Kde sme a kam smerujeme?

Pomaly nebolo dňa, kedy by sa v médiách neobjavilo čo-to o známej tatranskej kauze. O vzájomných nedorozumeniach medzi lesníkmi a mimovládnymi organizáciami. Ako je to však v samotnom vnútri slovenského lesníctva? Vieme sa medzi sebou dohodnú, diskutova a navzájom sa počúva? Tak, aby sme navonok, mimo lesníckych hraníc, vystupovali jednotne? Tieto a podobné otázky nás priviedli k myšlienke zorganizova na stránkach nášho časopisu širokú diskusiu na najhorúcejšie témy. Redakcia rozposlala otázky na všetky lesnícke svetové strany. S tým, že Vaše odpovede uverejníme, či už v časopise alebo na našej webovej stránke www.lesmedium.sk. Vzápätí na to, všetky odpovede zhromaždíme a predložíme na živú besedu so súčasnými predstaviteľmi lesného hospodárstva. Tak, aby na ne reagovali v „priamom prenose“, čiže na stránkach časopisu /respektíve internetu/ v jeho jesennom vydaní.

Ing. Ján Malko, predseda Slovenskej lesníckej komory:

o Aké sú najväčšie problémy slovenského lesníctva a ako ich rieši?

- Ak majú lesy plni svoje funkcie z dlhodobého hľadiska, je nevyhnutné zladi záujmy spoločnosti, vlastníkov lesa, ochrany prírody i spracovateľov dreva. Systém musí fungova ako vyvážený, bez zvýhodňovania alebo preferovania jedného na úkor druhého. V rozhodovacom procese musia by zohľadňované aspekty biologické, technické i ekonomické. V súčasnom období je lesné hospodárstvo na okraji záujmu spoločnosti. Štát verbálne síce deklaruje význam odvetvia, no v skutočnosti podpora zo štátneho rozpočtu, ktorá by mala vyjadrova záujem štátu je absolútne nedostatočná.

Medzi ďalšie významné problémy patrí:

- problematika usporiadania pozemkového vlastníctva, včítane riešenia problematiky bielych plôch,

- vysoký podiel náhodných ažieb v dôsledku nie najlepšieho zdravotného stavu lesov a živelných pohrôm, čo výrazne ovplyvňuje normálne hospodárenie,

- trendy minimalizova, respektíve obmedzova rozsah výkonov a s tým súvisiacich prostriedkov na pestovnú činnos, čo sa zákonite prejaví na stave lesa v budúcnosti,

- výrazné podkapitalizovanie odvetvia s minimálnymi možnosami technického rozvoja a absolútny útlm výstavby lesnej cestnej siete. Nedocenenie významu budovania infraštruktúry výrazne ovplyvňuje možnosti racionalizácie výroby, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre ekonomicky efektívne a ekologicky prijateľné hospodárenie v lese.

Špecifiká lesného hospodárstva, z ktorých je najvýznamnejšia dlhá produkčná doba, si vyžadujú osobitný prístup aj k manažmentu odvetvia. Pokiaľ sa týka štátneho sektora, je podľa môjho názoru nevyhnutné stabilizova riadiacu a organizačnú štruktúru, hlavne na najnižších stupňoch riadenia. Je nevyhnutné vráti lesníka do lesa a vytvori mu podmienky pre prácu tak, aby mohol plnohodnotne využi a uplatni svoje odborné schopnosti. Dlhodobé zámery si vyžadujú obmedzi fluktuáciu, podpori angažovanos ľudí a využíva ich odborný potenciál v prospech spoločnej veci. Skúsenosti z minulosti jasne dokazujú, že atmosféra neistoty a strachu o existenciu výrazným spôsobom ovplyvňuje angažovanos ľudí.

o Čo by sa malo od lesného hospodárstva vo verejnom záujme požadova? Mal by štát uhrádza náklady spojené so zabezpečovaním verejnoprospešných funkcií lesov? A ako by to malo v tomto smere fungova v neštátnom sektore pri uhrádzaní ujmy zaobmedzenie hospodárenia v lese?

