Hlavné škodlivé činitele a ich prognóza v lesoch Slovenska

PROBLÉMY OCHRANY LESA V ROKU 2006 A PROGNÓZA NA ROK 2007

Autori: ANDREJ KUNCA, DUŠAN BRUTOVSKÝ, SLAVOMÍR FINĎO, ANDREJ GUBKA, JOZEF KONÔPKA, ROMAN LEONTOVYČ, VALÉRIA LONGAUEROVÁ, CHRISTO NIKOLOV, JOZEF VAKULA, JURAJ VARÍNSKY, MILAN ZÚBRIK

Autori spracovali výsledky na základe terénnych poznatkov inšpektorov a špecialistov Lesníckej ochranárskej služby SR a z hlásení L 116 od 3 040 subjektov, ktoré reprezentujú plochu 1,679 mil. ha lesnej pôdy (zhruba 85 %).

Vývoj náhodných ažieb

Podiel náhodnej ažby na celkovej ažbe v roku 2006 bol 50,7 %, čo v absolútnej hodnote predstavuje 3,753 mil. m3 (Obrázok 1). Až 89 % z náhodnej ažby predstavuje ihličnatá hmota (3,4 mil. m3), z toho 2/3 je sústredené do rubných porastov a 1/3 do predrubných. Aj tak v porovnaní s rokom 2005 klesol objem náhodných ažieb na Slovensku o viac ako 2,5 mil. m3.

Abiotické škodlivé činitele

Poškodzovanie lesných porastov mechanicky pôsobením vetra dosiahlo v roku 2006 oveľa menší rozsah ako v roku predchádzajúcom (Obrázok 2). Objem realizovanej náhodnej ažby bol síce 1 684 tis. m3. Ak však zoberieme do úvahy, že 672 tis. m3 vetrových polomov zostalo nespracovaných z roku 2005, tento objem sa podstatne zníži. Čiže aj v roku 2006 sa na objeme realizovanej náhodnej ažby ešte prejavil vplyv vetrovej kalamity z novembra 2004. V roku 2006 sa realizoval veľký objem náhodnej ažby v dôsledku mechanického pôsobenia snehu 460 tis. m3, pričom 29 tis. m3 snehových polomov zostalo nespracovaných. Od roku 1961 sa väčší objem realizovanej náhodnej ažby v dôsledku mechanického pôsobenia snehu zaznamenal len v rokoch 1962, 1963, 1977, 1978, 1994. Je to dôsledok veľkého množstvo snehu v zimnom období rokov 2004 a 2005. Objem realizovanej náhodnej ažby v dôsledku námrazy bol len nepatrný (5 tis. m3 ).

Následky fyziologického pôsobenia škodlivých činiteľov, najmä sucha sa v roku 2006 prejavili viac ako v predchádzajúcom roku. Celkom uhynuli stromy v objeme 133 tis. m3. Realizovaná náhodná ažba bola 120 tis.m3 . Nespracovaných zostalo 13 tis. m 3 suchárov. V roku 2005 tvorila realizovaná náhodná ažba v dôsledku sucha 83 tis.m3.V dôsledku záplav uhynulo a sa aj spracovalo 142 m3. Z neznámych príčin uhynulo 9 tis. m3. Spracovalo sa 8 tis. m3. Iné škodlivé činitele spôsobili úhyn stromov v objeme 18 tis. m3, čo sa aj v podstate spracovalo.

Problémom zostáva evidencia uhynutých stromov, najmä polomov v osobitne chránených oblastiach v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Objem uhynutých stromov by sa tu mal evidova jednak ako „napadnuté“, ale taktiež odpisova, aj keď nepôjde o realizovanú náhodnú ažbu.

