Ako sa hospodári v lesoch Banskobystrického kraja

Štát by mal vlastníkom lesa pomáha

Rozhovor so zástupcom prednostu Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici Ing. Róbertom Zlochom

Ing. Róbert Zlocha pracuje v štátnej správe lesného hospodárstva vyše dvadsa rokov. Za toto obdobie praxe dôkladne spoznal všetky zákutia hospodárenia v štátnych a neštátnych lesoch na Slovensku. Donedávna pôsobil na pozícii prednostu Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici, v súčasnosti pracuje na tomto úrade ako hlavný referent a zástupca prednostu. Je jedným z devätnástich členov Lesníckej parlamentnej komisie, ktorá začala v tomto roku pracova pri Výbore Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Aktívne pracuje v Slovenskej lesníckej komore. O svojich skúsenostiach, poznatkoch, názoroch a pripomienkach hovorí otvorene a s profesionálnym nadhľadom.

* V poslednom období bola na Slovensku otvorená diskusia na tému, či kvalitnejšie obhospodarujú lesný majetok štátne alebo neštátne subjekty. Na základe dlhoročných skúseností z kontaktov so štátnymi a neštátnymi lesníckymi subjektmi môžete porovnáva, takže aký je váš názor?

- Z poznania vývoja od roku 1991, kedy došlo k zrovnoprávneniu vlastníckych vzahov, môžem poveda, že sa riadil akousi krivkou. Na jej začiatku prevládali názory, že v neštátnom lesníckom sektore to nemôže dobre fungova. Ukázalo sa však, že pre kvalitu obhospodarovania lesných pozemkov nie je rozhodujúce, kto je ich vlastníkom, ale prístup a postoj konkrétnych ľudí, ktorí obhospodarovanie zabezpečujú a to bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne vlastníctvo. Domnievam sa však, že štátny sektor vzhľadom na odborný potenciál, materiálne a technické vybavenie má lepšie možnosti a predpoklady koordinova jednotlivé činnosti a zabráni únikom ako neštátny sektor. Otázne je, či ich dostatočne využíva.

* Aký je vývoj od spomínaného roku 1991 v neštátnom sektore? Akými problémami prechádzal vtedy a dnes?

- Vyvíjal sa predovšetkým prístup ľudí a tu si treba uvedomi zásadný rozdiel medzi štátnym a neštátnym sektorom, ktorý spočíva predovšetkým v tom, že v neštátnom je vlastníkom vždy konkrétna právnická alebo fyzická osoba. No a títo vlastníci na základe skúsenosti, založených na tom, že im voľakedy niekto ten ich majetok zobral, stavali sa k tomu tak, že za všetky problémy súvisiace s vlastníctvom lesov môžu štátne lesy a ich zamestnanci. Z uvedeného dôvodu pri zabezpečení hospodárenia v lesoch nechceli ma nič spoločné so štátnymi lesníkmi. Postupne prichádzali na to, že stav lesov, ktoré im boli odovzdávané nie je taký zlý, ako sa pôvodne domnievali. Pochopili, že o ich lesy sa štát postaral, že neboli zdevastované. Vtedy sa začali obrusova hrany. Pamätám sa ako dnes na pracovné stretnutie z roku 1992, súvisiace s vyhotovovaním LHP, keď jeden agresívne vystupujúci vlastník, ktorý vtedy nechcel ani len poču, že odborné hospodárenie v lesoch by mal zabezpečova konkrétny zamestnanec štátnych lesov a o desa rokov neskôr pri takej istej príležitosti nechcel nikoho iného. Ale myslím si, že tie postoje a ich zmena boli celkom prirodzené. Vlastníci jednoducho prišli na to, že hospodárenie v lesoch nie je o rečiach, ale o skutkoch.

Vlastníkov lesov dnes môžeme rozdeli do dvoch skupín. Do prvej patria tí, ktorí majú záujem zveľaďova svoj majetok a napåňa pri tom aj zákon vo vzahu k plneniu produkčných i mimo produkčných funkcií lesa. Do druhej patria tí, ktorí sa orientujú iba na produkciu a ekonomické zhodnotenie majetku. Pre nich je ľahšou cestou svoj majetok prenaja. Potom už však nemôžeme hovori o tom, aký je vlastník, pretože vlastník nemá priamo nič spoločné s obhospodarovaním lesa. Špecifickou skupinou vlastníkov sú fyzické osoby, vlastniace podiely v spoločných nehnuteľnostiach, to znamená pozemkové spoločenstvá. V poslednom čase sa v tejto oblasti situácia dos zaujímavo vyvíja, pretože sa množia podnety, ktoré sa k nám dostávajú cez políciu. Vlastníci v pozemkových spoločenstvách sa nezhodujú medzi sebou, upozorňujú na to, že niečo sa na ich majetku nedeje tak ako má. Vyzývajú nás, aby sme zistili skutkový stav, vykonali dozor a urobili nápravu.

* Bývajú tieto podnety od vlastníkov opodstatnené?

