Lesné hospodárstvo v dlhšom časovom horizonte

Píše Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc. z Národného lesníckeho centra - Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z augusta 2006 deklaruje, že „vláda SR podporí kontinuálny a všestranný rozvoj vidieckej krajiny, spracuje prognózy vývoja slovenského poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka, ktoré bude odráža súčasné moderné trendy európskej poľnohospodárskej, lesníckej a vidieckej politiky. Podporí alternatívne scenáre Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013“. V príspevku sa uvádzajú dôvody vypracovania dlhodobej prognózy vývoja lesníctva na Slovensku, charakterizujú sa jeho strategické zámery. Ďalej sa analyzuje súčasná situácia tohto odvetvia, uvádzajú sa aj jeho vývojové tendencie v Európe. Nakoniec sa predikuje vývoj lesníctva na Slovensku do roku 2030, respeektíve 2050. Ide o veľmi zostručnený výah zo štúdie, ktorá sa spracovala ako východisko pre ďalšie riešenie tejto problematiky.

Ekonomická a spoločensko-sociálna analýza lesného hospodárstva na Slovensku

Ekonomika v lesnom hospodárstve /ďalej len LH/ má svoje špecifiká, ktoré ak sa nerešpektujú vedú toto odvetvie do záhuby. Veď nič nie je jednoduchšie, ako aži viac dreva, vybera len stromy kvalitné, ľahko prístupné, podstatne zníži rozsah zalesňovania a redukova náklady na obnovu, výchovu a ochranu lesa. Alebo drasticky zníži počet technicko-hospodárskych zamestnancov, najmä na nižších stupňoch LH, ktorí priamo zabezpečujú starostlivos o lesné ekosystémy. Budú vyššie tržby, nižšie náklady, výrazne sa zvýši rentabilita. Takáto prax sa dá praktizova, ale iba niekoľko rokov. Po čase sa dostaví celkom opačný ekonomický efekt, nehovoriac o negatívnych ekologických a celospoločenských dôsledkoch. Preto sa tu musí sledova, aký spoločenský účinok vyvolajú úsporné opatrenia. Musí sa hodnoti, aké sú vplyvy rastu produktivity práce, čo vyvolalo pokles nákladovosti, aká je skutočná príčina rastu tržieb, atď.

LH už tradične patrí do výrobných odvetví, ktoré majú charakter prvovýroby. Doposiaľ tvorilo ekonomiku v podstate z produkcie materiálnych statkov, najmä dreva. Ale situácia sa zmenila. Verejnoprospešné funkcie lesov viacnásobne prevyšujú produkčné úžitky lesov. Tieto environmentálne služby nie sú však predmetom trhu. Preto sa vo vyspelých štátoch LH, konkrétne obhospodarovateľom lesov kompenzujú prostredníctvom podpory zo štátneho rozpočtu. To stavia LH do nezávidenia hodnej pozície (akoby zbytočne odčerpávalo finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré sem prišli z daní obyvateľstva). A zrejme aj preto LH v EÚ, či vo väčšine jej štátov nemá rovnocenné postavenie s inými hospodárskymi odvetviami.

Výmera lesov vo vyspelých štátoch sa zámerne zvyšuje. Zámerne sa posilňujú verejnoprospešné funkcie lesov, ktorých význam s rozvojom civilizácie narastá. Stúpne aj význam drevnej produkcie, pretože v budúcnosti bude nedostatok ekologicky prijateľných surovín. Zmenia sa aj technológie obhospodarovania lesov. V súčasnosti používané motomanuálne technológie nahradia viacúčelové stroje a zariadenia. Pri ich konštrukcii sa využije moderná elektronika a kybernetika. Predpokladom trvalo udržateľného LH však aj naďalej bude primerané sprístupnenie lesov, ktoré sa bude diferencova podľa ich funkčného zamerania. Veľkým problémom bude veľká vlastnícka rozdrobenos lesov. Obhospodarovanie lesov o malých výmerách bude až na výnimky málo efektívne. Preto veľmi aktuálnou úlohou bude združovanie malých vlastníkov lesov. Treba ráta s tým, že malé výmery lesov môžu slúži len ako určité doplnkové činnosti a nie ako hlavný zdroj obživy, či existencie rodín.