- Úplne prirodzené by malo by napåňanie historického kréda lesného hospodárstva „Lesy zachova, ochráni a zveľadi.“ Ak budú plnené tieto deklarované atribúty, tak spoločnos bude ma priestor na využívanie produkčných, ekologických a enviromentálnych funkcií lesov. Trendy jednoznačne ukazujú, že dochádza k vyrovnávaniu významu jednotlivých funkcií, teda k znižovaniu produkčnej a posilňovaniu významu ekologickej a enviromentálnej funkcie. Plnenie týchto mimoprodukčných funkcií má charakter služieb pre verejnos a zabezpečuje sa osobitnými hospodárskymi opatreniami, alebo obmedzovaním bežného hospodárenia. Tým vznikajú vyššie náklady obhospodarovateľovi lesa, ktoré zatiaľ nikto nehradí. Ak si spoločnos prostredníctvom štátu objednáva tieto služby, tak je úplne prirodzené, že vlastník ako dodávateľ za to požaduje úhradu, na ktorú má nárok. Malo by to fungova ako dodávateľsko-odberateľský vzah. Predpokladom pre fungovanie takéhoto systému je optimálne ocenenie jednotlivých funkcií. V neštátnom sektore okrem už spomenutých úhrad, by sa mali využíva aj určité motivačné stimuly, napríklad vo forme daňových úľav pri dani z nehnuteľnosti a podobne.

o Čo by mal slovenskému lesníctvu prinies Národný lesnícky program?

- Národný lesnícky program ako základný dokument stanovuje legislatívne, ekonomické a spoločenské rámce a východiská pre zabezpečenie funkčne integrovaného obhospodarovania lesov. Je to dokument nadčasový s dlhodobou platnosou.

Jeho vykonateľnos, respektíve využitie je nevyhnutné zabezpeči schválením vo vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky. Prínosom Národného lesníckeho programu by mala by stabilita a jasná deklarácia poslania a postavenia lesného hospodárstva.

o Aký je podľa Vášho názoru vplyv slovenského lesníctva v rámci členstva v EÚ a pomoc zo štrukturálnych fondov EÚ?

- Dlhodobo dosahované priaznivé výsledky lesného hospodárstva na Slovensku v podobe zvyšovania výmery lesov, zásob drevnej suroviny, celkovej kvality lesov, ale aj história, tradície, úroveň lesníckeho výskumu a školstva, to sú všetko fakty, ktoré musia by akceptované a brané v úvahu aj pri posudzovaní nášho lesného hospodárstva v Európskej únii.

Na druhej strane pri zostavovaní Národného lesníckeho programu boli rešpektované prístupy EÚ k lesníctvu na roky 2007 až 2013 v podobe akčného plánu lesného hospodárstva EÚ a spoločnej poľnohospodárskej politiky – Rozvoj vidieka.

Pre efektívne využitie pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ je mimoriadne dôležité zjednoduši prístup k čerpaniu prostriedkov. Zložitá administratíva a byrokracia v mnohých prípadoch odrádza potenciálnych žiadateľov od využívania týchto možností. Osobitným problémom je otázka spolufinancovania, čo v mnohých prípadoch spôsobuje ažko prekonateľné problémy.

o Akú vidíte perspektívu vzahov v lesnom hospodárstve a ochrane prírody?

- Súčasná situácia vo vzahoch medzi lesným hospodárstvom a ochranou prírody nikomu neprospieva. Je nevyhnutné pristúpi k normalizácii vzahov na báze akceptácie odborných stanovísk, s vylúčením extrémnych požiadaviek. Predpokladom pre usporiadanie vzahov je predovšetkým:

- zosúladenie legislatívy v oblasti lesného hospodárstva a ochrany prírody,

- prijatie systémových opatrení pre vyhlasovanie chránených území, v ktorých musí by prijatá zásada jednoznačného usporiadania vlastníckych vzahov na navrhovanom území /výkup pozemkov, zámena pozemkov, dlhodobý zmluvný prenájom/,

- súčasný stav urýchlene rieši náhradou ujmy vlastníkom lesa za obmedzenie hospodárenia,

- vykvantifikova potrebu finančných zdrojov na usporiadanie vlastníckych vzahov a úhradu ujmy,

- je viac ako pravdepodobné, že po stanovení nárokov na finančné zdroje, bude nevyhnutné prehodnoti rozsah chránených území.