Podkôrny a drevokazný hmyz

Teplota vzduchu v stredných polohách v poslednej dekáde apríla vystúpila až na hodnotu 17,8 - 26,9 °C (najteplejšie dni 23. - 26. 4. 2006), čo umožnilo podkôrnemu hmyzu skoré jarné rojenie. Mesiac apríl bol všeobecne teplotne nadnormálny. V nižších polohách boli počas apríla zaznamenané i 2-tisícové odchyty l. smrekového. Vo vyšších polohách (od 700 m n. m.) bol zaznamenané výrazné jarné rojenie až v druhej dekáde mája. Po snehovej kalamite zo zimy 2005/06 sa v smrekových porastoch nachádzalo dostatok vhodnej potravy v podobe vrcholcových zlomov. Tie boli naletené najmä l. lesklým, hrubšie časti l. smrekovým a l. smrečinovým. V prvom rade boli obsadené vrcholce na oslnených (teplých) miestach, v hrebeňových častiach a na porastových stenách rúbanísk. V máji až júni bola vo vyšších polohách v maximálnej miere naletená vetrová kalamity z novembra 2004 (ŠL TANAP-u). Letné rojenie začalo v nižších polohách na prelome júna a júla, vrcholilo v tretej dekáde júla. Teploty v júli boli teplotne mimoriadne nadnormálne a odchyty do lapačov boli veľmi vysoké. Tu sa už prejavili na mnohých miestach dôsledky nespracovanej snehovej a podkôrnikovej kalamity. V kalamitných oblastiach dosahovali odchyty do feromónových lapačov hodnoty až 10 tisíc chrobákov l. smrekového za dvojtýždňový interval (14. - 28. 7.).

V nižších polohách sa vyskytlo v septembri (teplotne nadnormálny a suchý mesiac) i tretie rojenie, keď bolo zaznamenané i výrazné rojenie lykožrúta severského. Priaznivé počasie v jeseni umožnilo podkôrnikom plne dokonči vývoj aj vo vyšších polohách a pripravi sa na jarné rojenie, keď väčšina jedincov prezimuje v štádiu chrobáka. V roku 2006 bolo zaznamenané napadnutie porastov podkôrnym a drevokazným hmyzom v najväčšej miere od roku 1992. Najvážnejším škodcom z tejto skupiny je lykožrút smrekový. Množstvo ponechaného dreva z vetrovej kalamity v bezzásahových zónach je do budúcnosti zásobárňou podkôrneho hmyzu, ktorého pôsobenie sa v plnej miere prejaví v roku 2007. Najrizikovejšie budú lokality v Tichej a Kôprovej doline. Tu je ponechaná hmota takmer na 100 % nevhodná pre ďalší vývoj podkôrnikov a teda v roku 2007 sa chrobáky orientujú na porastové steny a okolité porasty. Kritická situácia pretrváva i na ostatnej časti TANAPu, kde dochádza ku kalamitnému premnoženiu podkôrneho hmyzu, ktorý nalietava na porastové steny a zvyšky stojacích porastov. V tejto oblasti sa vyskytol i lykožrút smrekovcový (Ips cembrae), naletel na smrekovcové výstavky, ktoré zostali po vetrovej kalamite. Niektoré borovice limby v intravilánoch tatranských obcí boli naletené l. smrekovým.

Na severozápadnom Slovensku sa zvýraznil význam alochtónneho druhu podkôrneho hmyzu – lykožrúta severského (Ips duplicatus). V rámci jeho monitoringu 70 subjektov v tejto časti Slovenska použilo spolu 418 feromónových lapačov, do ktorých sa spolu zachytilo takmer 61 tisíc imág tohto invázneho karanténneho škodcu. Celkový odchyt sa zvýšil oproti r. 2005 o 11 % a intenzita odchytu (priemer na 1 FL) až o 24 %. Evidentný je aj posun areálu výskytu lykožrúta severského na juh, keď sa zachytilo niekoľko jeho imág v lapačoch na LS Duchonka (25 ks) a LS Bojnice (2 ks) z OZ Prievidza a z LHC Martinské Hole (UPS Martin) sa zaregistroval odchyt až vyše 1000 imág na 1 FL. Odporučilo sa vo vytypovaných porastoch najohrozenejších území prejs od monitoringu k prevádzkovému nasadeniu feromónových lapačov na tento karanténny druh a pokračova v jeho monitorovaní v rozsahu a režime ako v r. 2006.