- Čo sa týka spôsobu hospodárenia, väčšinou nie sú opodstatnené. Skôr ide o problém zhodnocovania ich majetku, ale to už nie je vecou štátnej správy. To je vecou samotných vlastníkov. Našou snahou je im v rámci našich možností poradi tak, ako nám to ukladá zákon o lesoch, spôsob zhodnocovania ich majetku ale nie je našou parketou.

* Majú záujem neštátne lesnícke subjekty o poradenstvo odborníkov zo štátnej správy lesného hospodárstva?

- V štátnej správe sme sa venovali poradenstvu ešte pred tým, ako nám to uložil zákon o lesoch. Aby som to vysvetlil, vrátim sa o pár rokov spä, kedy sme sa inšpirovali prístupom štátnej správy k neštátnym lesníckym subjektom vo Švédsku. U nás totiž zástupcovia neštátnych subjektov upozorňovali po roku 1991 na to, že štátna správa je voči nim represívna. Museli sme práve po porovnaní s prístupom v zahraničí pripusti, že niečo na týchto výhradách je, takže sme si povedali, že výkon štátnej správy by nemal by o represii, ale predovšetkým o prevencii. Snažili sme sa o to a do akej miery sa nám to podarilo musí poveda druhá strana. Ale spomeniem príklad spolupráce s Regionálnym združením vlastníkov neštátnych lesov Banskobystrického kraja, s ktorým organizujeme školenia, vysvetľujeme im postupy, venujeme sa témam podľa vzájomnej dohody a ich aktuálnej potreby. Týmito aktivitami sa snažíme zvýši predovšetkým právne vedomie vlastníkov.

V tejto súvislosti treba poveda, že v zákone nie je stanovený rámec poskytovania poradenskej činnosti. Neviem, či vôbec nejaká iná špecializovaná štátna správa na Slovensku má v príslušnom zákone povinnos poskytova poradenskú činnos. Vzniká tým zaujímavá situácia, pretože otázka znie, kde začína výkon štátnej správy a kde poradenstvo? Túto otázku je potrebné zodpoveda, pretože poradenstvo nesmie smerova k návodom, ako sa má porušova zákon. Na našom úrade sa v súčasnosti snažíme o spracovanie vlastného efektívneho systému terénneho a kancelárskeho poradenstva.

* Predpokladám, že budete pri vytváraní tohto systému vychádza z vlastných skúseností, ale aj z toho, že poradenstvo nemôže by zúžené iba na právnu problematiku. Aké ďalšie otázky najviac zaujímajú vlastníkov?

- Najväčšie problémy majú s komplikovanosou legislatívy. Viaceré právne predpisy riešia podobnú problematiku a obhospodarovateľ sa tým dostáva do situácie, že nevie, čo má robi a ktorý právny predpis má rešpektova. K tomu treba doda, že mnohokrát ani štátne orgány nevedia zauja k nejakému problému vlastníkov jednoznačný postoj. Preto považujeme za prioritné koordinova činnos vlastníkov tak, aby sa nedostávali do rozporu s akýmkoľvek zákonom, nielen so zákonom o lesoch. Vo väzbe na terénne poradenstvo vlastníkov najviac zaujímajú problémy súvisiace so zabezpečením odborného obhospodarovania lesov, vyhotovovaním lesných hospodárskych plánov a s ochranou lesného majetku.

* Poradenstvom teda chcete predchádza problémom, ale je zrejmé, že v praxi sa im aj tak nevyhnete. Ktoré sú vo vzahu k neštátnym subjektom najčastejšie?

- Komplikovanou problematikou je obhospodarovanie majetku vlastníka iným subjektom. Táto situácia sa stáva živnou pôdou pre rôznu nekalú činnos. Pri prenájme lesných pozemkov, ako aj v prípadoch vykonávania lesníckych činností prostredníctvom rôznych subjektov, sú to neustále sa opakujúce podnety typu: Vyrúbal viac než mal. Vyrúbané bolo nevyznačené. Odvezené drevo nebolo ociachované. Je veľmi zložité preverova takéto podnety a dopátra sa pravdy. Aj keď je to možno trochu prehnané, ale ja zvyknem prirovnáva proces výroby dreva k procesu výroby drogy. Aj na ňom sa zúčastňuje množstvo subjektov, pričom najmenší zisk, ale najväčšie problémy má ten, kto stojí na jeho začiatku. Mali sme totiž také prípady, že sme sledovali jeho pohyb od obhospodarovateľa lesa až na pílu a zistili sme, že prešlo celkom cez šes subjektov! V takejto sieti je potom veľmi ažko zisova, kto čo neurobil tak ako mal. Iné už je, ak má takýto subjekt vlastného lesníka, potom tento problém nie je taký vypuklý. Zmenšuje sa aj tým, keď si zamestná aj vlastného OLH. Chcem už iba doplni, že niektoré prípady sú tak zložité, že ich musíme rieši pokutovaním viacerých subjektov, ktoré sú v nich zainteresované.