Nespokojnos so súčasnou situáciou pomaly graduje, hlavne v neštátnom sektore, kde sú výrazným spôsobom porušované ústavné práva vlastníkov lesa v súvislosti s obmedzovaním hospodárenia v chránených územiach. Vlastník lesa v zmysle Ústavy Slovenskej republiky je povinný rešpektova verejný záujem deklarovaný na základe zákona, v nevyhnutnej miere a za úhradu ujmy, ktorá je spôsobená uplatňovaním zásad hospodárenia na chránenom území.

Tieto podmienky v súčasnom období nie sú plnené.

o Akým smerom by podľa Vás mala smerova perspektíva vzahov v lesníckom a drevárskom sektore?

- Ak sa pozeráme na problematiku z celospoločenského hľadiska, tak každému musí by jasné, že spolupráca medzi odvetvím lesníctva a drevospracujúceho priemyslu by mala by maximálne korektná v záujme čo najlepšieho zhodnotenia domácej trvalo-obnoviteľnej suroviny. Obojstranne výhodné podmienky vytvoria priestor pre minimalizáciu exportu surového dreva a čo najväčší objem doma vyprodukovanej pridanej hodnoty. K takémuto stavu by mali smerova aj podporné a motivačné opatrenia štátu.

Predpokladom pre úspešnú trvalú spoluprácu týchto dvoch odvetví je rešpektovanie optimálnych možností producentov pri zabezpečovaní disponibilnej suroviny v existujúcej druhovej a kvalitatívnej skladbe sortimentov. Lesní hospodári vedia poskytnú relevantné informácie aj pre strategické rozhodovania pri budovaní spracovateľských kapacít s výhľadom na niekoľko desaročí. Otázka je – ako sú tieto informácie využívané. Lesné hospodárstvo vzhľadom na situáciu a trendy vývoja v zásobách dreva môže by garantom surovinových zdrojov v rozsahu, ktorý nám prírodné pomery dovoľujú. Ako budú využívané je vecou ekonomických väzieb a vzahov. Aj keď z hľadiska tvorby hrubého domáceho produktu nie sú odvetvia lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu na Slovensku rozhodujúce, treba sa usilova o zvyšovanie tohto podielu, ktorý je vo vyspelých štátoch EÚ podstatne vyšší.

Doc. Dr. Ing. Viliam Pichler, prodekan Lesníckej fakulty technickej univerzity Zvolen:

o Aké sú najväčšie problémy slovenského lesníctva a ako ich rieši?

- Takmer výlučná závislos príjmov lesného hospodárstva na produkcii dreva, nedostatočná váha lesníckej politiky v diapazóne odvetvových a prierezových politík. Ich riešenie závisí od schopnosti predstaviteľov lesníckeho sektora na rôznych úrovniach tvorivo využíva najnovšie poznatky lesníckych vied a cieľavedome modelova dlhodobo priaznivé prostredie pre lesné hospodárstvo a jeho rozvoj.

- Nejde len o plnenie požiadaviek vo verejnom záujme. Lesné hospodárstvo aktívne vytvára a zabezpečuje najrôznejšie zdroje a služby. Ich kvantifikácia pokročila natoľko, že je možné a potrebné prikroči k tvorbe príslušných legislatívnych rámcov v štátnom aj neštátnom sektore.

o Čo by mal slovenskému lesníctvu prinies Národný lesnícky program?

- Okrem iného aj realizovateľnú postupnos krokov na prinavrátenie a zvýšenie spoločenského a ekonomického ocenenia výkonov a prínosov lesného hospodárstva.

o Aký je, podľa Vášho názoru, vplyv slovenského lesníctva v rámci členstva v EÚ a pomoc zo štrukturálnych fondov EÚ?

