si neuvedomujú to, že národný park nemá len ekologickú, ale aj sociálnu a ekonomickú funkciu . TANAP je urbanizovaný národný park, kde žijú ľudia. Vari majú by ľudia v dedinách obklopení màtvymi stromami? Vari chorí majú prís o klimatické kúpele?
O Najvypuklejšie sa vyostril spor lesníkov a ochranárov v Tichej a Kôprovej doline, kde sa premnožil lykožrút. Ochranári ho považujú za prirodzenú súčas lesa. Vari nepatrí do lesa?
- Patrí, nie je to lesnícke mediálne monštrum, je to jednoducho hmyz, súčas určitých biotopov. Ak je teplo a sucho a v lese zostane po kalamite veľké množstvo dreva, ktoré je jeho prirodzenou potravou, lykožrút sa premnoží. V Tatrách vyčíňa preto, lebo padli nesprávne rozhodnutia.
O Za rozhodnutiami stoja ľudia, ktorí na to museli ma dôvody. Poznáte ich?
- Ministerstvo životného prostredia v roku 2005 pod tlakom riaditeľov národných parkov Nízke a Vysoké Tatry prijalo rozhodnutie, že v územiach s kalamitou sa ponechá 10-30 percent drevnej hmoty na prirodzený návrat živín do pôdy. Darmo sme vo vládnom výbore vysvetľovali, že to vyvolá obrovskú kalamitu lykožrúta, lebo spadnuté a polámané drevo je preň ideálnou potravou. Nechceli tomu rozumie ani počúva. Zato dnes všetci vidia ako po náletoch lykožrúta schnú lesy v oboch dolinách.
O Nezveličujete?
- Nie Tichá a Kôprová dolina majú už vystavený úmrtný list. Obe doliny podľahnú útoku hmyzu, už sa tomu nedá temer zabráni.
O Vari sme prišli o zelenú podobu týchto dolín?
- Na 99 percent by som dal ruku do ohňa na to, že niekoľko najbližších desaročí tieto doliny nebudú zelené ale červené. No nie len to, obávam sa, že sme prišli aj o to najcennejšie, čo je v dolinách, teda o skutočnú divočinu v Nefcerke, ktorú lykožrút takisto zožerie. Nemá dôvod ju neobís. Odhadujem, že do dvoch až troch rokov budú Tichá a Kôprová dolina červenými dolinami. Smrečiny tam jednoducho vyschnú.
O Nedá sa už naozaj nič urobi?
- Nie, teraz to už naozaj môžeme ponecha na prirodzený vývoj a iba brzdi rozširovanie lykožrúta do okolitých porastov. Pod màtvymi spoločenstvami sa začne tvori prípravný les. Za nejakých 15 až 30 rokov sa tam niečo zjaví, ale cenné lesné spoločenstvo v Nefcerke zanikne. Mohli sme sa z neho teši a skúma ho ešte ďalšie storočie. Teraz padne. Na ďalšiu Nefcerku si potomkovia počkajú 300 rokov.
O Nie sú ohrozené lykožrútom všetky tatranské smrekové porasty?
- Nebezpečenstvo, že smrečiny vo Vysokých Tatrách podľahnú lykožrútovi, je veľmi reálne. Niečo podobné prebieha aj v Nízkych Tatrách, len sa o tom menej hovorí. Naozaj sa môže sta, že podiel smrečín z 27 percent sa prudko zníži, možno až na 10 percent.
Potom sa ocitneme tam, kde naši predkovia pred tisíc rokmi.
Nevkročíš dva razy do tej istej rieky, ani do tých istých lesov. Obyvatelia ohrozených regiónov sú historicky, ekonomicky i ľudsky - citovo spätí s týmito lesnými spoločenstvami. Iróniou osudu bude, že chránené územia viazané na smrek prestanú existova.
O Len preto, že sa lesy ponechali na samovývoj?
- Trápi ma, keď vďaka nezmyselnému absolutizovaniu „samovývoja“ prichádzame o cenné biotopy. Ekologické mimovládky tvrdia že území Natura 2000 sa nesmie ľudská ruka ani dotknú. Pri súčasnom zlom stave smrečín a silnej kalamite podkôrnikov je bezzásahový režim takmer istým rozsudkom smrti pre smrekové biotopy. Bez podporných činností človeka smrek ako hlavná drevina tvoriaca chránené spoločenstvo vypadne. Zmení sa tak paradoxne samotný chránený biotop a podmienky pre život chránených rastlín a živočíchov zaniknú, alebo sa dramaticky zmenia.
O Na začiatku bolo konštatovanie, že lesy mení klíma. Nemeníme ich k horšiemu napokon my sami, pretože nevieme prija správne rozhodnutia?
- Najväčší problém je, ak v rozhodovaní zvíazí extrémizmus. Jedno či má podobu tzv. bezzásahovosti alebo naopak agresívneho zasahu do porastu. Ani jedna z týchto krajností nie je dobrá. To, čo treba urobi, je racionálne rozhodnú, kde sa má zasiahnu a kde sa nemá robi nič.
O Keď sa doma nevieme dohodnú doma, hľadáme spravodlivos v Bruseli. Čo vraví únia?
- Brusel vo svojich dokumentoch celkom jednoznačne hovorí, že bezzásahový režim nie je podmienkou pre udržanie území v Nature 2000. Toto je do značnej miery výmysel slovenských mimovládiek. Brusel hovorí, že podmienkou je, aby biotop ostal v priaznivom stave.
O Je vari ažké prija takéto zdravému rozumu pochopiteľné riešenie?
- Ochranári z mimovládiek majú predstavu, že len keď sa človek nedotkne prírody, vtedy je to ideálne. Lenže sú biotopy, ktoré, keď nebudete udržiava, zaniknú. Šafránová lúka v Banskej Štiavnici bola dovtedy šafránovou lúkou, dokedy sa na nej pásli ovce a kosila sa . Akonáhle z nej človek hospodár odišiel, cenná šafránová lúka zanikla. To platí aj o smrečinách. Tak že aj jadro smrekového a špecificky tatranského problému je o múdrom spravovaní územia.
Zhováral sa Jozef Sedlák
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