LH na Slovensku má bohatú históriu. V porovnaní s okolitými štátmi sa tu v podstate zachovali prírode blízke lesy. Obhospodarovanie lesov malo aj vďaka podpory štátu veľmi dobrú úroveň. V súčasnosti, žiaľ, niektoré „racionalizačné opatrenia“, ktoré sa v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov prijímajú, nevedú k ďalšiemu rozvoju lesov.

Vývojové tendencie v Európe

Predpokladá sa, že v nasledujúcich rokoch bude v Západnej Európe nárast v spotrebe a produkcii lesných produktov. Vo Východnej Európe sa trh značne rozšíri (vzrastie dvakrát rýchlejšie než v Západnej Európe). Najväčším vývozcom bude Ruská federácia.

Zvýši sa dopyt obyvateľstva na rekreáciu v lese, najmä tam, kde budú kvalitné služby. Pôjde hlavne o Západnú Európu, kde majitelia lesov budú rozvíja komerčné lesné podnikanie. Ponuka týchto služieb bude v značnej miere závisie od miery podpory zo strany verejnosti.

Predpokladá sa zvýšenie výmery lesov v Európe (od roku 2000 do 2020 o 5 %). Ďalej, že sa bude zvyšova dopyt po verejnoprospešných funkciách lesa. Narastie jeho význam v krajine, najmä ako objekt rekreácie, komfortu a prosperity v urbanizovanom prostredí. Zvýši sa význam lesa a lesníctva ako zdroja živobytia na vidieku. Uzná sa potreba vyrovna ekologické, ekonomické a sociálne výkyvy v LH. Upozorňuje sa, že vážnejším problémom bude globálne otepľovanie.

Predpokladá sa, že budú existova dve hlavné aplikačné oblasti pre výrobky z dreva: bývanie s drevom a žitie s drevom. Oblas bývania s drevom je veľkou výzvou pre drevársky priemysel – ide o nové stavby, ale tiež o renovácie alebo náhradu už jestvujúcich. Žitie s drevom je zas veľkou výzvou na rozšírenie európskeho sektora nábytku a výroby iných vnútorných zariadení.

Rozvinú sa nové spôsoby využitia dreva pre netradičné, originálne produkty (príkladmi sú nové biotechnológie, biorafinácie a nové materiály). Predpokladá sa, že v Európe bude veľký nárast výroby energií z obnoviteľných zdrojov. Podľa publikovaných materiálov, lesníctvo je najefektívnejšou a najekonomickejšou platformou pre nové bioenergetické plány v globálnej Európe. Cieľom EÚ je zdvojnásobi podiel obnoviteľných zdrojov energie do roku 2010 (zo 6 % na 12 %) a do roku 2020 o 20 %.

Aká je prognóza vývoja slovenského lesníctva v uvažovanom časovom horizonte?

Lesný pôdny fond

Budúci vývoj budú usmerňova celoštátne zámery vo využití pôd, najmä problémových poľnohospodárskych pozemkov. Podľa poľnohospodárskej klasifikácie produkčných možností pôd sa nepočíta s poľnohospodárskou produkciou na výmere približne 45 tisíc ha. Dlhodobo sa tu nevyužívajú pozemky zarastené rozličnými drevinami (kry a stromy), ktorých výmera je približne 25 tisíc ha (biele plochy). Z hľadiska ďalekej budúcnosti možno ešte počíta s málo produktívnymi trávnymi porastami na rozlohe asi 250 tisíc ha. Hornú hranicu lesov by bolo treba rekonštruova približne na výmere 10 tisíc ha. Týmto by sa mohla lesnatos SR zvýši na 47,5 %, zaokrúhlene 48 % (napríklad Slovinsko má lesnatos 54 %). Zvýšenie lesnatosti by významne prispelo k ochrane a tvorbe krajiny, posilneniu verejnoprospešných funkcií lesa a v ďalekej budúcnosti aj k zvýšeniu drevnej produkcie (okrem lesných plantáží a energetických porastov, kde možno s produkciou dreva, či stromovej biomasy ráta v kratšom čase). Realizácia však prichádza do úvahy len ak sa vlastníkom pozemkov poskytnú finančné prostriedky z verejných zdrojov, pretože prínosy zo zalesnenia, ako sme už aj uviedli, budú ma najmä verejnoprospešný charakter. Ak by sme rátali, že do roku 2050 sa zalesní (resp. zrekonštruuje) uvedených 330 tisíc ha, potom v prvom časovom horizonte do roku 2013 by to malo by 52,5 tisíc ha, do roku 2030 až 127,5 tisíc ha a do roku 2050 dokonca 150 tisíc ha. Avšak to je len optimistický variant, pretože náklady na 1 ha predstavujú približne 100 tiséc Sk, čo by ročne znamenalo vynaloži 750 mil. Sk. Realistickejším variantom by mohlo by, že do roku 2050 sa zalesní približne 80 tisíc ha pozemkov, do roku 2013 približne 10 tisíc ha, 2030 zhruba 25 tisíc ha a do roku 2050 ďalších 45 tisíc ha. Potom by náklady na prvé časové obdobie (2007 – 2013) predstavovali 1 miliardu Sk, ročne 143 mil. Sk.