- Slovenské lesníctvo má na tomto priestore svoje miesto, podieľa sa napríklad na formovaní Forest-Based Sector Technological Platform.

o Akú vidíte perspektívu vzahov v lesnom hospodárstve a ochrane prírody?

- V rámci funkčne integrovaného a prírode blízkeho lesného hospodárstva nevidím medzi oboma oblasami rozpor.

o Akým smerom by podľa Vás mala smerova perspektíva vzahov v lesníckom a drevárskom sektore?

- Smerom k vzájomnému uznaniu vlastných i spoločných záujmov oboch sektorov.

Ing. František Wachal, Slovenská spoločnos urbárov a iných pozemkových spoločenstiev so sídlom v Žiline:

o Aké sú najväčšie problémy slovenského lesníctva a ako ich rieši?

- Schválením zákona o pôde z roku 1991 a jeho aplikáciou na lesnom pôdnom fonde vznikol najväčší problém súčasného lesníctva. Počnúc ním sa odvodzovali najrozmanitejšie legislatívne normy s rôznou dobovou platnosou a dosahom na lesný pôdny fond. Riešenie vidím vo vydaní nového zákona o lesoch so zohľadnením oprávnených požiadaviek neštátneho sektora a nového zákona o pozemkových spoločenstvách, zosúladeného s lesným zákonom. Tento počin by bol významnejší než zákon o poľovníctve.

o Čo by sa malo od lesného hospodárstva vo verejnom záujme požadova?

- Najskôr si musíme vyjasni pojem, čo je to verejný záujem! V minulosti terminologicky, obsahovo i účtovne to poznáme ako práce celospoločenského významu. Dnes sú to iba podľa zákona o lesoch vymenované činnosti v paragrafoch 30 a 55? Určime ich ku spokojnosti nespokojných!

o Čo prinesie slovenskému lesníctvu Národný lesnícky program?

- Fandím mu. Budem ho podporova v rámci ekologického obhospodarovania lesov, zlepšovania a ochrany životného prostredia. Na ostatné ciele /5/ a priority /19/ nemám priamy dosah z hľadiska svojej funkcie. Ak vravíme o technologických postupoch prírode blízkeho obhospodarovania lesa, táto myšlienka sa uplatňuje v štátnych lesoch, v prípade neštátneho sektora je to skôr výnimka. Ak áno, tak len po štádium zákonom prikázaného hospodárskeho spôsobu podrastného.

o Aký je vplyv slovenského lesníctva v rámci členstva v EÚ?

- Neviem a z úrovne mojej činnosti nemôžem hodnoti špičkových pracovníkov lesníckej vedy a výskumu. Nestotožňujem sa však s výrokmi typu „vyspelé lesné hospodárstvo“ v krajinách na západ a na sever od hraníc bývalého Československa. Kde sa podela naša lesnícka hrdos, sebavedomie? Prijímame dokumenty a smernice z „lesnícky vyspelých krajín“ namiesto odovzdávania našich znalostí a skúseností Európe, napríklad v trvalo udržateľnom hospodárení, lesnom hospodárskom plánovaní a podobne.

o Aká je perspektíva vzahov v lesnom hospodárstve a ochrane prírody?

- Pokiaľ nepríde k zjednoteniu oboch činností pod jedno ministerstvo, zatiaľ bude plati veta „dvaja kohúti na jednom smetisku“. A to v neprospech oboch.

o Aká je perspektíva vzahov v lesníckom a drevárskom sektore?

- V tomto prípade súhlasím s analýzou Doc. Ing. Jozefa Konôpku, uverejnenou v predchádzajúcom vydaní nášho časopisu v čísle máj-jún. Avšak mimo predikcie varianty v závere článku o integrácii drevospracujúceho priemyslu s neštátnym sektorom!

Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc., Národné lesnícke centrum Zvolen:

o Aké sú najväčšie problémy slovenského lesníctva a ako ich rieši?