* Ako by mala prispie novela zákona o lesoch k zmierneniu, respektíve k vyriešeniu súčasných problémov, o ktorých ste hovorili?

- Už pri tvorbe platného zákona o lesoch boli vedené siahodlhé diskusie o tom, či má by zákon stručný, jednoduchý, s niekoľkými paragrafmi, stanovujúcimi rámce. Alebo či má obsahova jasne stanovené pravidlá. To bola kľúčová dilema, ktorá vždy skomplikovala proces schválenia návrhov zákona podľa jednej alebo druhej koncepcie. Pre zaujímavos, ak si porovnáme legislatívu ostatných krajín EU, tak napríklad zákon o lesoch vo Švédsku je veľmi stručný. Ale aby sme vnímali túto problematiku komplexne, musíme sa zároveň opýta, aká je vo Švédsku úroveň právneho vedomia. Ak sa v tejto krajine opýtate vlastníka lesa, či má LHP, tak sa na vás nechápavo pozrie a opýta sa, prečo by ho nemal ma. A to ho podľa zákona nemusí ma, ale má ho! Spýtajte sa vlastníka lesa u nás, ktorý ho podľa zákona má ma... Čiže takto stojí táto kardinálna otázka. Odpoveď by mala podľa môjho názoru rešpektova fakt, že kvalita právnej normy by mala vychádza z kvality právneho vedomia spoločnosti. Vieme, aké momentálne je, preto si myslím, že zákon o lesoch by mal by podrobný, zrozumiteľný a stanovujúci jasné pravidlá. Iste, perspektívne bude môc by stručnejší. Je tu však ešte jeden aspekt. Zákon o lesoch nemožno chápa oddelene od iných právnych noriem. Ak sú dnes iné zákony podrobné, musí by aj zákon o lesoch podrobný.

V súčasnosti existujú medzi odborníkmi viaceré predstavy, čo by mal zákon o lesoch obsahova. Viete, tých problémov a otvorených otázok je toľko, že nie je možné podrobne a konkrétne hovori o všetkých. Zoberme si napríklad balík povinností obhospodarovateľov lesa. Nedávno som spracovával analýzu na túto tému a zistil som, že v ustanoveniach je to pre vlastníkov povinnos za povinnosou. No a keď si na druhej strane zoberiete možnosti, respektíve výhody pre obhospodarovateľa lesa, tak dospejete k tomu, že na tejto miske váh nie je takmer nič. Alebo líniové stavby. Vlastník nemá z toho, že vedú jeho pozemkami nič. Naopak, musí plati daň z nehnuteľností z pozemku, ktorý nemôže využíva, alebo len obmedzene. Takže toto určite nie je v poriadku a práve tam by mali smerova predstavy toho, čo by mal nový zákon o lesoch obsahova. Ak nevyriešime tieto zásadné otázky, tak nemá zmysel v súčasnom zákone o lesoch robi len nejaké kozmetické úpravy.

Istú nádej na racionálne riešenie dáva programové vyhlásenie súčasnej vlády, v ktorom sa vláda zaväzuje vyrieši napríklad problém ujmy, dôslednej kontroly v lesoch, zosúladi lesnícku legislatívu s legislatívou ochrany prírody a krajiny, poľovníctvom, a tak ďalej. Či budú tieto očakávania naplnené ukáže čas.

* Prakticky denne prichádzate do kontaktu so zástupcami neštátneho lesníckeho sektora a viete, že neustále narážajú na bariéry, komplikácie, ktoré plynú zo zložitej a nejednoznačnej legislatívy, jej rôzneho výkladu. Takže štát namiesto toho, aby im vytváral podmienky na úspešné podnikanie na ich majetku, tak im ho sažuje. Ako vnímajú tento postoj štátu?

- Jedna skupina sa nevzdáva a bojuje za svoje práva, nespochybňuje však zároveň ani svoje záväzky, ktoré z vlastníctva lesov vyplývajú. Napríklad plnenie mimo produkčných funkcií lesov a právo na využívanie lesov verejnosou. Oprávnene však žiada od štátu výhody, kompenzácie. Druhá skupina a zdôrazňujem, že tá menšia, odmieta komunikova, nechce sa zúčastňova konštruktívneho dialógu, odmieta rešpektova viaceré historické a tým aj zvykové práva. Určite to nie je cesta k dohode a k nájdeniu akceptovateľného riešenia. Ale vrátim sa vo všeobecnosti k vašej otázke. Malo by plati, že najlepším ochrancom majetku je jeho vlastník. Ak vychádzame z toho, že táto premisa vo vedomí väčšiny vlastníkov platí, tak je jasné, že vlastníci sa ďalej budú snaži zveľaďova svoj majetok a že budú svojim snažením ovplyvňova aj verejnú mienku vo vzahu k využívaniu lesa. Štát by im mal v tomto účinne napomáha.

Zhováral sa JOZEF MARKO