Lesná výroba

Ide o veľmi širokú problematiku, ktorej komplexné spracovanie si vyžaduje vyriešenie, či spracovanie prognóz veľkého množstva komponentov, ktoré determinujú konečné výstupy lesnej výroby. Preto v ďalšom uvedieme len prognózu hmotných (produkčných) a nehmotných výrobkov (verejnoprospešných služieb). Pritom to bude ma skôr charakter kvalifikovaného odhadu než vedeckej predikcie spracovanej relevantnými metódami prognózovania.

Drevo a stromová biomasa

Objem ažby dreva determinujú produkčné ukazovatele lesov. Medzi ne patrí výmera porastovej pôdy, zásoba dreva a prírastky. Zásoba a prírastky závisia od aktuálneho stavu lesných porastov daného zastúpením drevín, vekovej štruktúry, zakmenenia a bonity. Významne sa tu uplatňuje kategorizácia lesov – podiel hospodárskych lesov na celkovej ich výmere. Rušivo pôsobia náhodné ažby, ktoré v ostatných rokoch tvoria takmer 50 % z objemu celkových ažieb na Slovensku a je ich ažko prognózova do budúcnosti. Tieto ažko predvídateľné javy, ako aj iné dôvody, ktoré spôsobujú prekračovanie celkových ažieb dreva môžu podstatne zmeni naše predpovede. Skutočnosou však zostáva, že súčasné zastúpenie vekových stupňov je veľmi priaznivé z hľadiska ažieb dreva do roku 2050. Nadnormálne zastúpenie majú 6. až 9. vekový stupeň, čo umožní vyšší objem ažieb až do času, kým sa mladšie vekové stupne (počnúc piatym) nepresunú do veku rubnej zrelosti. Potom bude objem únosnej ažby nižší. V roku 1998 sa vypracovala prognóza ažieb dreva do roku 2010. Rátalo sa tu s tým, že únosné ažby dreva v roku 2000 by mali by 5,7 mil. m3, v roku 2005 okolo 5,9 mil. m3 a v roku 2010 zhruba 6,1 mil. m3. Od tejto doby došlo však v lesoch SR k niektorým závažným zmenám. Tieto mali tak pozitívny (nárast porastových zásob), ako aj negatívny charakter (prekračovanie únosných ažieb). V dôsledku zvyšovania porastových zásob sa zrejme zvýšia únosné ažby dreva v porovnaní s prognózou na rok 2010.

Prispie k tomu by mala aj výroba drevnej štiepky, kde by došlo k využitiu aj tenčiny (dreva tenšieho než 7 cm). Týmto môže objem únosných ažieb dreva, respektíve celkovej stromovej biomasy stúpnu približne o 10 až 15 %. Ako aktuálne sa ukazuje aj zakladanie plantáží na produkciu stromovej biomasy, kde bude krátka produkčná doba. To by taktiež mohlo objem disponibilnej biomasy zvýši už v roku 2030, ale hlavne v roku 2050.

Nedrevné produkty

Sem možno zaradi lesné plody, jedlé huby, machy, lišajníky, poľovnú zver, ako aj ďalšie komodity. Na informáciu možno uvies, že tržby za tieto komodity v roku 2004 činili 56 mil. Sk. Z toho vývoz bol v objeme 13 mil. Sk. Možno predpoklada, že sa tieto objemy zvýšia do roku 2013 o 15% , do roku 2030 o 30% a do roku 2050 o 50 %. Ide tu však len o teoretický predpoklad. Bude závisie na tom, ako sa na tento účel okrem lesných pozemkov využijú aj poľnohospodárske plochy, alebo či sa podarí zabezpeči aj spracovanie týchto plodov.