- Je to jednoznačne finančná podvyživenos. Vyplýva z toho, že „národohospodári“, či vládnúce štruktúry štátu sa na toto odvetvie dívajú tak, že z príjmov za drevo si má pokry náklady na zabezpečovanie všetkých funkcií, ktoré plní. Do určitej miery sme si to zapríčinili aj sami. V dobrej viere sme presadzovali polyfunkčné lesné hospodárstvo, bez toho, že by sme boli trvali na zásade, že to môžeme robi len ak sa vytvoria primerané podmienky. Z minulého režimu nám zostali v legislatíve povinnosti, ktoré sa v ostatných rokoch ešte viac rozšírili, pričom sa však neriešilo financovanie s tým spojených nákladov, či ujmy z obmedzení produkčných funkcií lesa. Ešte aj dnes hovoríme o nejakých „externalitách“, čiže akoby verejnoprospešné funkcie, ktoré lesné hospodárstvo zabezpečuje, boli len vedľajším produktom lesnej výroby, či produkcie dreva. Okrem toho na lese (aj súkromnom) často profitujú iné rezorty, respektíve subjekty. Chýba nám vlastná odvetvová (lesnícka) ekonomika, kde by sa zohľadňovali špecifiká lesného hospodárstva. Odbor, ktorý plnil túto funkciu na Sekcii lesníckej MP SR v roku 1999 bez mihnutia oka zrušili. Prierezové sekcie MP SR, ktoré síce v názve rezortný názov mali (pôdohospodárstvo), v skutočnosti však plnili túto funkciu skôr formálne, pretože v prvom rade zabezpečovali úlohy poľnohospodárstva a potravinárstva. Aj v súčasnosti má lesné hospodárstvo v rámci „Programu rozvoja vidieka“ len pozíciu „chudobného príbuzného“. Nechcem tým poveda, že poľnohospodárstvu netreba venova náležitú pozornos, veď aj tu je situácia veľmi nepriaznivá. Lesné hospodárstvo krajín bývalej EÚ - 15, ale aj susedných nových štátov tohto spoločenstva sa však teší oveľa väčšej podpore z verejných zdrojov než je to u nás.

Ako rieši túto situáciu? Isteže treba využi všetky možnosti, ktoré vyplývajú z členstva v EÚ. Samozrejme, aby to bolo možné treba získa v prvom rade podporu domácich vládnucich štruktúr. Budúcnos však nie je v zbieraní milodarov na úlohy, ktoré zabezpečujeme v prospech spoločnosti, či zlepšenia kvality života našich občanov. Podľa môjho názoru nezostáva nám nič iné len dôsledne implementova verejnoprospešné funkcie, ktoré zabezpečujeme do trhového mechanizmu. Dos bolo pokusov, aj uznesení ako z verejných zdrojov podpori, či financova oprávnené potreby lesného hospodárstva (napríklad financovanie nápravných opatrení v lesoch poškodených imisiami). Skutočnos však bola vždy iná. Preto sa nespoliehajme na dotačné systémy, ale v prvom rade sami na seba, a robme to čo iní. Držme sa zásady, že v súčasnom globalizovanom svete nič nie je zadarmo, za všetko sa platí. Preto treba začleni verejnoprospešné služby do trhového mechanizmu, teda „predáva“ ich ako iný tovar.

o Čo by sa malo od lesného hospodárstva vo verejnom záujme požadova?

- Je všeobecne známe, že lesné hospodárstvo zabezpečuje produkciu drevnej suroviny. Ďalej, že zabezpečuje plnenie mimoprodukčných (verejnoprospešných) funkcií (ekologické, environmentálne, sociálne), ako aj požiadavky spoločnosti v ochrane prírody a kultúrnej krajiny. Menej je už vo verejnosti známe, že na zabezpečovanie mimoprodukčných funkcií lesov treba kapitálové zdroje, ako aj to, že požiadavky ochrany prírody ovplyvňujú (obmedzujú) plnenie drevoprodukčnej, ako aj mimoprodukčných funkcií lesa. Tieto skutočnosti si treba uvedomi, jasne formulova, ekonomicky vykalkulova, zakotvi do legislatívy, ako aj zabezpeči finančne.