Listožravý a cicavý hmyz

Aj v roku 2006 bol najvýznamnejším škodlivým činiteľom mníška veľkohlavá. Jej premnoženie na Slovensku však vyvrcholilo, očakáva sa výrazný pokles jej početnosti. Obranné opatrenia v rokoch 2004-2006 zabezpečilo Národné lesnícke centrum resp. Lesnícky výskumný ústav Zvolen na celkovej výmere 29 831 ha. Použili sa štyri prípravky Rimon 10 EC, Dimilin 48 SC, Nomolt 15 SC a Biobit XL, ktoré boli aplikované letecky z časti ULV technológiou a z časti použitím klasických trysiek.

V porastoch, v ktorých bol použitý postrek, bola exaktne zistená v pokusných vreciach mortalita húseníc kolísajúca v rozmedzí 80 – 100 % (v rokoch 2005 a 2006). Defoliácie porastov sa pohybovali na úrovni 0-30 % s lokálnymi výkyvmi na úrovni 60-70 %. Aplikáciou prípravkov sa zamedzilo vzniku opakovanej defoliácii a následným škodám. Realizované obranné opatrenia možno označi ako veľmi úspešné. Všetky prípravky dosiahli vysokú účinnos. Vďaka nej sa podarilo zabráni vzniku hospodárskych a environmentálnych škôd veľkého rozsahu.

Obaľovače na duboch [Tortricidae]. Táto skupina škodcov v roku 2006 nespôsobovala vážnejšie škody a ich početnos bola v základnom stave napriek tomu, že priebeh počasia im zrejme pomerne vyhovoval. Príčinou bola aj skutočnos, že húsenice obaľovačov boli jedni z tých, ktoré boli zasiahnuté obrannými opatreniami realizovanými proti mníške veľkohlavej.

Početnos piadiviek na duboch (Erannis defoliaria, Operophtera brumata) sa udržala na rovnakej hladine ako v roku 2005. Hojné boli počas rojenia v jesenných mesiacoch a zaregistrovali sa aj škody spôsobené húsenicami najmä na duboch. V roku 2006 sa objavili na celkovej výmere 2 104 ha. Piadivky ale patria medzi tie druhy škodlivého hmyzu, ktorých početnos bola výrazne znížená vďaka obranným leteckým opatreniam realizovaným v dubinách proti mníške veľkohlavej. V čase postreku proti mníške sú totiž húsenice piadiviek vo vhodnom štádiu pre ošetrenie.

Situácia vo výskyte rúrkovčeka smrekovcového (Coleophora laricella) je taká, že škodca sa permanentne objavuje v ohniskách výskytu (OZ Kriváň, OZ Prievidza, oblas Banskej Štiavnice a pod.). V roku 2006 sa proti tomuto druhu realizovali obranné opatrenia asi na výmere 90 ha.

Vošky sa stávajú pomerne trvalou súčasou lesných porastov. Poškodzujú najmä mladé smrekovce (kôrovnica zelená). Spôsobili škody na 318 ha porastov. Boli proti nim použité aj letecké obranné opatrenia. Na ďalších 640 ha sa vyskytli ostatné vošky. Dá sa predpoklada, že išlo najmä o rozličné druhy kôrovníc a o listové vošky na buku a iných listnáčoch.

Rojenie chrústov (Melolontha melolontha) bolo v roku 2006 slabé. Ich výskyt sa zaevidoval z oblasti Revúcej (54 ha). Jednalo sa o škody imágami, škody spôsobené pandravami v porastoch boli v roku 2005 pozorované len v okolí Senice na 68 ha.

Hubové patogény a ochorenia drevín

V tomto roku sa najvýznamnejšie problémy zaznamenali v súvislosti s chradnutím smrečín v dôsledku nárastu poškodenia porastov podpňovkou smrekovou (Armillaria ostoyae). Nárast odumierania sa zaznamenal tak, ako v predchádzajúcich rokoch, najmä v oblasti Kysúc, Oravy, Tatier, Spišskej Magury, Spiša a Slovenského Rudohoria. Odumieranie smrečín zvýraznili aj nepriaznivé klimatické podmienky v druhej polovici vegetačného obdobia, najmä extrémne vysoké teploty v mesiaci júl, a následne nedostatok zrážok.