Významný podiel na činnostiach nielen v LH, ale aj v poľnohospodárstve má poľovníctvo. Divina, koža, kožušina, živá zver, aktívny poľovnícky turizmus,

atď, predstavujú dos závažný prínos. Okrem toho poľovníctvo má veľký význam rekreačný, lebo umožňuje 50 tisícom našich občanov a často aj ich rodinným príslušníkom zmysluplné strávenie aspoň časti ich voľného času. Možno taktiež spomenú jeho význam pre kultúru (výtvarné umenie, literatúru) a pre vedu (aplikovaná zoológia, ekológia, etológia, atď.). Príjmy v poľovníctve v roku 2004 boli 202 mil. Sk. Plynuli najmä z predaja diviny, živej zveri, poplatkového odstrelu. V ďalších rokoch sa tu predpokladá nárast príjmov.

Nehmotné výrobky (verejnoprospešné služby)

Les ako jedna z najvýznamnejších zložiek životného prostredia má nezastupiteľnú úlohu v plnení životne dôležitých potrieb spoločnosti. Úžitky, ktoré les prináša majú charakter buď sprievodný, ktorý súvisí s jeho produkčnou funkciou, či jeho existenciou. Tu prírodné úžitky plynú z lesov spravidla bez toho, žeby sa pri ich obhospodarovaní na to bral zreteľ (možno ich nazva aj samovoľné). Druhú skupinu tvoria tie úžitky, ktoré úmyselne zabezpečujeme alebo ich tvorbu zámerne posilňujeme hospodárskymi opatreniami. Sú to taktiež tie, pri ktorých sa vo verejnom záujme obmedzuje bežné obhospodarovanie lesov, čiže pri ktorých vzniká užívateľom lesov ujma. Pritom v obidvoch prípadoch treba predovšetkým zabezpeči existenciu lesa. Čiže podľa toho aj samotná jeho existencia patrí z hľadiska prinášania nehmotných výrobkov pre spoločnos do sféry verejného záujmu. So zreteľom na to, že v súčasnosti nároky na nehmotné výrobky z lesa nadobúdajú nesmierny význam (podľa prepočtov viac než trojnásobne prekračujú produkčnú funkciu lesov), nemožno už vystači len s tým, že tieto vznikajú samovoľne. Musia sa vytvára, či posilňova zámerne. Pretože pritom vznikajú vlastníkom a užívateľom lesa náklady, alebo ujmy na produkcii hmotných výrobkov, treba v LH zavies samostatnú činnos, napríklad pod názvom verejnoprospešné služby (ekologické alebo environmentálne služby). Táto činnos by sa zaradila (internalizovala) do ekonomického mechanizmu tak, ako iné činnosti, čiže by mala svoju nákladovú a príjmovú stránku a samozrejme aj hospodársky výsledok.

Štruktúra podnikov, koncentrácia výroby a formy vlastníctva

Štruktúru podnikov a koncentráciu výroby v LH determinuje vlastníctvo lesov. Štátne organizácie LH tvoria: Lesy SR, š. p., Banská Bystrica, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p., Štátne lesy Tatranského národného parku. Ďalej sú to Vojenské lesy a majetky SR, š. p., Pliešovce. Menšiu čas lesov vo vlastníctve štátu majú v prenajme lesnícke školy. Neštátny sektor tvoria lesy súkromné, spoločenstevné, obecné, cirkevné a poľnohospodárskych družstiev. Právnou organizačnou formou subjektov v neštátnom sektore sú pozemkové spoločenstvá, spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti, fyzické osoby zaregistrované na podnikanie, alebo bez registrácie, ako aj osobitné útvary obecného úradu (hospodárske, príspevkové). Tak ako v iných odvetviach, aj v LH sa vytvorila podnikateľská sféra. V súčasnosti sa podiel prác vykonávaných týmito subjektami pohybuje od 21 do 89 %.

Nepredpokladajú sa podstatné zmeny v štruktúrach podnikov obhospodarujúcich lesy vo vlastníctve štátu (zmeny budú vo vnútropodnikových štruktúrach). Pokiaľ ide o neštátny sektor, ako funkčne spôsobilé sú subjekty, ktoré obhospodarujú väčšie komplexy lesov (obecné, spoločenstevné,

cirkevné).