Tak, ako vo všetkých vyspelých štátoch, aj na Slovensku existuje v podstate dvojaké vlastníctvo lesov: štátne a neštátne. Nepovažujem za potrebné pokračova v debate, kto je lepším hospodárom: štát, alebo neštátny sektor. Táto téma lesníkov skôr rozdeľuje a nie zjednocuje. Za aktuálnejšie, zhodne s Ing. Krečmerom z Českej republiky (2007), považujem ujasni si, aký je zmysel a postavenie lesov vo vlastníctve štátu a v neštátnom sektore, respektíve aká by mala by štátna reglementácia nakladania s lesmi a spôsobov zabezpečovania verejných záujmov v lesoch súkromných, štátnych, prípadne obecných, cirkevných a spoločenstevných. Prikláňam sa k názoru, že doterajší spôsob zabezpečovania verejných záujmov v neštátnom sektore formou povinne trpenej ujmy treba zmeni. Konkrétne prejs na európsky systém rozšíreného využívania ich majetku lesníckymi službami (environmentálnej a sociálnej povahy) ako súčas hospodárskej činnosti za úplatu. Týmto by sa podporovala ekonomická stabilita neštátneho sektora. Služby by boli v jeho prospech a v jeho záujme. Pokiaľ ide o štátny sektor, jeho existencia má svoje opodstatnenie. Tento musí prednostne zabezpečova plnenie úloh vo verejnom záujme. Obhospodarovanie lesov vo vlastníctve štátu musí po každej stránke dosahova špičkovú úroveň. Dobre je, že sa v Programovom vyhlásení vlády SR z roku 2006 zakotvila zásada neprivatizovateľnosti lesného majetku vo vlastníctve štátu. Túto zásadu treba jasne premietnu do legislatívnych predpisov SR. Obdobne by bolo treba fixova obhospodarovanie lesov vo vlastníctve štátu štátnou organizáciou, respektíve štátnymi organizáciami. Tu si ako príklad možno zobra Bavorsko, kde sa zákonom zriadil podnik „Bavorské štátne lesy“.

o Čo prinesie slovenskému lesníctvu Národný lesnícky program?

- Národný lesnícky program by mal nahradi Zásady štátnej lesníckej politiky, ktoré schválila NR SR v roku 1993: Ak má ma všeobecnú platnos, musí ho prerokova a schváli NR SR. Mali by ho rešpektova všetky vládnuce štruktúry nezávisle od toho, ktoré politické strany sú pri moci. Treba uvies, že SR v prijatí tohto dokumentu mešká v porovnaní so štátmi EÚ, čo nie je na našu chválu. Tým, že takýto dokument ešte nenadobudol účinnos, narúša sa systémový prístup k riešeniu problémov v lesníctve. Poslaním Národného lesníckeho programu je posilnenie súdržnosti vo vnútri lesníckeho sektoru, ako aj s inými sektormi. Zameriava sa na národné potreby a na implementáciu európskych záväzkov súvisiacich s lesmi, a tiež na aktivity obsiahnutých v medzinárodných dohovoroch. Od neho by sa mali odvíja všetky ďalšie koncepčné, legislatívne či motivačné opatrenia.

Národný lesnícky program môže prinies lesnému hospodárstvu zásadnú zmenu jeho pozície. Podmienené je to však tým, či všetky zainteresované rezorty si budú aj plni úlohy, ktoré pre nich vyplynú z tohto dokumentu. Skúsenosti z minulých rokov, žiaľ, nie sú v tomto smere pozitívne. Takto boli napríklad prijaté uznesenia vlády SR, ale aj NR SR o vyčlenení finančných prostriedkov na realizáciu ozdravných opatrení v lesoch poškodených emisiami. Zainteresované rezorty však tieto uznesenia nerešpektovali. Nie som optimista v tomto smere ani do budúcnosti. Napriek tomu za veľmi dôležité pokladám, aby sa tento dokument najmenej na úrovni štátnych tajomníkov prerokoval so zainteresovanými rezortmi, kde treba jednoznačne vysvetli, o čo tu ide a čo sa od jednotlivých sektorov požaduje v celospoločenskom záujme, respektíve aké sú tu rezíduá z minulosti, ktoré nemajú s právnym štátom nič spoločné. Jasne tu treba poveda, že plnenie verejnoprospešných funkcií zo strany lesného hospodárstva je možné len vtedy, ak všetky zainteresované rezorty budú pristupova zodpovedne k plneniu záväzkov, či opodstatnených požiadaviek tohto odvetvia. Zatiaľ je plnenie týchto úloh skôr jednostranné a je chybou, že sa nevieme náležite ohradi, či dosiahnu nápravu. Nakoniec treba zdôrazni, že Národný lesnícky program, okrem medzirezortnej záväznosti, musí plni úlohy, ktoré od lesného hospodárstva požaduje celá spoločnos.