Z hospodárskeho hľadiska významný bol v tomto roku nárast dotichízy topoľovej Cryptodiaporthe populea. Jej intenzívny výskyt sa zaznamenal oblasti Podunajskej nížiny, najmä v oblasti pôsobnosti OZ Palárikovo (LS Gabčíkovo, LS Veľký Meder, Bajč a Podhájska) a Urbariátu Bodíky. Napadnuté boli najmä 1-2 ročné výsadby šľachteného euroamerického topoľa nielen vo výsadbách, ale aj v ŠS Trstice a lesnej škôlke Gabčíkovo. Prvé príznaky napadnutia sa zaznamenali už koncom zimy, najmä v porastoch poškodených zverou. V apríli sa príznaky začali objavova aj na sadeniciach určených na zalesňovanie. Celkom bolo v roku 2006 napadnutých v oblasti pôsobnosti OZ Palárikovo 160 ha.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa nezaznamenalo také výrazné chradnutie porastov so zastúpením borovice čiernej v dôsledku napadnutia hubou Sphaeropsis sapinea. Taktiež výskyt sypavky Dothistroma septospora na borovici čiernej bol v rozsahu predchádzajúcich rokov.

Už v roku 2005 bolo pozorované pomiestne hynutie jelší pod dedinou Malužiná smerom ku Kráľovej Lehote. V novembri bola huba určená do druhu ako Phytophthora alni Brasier & S.A. Kirk subsp. multiformis Brasier & S.A. Kirk. Ide o závažného patogénna jelší, ktorý sa šíri Európou.

Objavilo sa ohnisko výskytu karanténnej patogénnej huby Cryphonectria parasitica (Murril) Roan. [Ascomycotina, Hypocreales, Hypocreaceae] v poraste gaštana jedlého v dielci č. 35, LUC Zobor, ktorý patrí do chráneného areálu Jelenecká gaštanica v rámci CHKO Ponitrie o výmere 4,05 ha.

Podľa našich poznatkov sa v tomto roku nezaznamenali nové lokality s prejavmi chradnutia jaseňových mladín. Chradnutím boli postihnuté najmä mladiny z prirodzeného zmladenia vo veku 10 -15 rokov. Koncom roka 2006 bola za pôvodcu hynutia v celej Európe popísaná nová tracheomykózna huba Chalara fraxinea Kowalski.

Zver

Z hľadiska škôd spôsobených zverou mali význam klimatické pomery v zime 2005 – 2006, ktoré možno charakterizova vysokou a dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou a ďalší nárast stavov prežúvavých druhov raticovej zveri. Tieto činitele sa významne podieľali na rozsahu a intenzite poškodzovania lesných porastov zverou.

Škody zverou mali od roku 1991 (24 501 tis. Sk) klesajúci trend a dosiahli minimum v roku 1999 (6 262 tis. Sk). Od roku 1999 škody zverou opä stúpajú a v roku 2006 dosiahli sumu 9 160 tis. Sk). Poškodenie a zničenie mladých lesných porastov sa vyskytlo na redukovanej ploche 729 ha, pričom škoda bola ohodnotená na 5 671 tis. Sk. Poškodenie starších lesných porastov sa zaevidovalo na redukovanej ploche 160 ha a škodu ohodnotili na 3 489 tis. Sk. Odstrel jelenej zveri je relatívnym indikátorom skutočných stavov a pomerne výstižne kopíruje dlhodobý trend škôd spôsobených zverou. Po 26 ročnom období poklesu v rokoch 1973 - 1998, odstrel dosiahol minimum v rokoch 1999 a 2000, kedy klesol pod 10 000 jedincov. Od roku 2001 odstrel jelenej zveri opä rástol, v roku 2004 bol 11 982 a v roku 2005 už 14 030 jedincov. V ostatných rokoch aj u muflónej a danielej zveri evidovali prudký nárast stavov aj lovu. Z uvedených dôvodov riziká poškodenia lesných porastov zverou majú rastúci trend.