Problémom je obhospodarovanie lesov vlastníkov malých výmer. Ako sme už uviedli predpokladá sa, že títo vlastníci sa budú združova do pozemkových spoločenstiev. Celkove možno predpoklada zväčšovanie výmer lesných majetkov. Na to však treba vytvori primerané nástroje štátnej lesníckej politiky.

Pokiaľ ide o vykonávanie prác v lesoch predpokladá sa, že narastie podiel prác dodávateľským spôsobom. Budú ich realizova špecializované podnikateľské firmy, ktoré sa vybavia vysokovýkonnými strojmi a zariadeniami.

Regionálna a komoditná špecializácia výroby a ich konkurenčná schopnos

Výrobu v LH najviac determinujú prírodné podmienky. SR je známa tým, že sú tu veľmi pestré prírodné pomery a veľká biodiverzita lesných spoločenstiev. Je to na jednej strane veľká výhoda, na druhej strane to veľmi sažuje komoditnú špecializáciu výroby.

Treba uvies, že podstatnejšie zmeny v regionálnej a komoditnej špecializácii možno robi len pri obnove porastov (v priemere raz za 100 rokov), okrem výnimiek o ktorých budeme hovori ďalej. Skutočnosou je, že LH môže v krátkom časovom horizonte len čiastočne reagova na zmeny v dopyte na jednotlivé jeho výroby (sortimenty dreva).

Pokiaľ ide o prognózu, musí sa tu bra do úvahy vplyv klimatickej zmeny na existenčné podmienky lesných porastov. Očakávané otepľovanie prinesie posun vegetačných stupňov nižšie ležiacich smerom k vyšším. Stúpne tým zastúpenie listnatých drevín na úkor ihličnatých. Zníži sa zastúpenie smreka z terajších 26,4 % na 18,2 %.

LH sa nemôže svojvoľne odchýli od danosti prírodného prostredia a výrobu prispôsobi, či špecializova sa len podľa požiadaviek, či predstáv nadväzujúcich odvetví, najmä drevospracujúceho priemyslu. Vieme z minulosti, že keď sa LH takýmto požiadavkám prispôsobovalo, alebo viac rešpektovalo ekonomický princíp, prinieslo to veľké problémy, ktoré pretrvávajú dodnes (smrekové monokultúry). Tieto tendencie sa na území Slovenska, vďaka prezieravosti LH, prejavili oveľa menej než v susedných „vyspelých“ štátoch západnej Európy. Sú tu však určité možnosti, ktoré ale nesmú prekroči únosnú mieru, lepšie povedané odchýlka od prírodných daností z ekonomických dôvodov nesmie naruši základné princípy LH, ktorými sa toto odvetvie riadi.

Ako vyplynulo z rozboru prirodzenosti lesov na Slovensku, výmera plantáží – v podstate umelých porastov na Slovensku predstavuje približne len 1 % rozlohy. Ich výmeru by bolo možné zvýši, samozrejme len tam, kde sú na to vhodné prírodné podmienky a za predpokladu, že sa tu zavedie intenzívna forma ich zakladania a ďalšieho obhospodarovania (vysoko produkčné dreviny, mechanizované technológie, intenzívna agrotechnika, hnojenie). V podstate by išlo o pä druhov intenzívnych porastov – priemyselné plantáže, porasty topoľov a vàb, na pieskoch Záhoria, po prevodoch výmladkových lesov, po rekonštrukcii podunajských lesov. V ostatnom období vystupujú do popredia energetické lesy (ide v podstate o porasty rýchlorastúcich drevín s krátkym rubným vekom, biomasu, ktorá by sa využila na výrobu energie). Rozsah ich zakladania na roky 2007 – 2013 možno odhadnú priemerne na 1 000 až 1 500 ha ročne.

Postavenie lesného hospodárstva v ekonomike štátu a spoločnosti

V roku 2005 LH participovalo na HDP SR 0,59 %, čo je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi viac, lebo bol mimoriadne vysoký objem ažby dreva v dôsledku vetrovej kalamity z roku 2004. Podiel na investíciách štátu bol 0,25 %. V hospodárskej sfére sa zamestnávalo okolo 13 tisíc pracovníkov. V podnikateľských subjektoch, ktoré poskytujú služby obhospodarovateľom lesov pracovalo podľa odhadu 12 tisíc zamestnancov. Priemerná mesačná mzda bola 15 543 Sk, čo je 90 % priemeru v hospodárstve SR.