o Aký je vplyv slovenského lesníctva v rámci členstva v EÚ?

- Najprv chcem odpoveda na otázku, čo nám priniesol vstup SR do EÚ v lesnom hospodárstve. Odpoveď nie je pozitívna. Po vstupe do EÚ vznikol skôr ďalší útlm v tomto odvetví, ako rozvoj. Pamätám si na niektorých kolegov, ktorí odmietali program zalesňovania poľnohospodárskych pozemkov v druhej polovici devädesiatych rokoch s odôvodnením, že sa to všetko vyrieši z peňazí EÚ. Poznajú dnešnú skutočnos?

Príčin zatiaľ nepriaznivej situácie je viac. Ich analýza by si vyžadovala veľa miesta. Priznávam, že aj ja som si myslel, že tu problémy nebudú, pretože úroveň obhospodarovania našich lesov som považoval za veľmi dobrú. Problémy však vznikli nie pri riešení špecifických odborných problémov, ale v lesníckej politike. Konkrétne, zjednodušené povedané, je to v tom, že lesnícka legislatíva v štátoch západnej Európy v podstate garantuje „bežné“ hospodárenie, a to čo je nad jeho rámec sa stáva predmetom finančnej podpory z verejných zdrojov, a to buď príslušného štátu alebo EÚ. My sme si do našej legislatívy zakotvili „polyfunkčné“, či „funkčne integrované“ lesné hospodárstvo. Teda sme povinní takto hospodári zo zákona, bez ohľadu na to či nám na to niekto prispeje alebo nie. Je tu teda disharmónia, ktorú treba nejakým spôsobom prekona. Ukazuje sa, že vysvetľovanie, či vyjednávanie tu k ničomu nevedie. Je taktiež málo pravdepodobné, aby sa západné štáty nám prispôsobili. Ak chceme relevantne preukáza zvýšené náklady alebo ujmu treba nám fakticky vyhotovova dva lesné hospodárske plány: na bežné obhospodarovanie a na funkčne integrované, respektíve účelové obhospodarovanie lesov. Rozdiel, vyjadrený v peniazoch, by mal by predmetom úhrady. Toto by sa malo samozrejme vyrieši pri vyhotovovaní lesného plánu a nie osobitnými žiadosami, znaleckými posudkami, či prosbami na úradoch, keď nakoniec ani nie je záruka či budú peniaze, alebo nie. Určitý pokrok sa tu dosiahol prijatím zákona č. 326/2005 o lesoch. Túto problematiku však nemôže rieši len tento zákon, ale všetky zákony, ktoré sa dotýkajú lesného hospodárstva: o vodách, pozemných komunikáciách, telekomunikáciách, energetike, ochrane a využití nerastného bohatstva, civilnej ochrane obyvateľstva, zdravotnej starostlivosti, ochrane prírody a krajiny. Paradoxom je, že keď aj takýto inštitút zákon obsahuje, prakticky sa nerealizuje (zákon o ochrane prírody a krajiny).