Ochrana lesa proti zveri sa vykonáva prevažne individuálnym spôsobom repelentmi, menej odrádzadlami, ojedinele oplôtkami. Náklady na ochranu lesa proti zveri do konca roka 2005 boli 55 480 tis. Sk, z toho podiel repelentov bol 42 727 tis. Sk (77 %).

Antropogénne škodlivé činitele

Z antropogénnych škodlivých činiteľov sú už niekoľko rokov najvýznamnejšie imisie. V dôsledku ich pôsobenia bolo vyažených viac ako 201 tis. m3 hmoty, z toho 89 % smreka. Poškodenie je sústredené predovšetkým do okresu Gelnica 46 %.

Aká je prognóza na rok 2007?

V roku 2007 očakávame vážne problémy s dôsledkami nespracovaných vetrových, snehových, podpňovkových a podkôrnikových kalamít po roku 2004. Najviac ohrozené sú porasty v 5. stupni ochrany podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. a v ich okolí a to najmä lykožrútom smrekovým a lykožrútom lesklým. Ochrana porastov v okolí 5. st. ochrany je zabezpečovaná ŠOP, čo nemusí obhospodarovateľa porastov úplne uspokojova. Spolupráca je v tomto prípade nevyhnutná, ak je záujmom zvýši ochranu pred premnožením podkôrneho hmyzu.

Veľmi horúci a suchý júl inicioval ďalšie hromadné hynutie smreka na Kysuciach a Orave, kde sa vzhľadom na pomalé spracovanie náhodných ažieb očakáva opätovný nárast podkôrnikovej kalamity v roku 2007. I v bezzásahových zónach po kalamite z novembra 2004 treba očakáva pomerne silný atak hlavných podkôrnych druhov (l. smrekový, l. lesklý) na ostávajúce stojaté stromy, najmä na novovytvorených stenách porastov a na stromy oslabené vetrom, resp. inými škodlivými činiteľmi (podpňovka, imisie, atď.). Populácia sa rozptýli do okolia a hrozí napadnutie ochranných lesov až po hornú hranicu lesa.

V ďalšom postupe sa odporúča:

• vyvinú čo možno najvyššie úsilie na ukončenie spracovania kalamity do začiatku rojenia podkôrnikov (koniec apríla 2007);

• v lokalitách, kde ostane hmota nespracovaná, minimálnymi zásahmi sprístupni chodníky, umožňujúce kontrolu výskytu podkôrnikov, inštaláciu feromónových lapačov na porastových stenách, vyhľadávanie a asanáciu nových chrobačiarov;

• aktívne uplatňova zásady integrovanej ochrany proti podkôrnikom, predovšetkým dodržiavaním porastovej hygieny, včasným spracovaním a asanáciou zvyškov po ažbe, aktívnym vyhľadávaním a asanáciou chrobačiarov, intenzívnym nasadením feromónových lapačov (klasických lapákov) na porastových stenách a okrajoch ostávajúcich porastov, zvážením nutnosti a posúdením opodstatnenosti pozemného (resp. leteckého) lokálneho ošetrenia ostávajúcej kalamitnej hmoty pred začiatkom jarného rojenia podkôrnikov;

• dodržiava pravidlá inštalácie feromónových lapačov (najmä čo sa týka vzdialenosti od živých stromov) a ošetrovania kmeňov chemickými prípravkami.

Mníška veľkohlavá sa pravdepodobne v roku 2007 už kalamitne na Slovensku nepremnoží. Z ďalších dubových defoliátorov predpokladáme zvyšovanie škôd u piadiviek na duboch. U obaľovačov neočakávame radikálny nárast populácie.

Už od roku 1998 neustále stúpa objem napadnutej hmoty hubovými patogénmi, najmä podpňovkami. Očakávame tento stúpajúci trend aj v roku 2007. Najohrozenejšou drevinou bude smrek, v menšej miere jedľa, buk a borovica a to v regiónoch Kysuce, Orava, Spiš a Podtatranská oblas. Tracheomykózami budú ohrozené predovšetkým dubiny a najnovšie aj jaseňové porasty.