Ak sa bude postavenie LH v ekonomike štátu hodnoti tak, ako doteraz (podľa podielu na HDP SR, ktorý sa vypočítava len z produkčných funkcií lesa), situácia sa nezmení, respektíve sa ešte zhorší. Iný vývoj by bol, ak sa do HDP započítajú aj verejnoprospešné účinky lesov, či skôr služby, ktoré toto odvetvie zabezpečuje. Okrem toho treba uvies, že na dreve, respektíve stromovej biomase sú závislé ďalšie odvetvia hospodárstva, čo by bolo treba taktiež bra do úvahy..

V tejto súvislosti sa vynára aj otázka, aký bude ďalší vývoj v začlenení LH v organizačných štruktúrach štátu. Bude sa toto odvetvie vyvíja ako environmentálne odvetvie pod ochranou štátu, alebo sa bude snaži viac o ekonomickú samostatnos. V nadväznosti na to prichádza do úvahy začlenenie LH buď do rezortu hospodárskeho (ministerstvo pôdohospodárstva), alebo environmentálneho (ministerstvo životného prostredia). Možno predpoklada, že ak nedôjde k ekonomickej realizácii verejnoprospešných služieb, potom by LH viac patrilo do rezortu životného prostredia. Pri takomto zaradení bude toto odvetvie síce naďalej „živori“ (pretože bude závislé na dotáciách štátu, či štátov Spoločenstva), ale lesy sa pre budúce generácie zachovajú, čo možno považova za najdôležitejšie. Skutočný rozvoj LH môže však by vtedy, keď sa toto odvetvie stane ekonomicky sebestačné (nebude závisie na finančných prostriedkoch z daní obyvateľstva). Podmienkou je však (ako sme už uviedli), že sa trhový mechanizmus uplatní aj pri zabezpečovaní verejnoprospešných služieb. Potom by LH skôr patrilo do rezortu pôdohospodárstva, alebo hospodárstva. Rozvinulo by sa tu skutočné „funkčne integrované LH“, ktoré by vyvážene zabezpečovalo plnenie tak produkčných, ako aj verejnoprospešných funkcií lesov v súlade s funkčným potenciálom lesov, ako aj s potrebami spoločnosti, či obyvateľstva.

Najhorším variantom je, o čo sú v súčasnosti snahy, že sa čas lesov preradí do správy rezortu životného prostredia a ostatné zostanú v rezorte pôdohospodárstva. Bol by to návrat k monofunkčnému LH, ktorý nemá perspektívu.

Nakoniec treba uvies, že ďalší vývoj bude v značnej miere závisie od vývoja v EÚ, či v jednotlivých štátoch tohto spoločenstva. V súčasnosti je tu situácia veľmi heterogénna. V niektorých štátoch je LH v rezorte pôdohospodárstva, inde životného prostredia. Taktiež lesy v chránených územiach (národné parky) sú buď súčasou LH, alebo patria do rezortu životného prostredia.

Aj pokiaľ ide o samotnú štátnu správu lesov, sú tu tri varianty. V súčasnosti v SR má nad LH a poľovníctvom kuratelu ministerstvo pôdohospodárstva, ale zasahuje do neho aj ministerstvo životného prostredia – situácia je krajne nepriaznivá. LH by malo patri len jednej štátnej správe, ktorá by zabezpečovala túto činnos komplexne podľa platných zákonov, respektíve všeobecne záväzných vykonávacích predpisov bez ohľadu, ktorý rezort bol navrhovateľom príslušného zákona.

Lesnícky manažment, jeho charakter, vzdelanostná situácia, ekonomické, sociálno-spoločenské a kultúrne nároky, postavenie v spoločnosti, kvalita života

Úlohou lesníckeho manažmentu je zabezpeči trvalý dlhodobý rozvoj lesov, pri dodržaní podmienok optimálneho plnenia všetkých ich funkcií, stability, ekologizácie a hospodárnosti.

Vlastné obhospodarovanie lesov (manažment lesných ekosystémov) má výrobný, respektíve verejnoprospešný charakter. Možno predpoklada, ako sme to už aj uviedli, že aj v budúcnosti sa v LH zachová tak štátny, ako aj neštátny sektor. Ďalej, že práce v lese sa budú vykonáva jednak vo vlastnej réžii, ako aj dodávateľsky – podnikateľskými subjektami.