Nezávidenia hodná situácia je aj pokiaľ ide o postavenie lesníctva v EÚ. Nemá svoju vlastnú politiku. Je len prílepkom poľnohospodárstva alebo životného prostredia, respektíve pokiaľ ide o podporu, rozvoja vidieka. Aj keď sa robia určité kroky na zlepšenie súčasnej situácie, o čom zrejme budú hovori kolegovia, ktorí sú do veci viac zainteresovaní. Do konca roku 2013 však nemožno očakáva zásadné zmeny. Pozícia lesného hospodárstva bola na Slovensku v minulých rokoch iná. Spolu s vodným hospodárstvom sme tvorili rezort. Rozvíjali sme sa ako samostatné odvetvie.

o Aká je perspektíva vzahov v lesnom hospodárstve a ochrany prírody?

- Čiastočne som sa k tejto problematike už vyjadril pri predchádzajúcich bodoch. Priznávam sa k tomu, že pred tým, ako som nastúpil pracova do štátnej správy lesného hospodárstva som ochrancov prírody pokladal za najbližších spojencov a spolupracovníkov. Moje ilúzie však rýchle skončili. Začalo to prerokúvaním návrhu zákona o poľovníctve v roku 1992. Pokračovalo aj v ďalších rokoch. Priam nehoráznosti o zámeroch štátnej správy lesného hospodárstva šírili členova združenia Vlk v súvislosti pripravovaným projektom Ekologické obhospodarovanie lesov, ktorý mal slúži ako podklad na rokovanie vlády SR so Svetovou bankou ohľadom pôžičky. Posledne je to vyčíňanie členov takýchto organizácií vo Vysokých Tatrách.

Ďalší vývoj vzahov lesného hospodárstva a ochrany prírody bude závisie od toho ako sa podarí zladi, či rešpektova vlastnícke a občianske práva. Do akej miery sa budú rešpektova vedecké poznatky, ako aj potreby spoločnosti. Tu nesú veľkú zodpovednos kompetentné orgány štátu, ktoré musia situáciu hodnoti komplexne na základe faktov v prospech celej spoločnosti. Zásady, ktoré by mali štátne orgány rešpektova vo vzahu k lesnému hospodárstvu sme uviedli v Slovenskej lesníckej doktríne. Dôležité je, aby sme aj verejnosti rukolapne vysvetlili o čo tu ide. Musíme sa domáha toho, aby sme mali väčší priestor v masmédiách. Tieto musia dáva objektívne informácie a nie vysiela nezmyselné reklamy a senzácie. Tu akoby nikomu neprekážalo, že sa peniaze z daní občanov takto využívajú.

Predstavitelia štátnej správy ochrany prírody by si mali uvedomi, že menej by mali preferova zákazy, príkazy, či iné mocenské opatrenia. Viac by sa mali zamera na motiváciu realizácie celospoločensky zdôvodnených opatrení v prospech ochrany prírody. Je paradoxná duplicita v štátnej správe lesného hospodárstva a ochrany prírody. O tom istom často rozhodujú, či činnos zabezpečujú obidve štátne správy. Nazdávam sa, že kompetentné štátne orgány by mali myslie nielen ekologicky, ale komplexne, pričom trvalá udržateľnos má samozrejme prioritu.

o Aká je perspektíva vzahov v lesníckom a drevárskom sektore?

- Túto problematiku som pomerne podrobne rozobral v predchádzajúcom čísle nášho časopisu. Nebudem vymenúva chyby, ktoré sa urobili v rámci transformácie, či privatizácie drevospracujúceho priemyslu. Chcem len poznamena, že keby sme boli domáci drevospracujúci priemysel podporili tak, ako zahraničné automobilky, vyzerala by situácia inak, ako je to v súčasnosti.

Vážení čitatelia, predchádzajúce príspevky by nás mali motivova k tomu, ako otvorene a vecne môžeme svoje názory formulova. Tak, aby sme každý z pohľadu svojej lesníckej pôsobnosti prispeli k spoločnému konštruktívnemu dialógu. Jeho vyvrcholením bude živá beseda našej redakcie so súčasnými predstaviteľmi lesného hospodárstva, ktorí budú reagova na Vaše príspevky. Preto sa na Vás obraciame s výzvou: posielajte nám svoje odpovede na otázky uverejnené v dnešnom Dialógu!

Redakcia

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

JComments