Infraštruktúru LH tvoria rezortné, ako aj mimorezortné organizácie. Ide najmä o výskumné a projektové organizácie. Ďalej sú tu školy a vzdelávacie zariadenia, ako aj poradenské subjekty. Dôležitú úlohu plnia orgány štátnej správy, ktoré pôsobia na celoštátnej, ako aj na regionálnej (krajskej alebo obvodovej) úrovni.

Podľa všetkého sa aj v budúcnosti zachová takýto lesnícky manažment.

Pokiaľ ide o vzdelanos technicko-hospodárskych pracovníkov, ak ju posudzujeme podľa toho, aké štúdium absolvovali, je to na vysokej úrovni. Vyššia je však produkcia absolventov škôl (najmä vysokoškolákov) než sú skutočné potreby. Preto značná čas z nich v lesníctve nepracuje, zamestnáva sa v iných odvetviach. Tento rozpor sa prehlbuje.

O niečo horšia je kvalifikačná štruktúra v kategórii robotníkov. Ich prípravu zabezpečujú stredné odborné lesnícke učilištia, ale aj iné súkromné subjekty, ktoré získali na to oprávnenie. Značná čas prác v lesoch má motomanuálny charakter. Táto je veľmi namáhavá a z hľadiska zdravia a možnosti úrazov nebezpečná. V budúcnosti možno predpoklada, že aj do LH na Slovensku nastúpi nová generácia viacúčelových strojov a zariadení konštruovaných na princípoch elektroniky a kybernetiky, ktorá si bude vyžadova vysokokvalifikovaných operátorov.

Vzdelanostná úroveň obyvateľstva sa celkove zvyšuje. Žiaľ, značná čas

nezamestnaných stráca návyky sústavného vykonávania prác. Niektorí z nich majú len príležitostné zamestnanie. Tak je tomu aj v LH, kde sa vykonávajú aj sezónne, na kvalifikáciu málo náročné práce. Sociálno-spoločenské a kultúrne nároky obyvateľstva, jeho postavenie v spoločnosti a kvalita života sa začína výrazne diferencova. Súvisí to so spoločensko-politickými zmenami, ktoré sa udiali na Slovensku. Ako vieme, v dávnejšej minulosti v lesoch pracovali spravidla ľudia z vidieka, maloroľníci. Práca mala sezónny charakter. Neskoršie sa vyprofilovala situácia tak, že v ažbovej činnosti pracovali stáli zamestnanci. Aj v pestovnej činnosti bola snaha vytvára také podmienky, aby bolo možné pracovníkov zamestnáva celoročne. Po roku 1990 sa situácia podstatne zmenila. Štátne organizácie, najmä v dôsledku reprivatizácie lesov, znižovali počty pracovníkov. Ďalej prechádzali na vykonávanie prác dodávateľským spôsobom. V neštátnom sektore pri väčších výmerách lesov sa práce realizujú taktiež najmä dodávateľsky. Subjekty, ktoré vlastnia malé výmery lesov práce vykonávajú svojpomocne a len v nevyhnutnom rozsahu dodávateľsky.

Ukazuje sa, že v budúcnosti návrat k malovýrobe je málo pravdepodobný. Perspektívu majú väčšie a často špecializované subjekty. Rozvinutie ich činnosti na vidieku je zrejme cesta, ktorá má najlepšie predpoklady. Ako sme už uviedli, lesy vo vlastníctve štátu zrejme budú aj naďalej spravova a obhospodarova štátne organizácie. V neštátnom sektore sa budú vytvára väčšie subjekty. V nadväznosti na to dôjde k zdokonaleniu výrobných procesov a k zvýšeniu produktivity práce. V konečnom dôsledku by to malo zlepši postavenie vlastníkov a užívateľov lesov, ako aj ich zamestnancov.

Poznámka. Plné znenie východiskovej štúdie „Slovenské pôdohospodárstvo v dlhšom časovom horizonte (20030 – 2050) (Prognóza a vízia vývoja slovenského pôdohospodárstva v priestore Európskej únie) – čas lesníctvo“ môžete najs na internete WWW.nlcsk.org (v menu PROJEKTY)