Výhľadová prognóza produkcie dreva na Slovensku

Pri hodnotení produkčného potenciálu lesov je popri množstve dreva dôležitá aj jeho kvalita. Vzhľadom na rastúce zásoby dreva v lese nie je v súčasnosti problém naplni kvantitatívne požiadavky drevospracujúceho priemyslu. Ako je to však s kvalitou?

Po predchádzajúcich dvoch príspevkoch venovaných produkčnému potenciálu a výhľadovým etátom ažby dreva na Slovensku predkladáme odbornej verejnosti výsledky, ktoré sme dosiahli pri výskume produkcie sortimentov surového dreva na Slovensku. Jeho cieľom bolo vypracova výhľadovú prognózu do roku 2020 o množstve a štruktúre sortimentov surového dreva ročne produkovaného na Slovensku pre hospodársky najvýznamnejšie dreviny vrátane ich členenia podľa väčších oblastí alebo krajov.

Podklady a postup vypracovania prognózy

Podkladom na vypracovanie prognózy sa stali:

- výhľadové etáty ažby dreva na Slovensku do roku 2020 (Les/Slovenské Lesokruhy 11-12/2006),

- porastové sortimentačné tabuľky (Petráš, Nociar 1991) a (Mecko, Petráš, Nociar 1994), ktoré udávajú podiely sortimentov v porastoch v závislosti od ich hrúbky, kvality a poškodenia kmeňov a pri buku aj v závislosti od veku porastu a rastovej oblasti,

- sortimentačné rastové tabuľky drevín, (Petráš, Halaj, Mecko 1996), ktoré udávajú podiely sortimentov v porastoch v závislosti od ich veku a bonity,

- redukčné koeficienty pre sortimentáciu suchárov a polomov (Petráš, Mecko, Nociar 1995) a (Halaj a kol. 1990), ktoré udávajú o čo je štruktúra sortimentov rozdielna od živých stromov.

Vzhľadom na to, že v skutočnom ažbovom fonde sa trvale udržuje vyšší podiel náhodných ažieb, bolo potrebné ich vplyv zapracova aj do prognózy. Z rozboru podielu náhodných ažieb dreva za posledných 20 rokov môžeme konštatova, že pri ihličnatých drevinách sa pohyboval približne

v rozpätí 50-80 % z čoho je približne polovičný podiel vývratov a polomov a polovičný podiel suchárových ažieb. Z tohto rozpätia sme prognózovali aj ich ďalší vývoj. Teda priemerne 60 % náhodných ažieb, a z nich polovica pre polomy a polovica pre suchárové ažby. S týmto podielom náhodných ažieb sa vypočítali objemy sortimentov pre 3 hlavné ihličnaté dreviny a to smrek, jedľu a borovicu. Pri listnatých drevinách je podiel náhodných ažieb nižší, približne len 14-34 %. Keďže vo výskume nie sú zatiaľ k dispozícii objektívne kritériá na sortimentáciu listnatých drevín z ich náhodných ažieb a zároveň ich podiel nie je až taký vysoký ako pri ihličnatých drevinách, upustili sme od sortimentácie ich kalamitných ažieb. Pri sortimentácii buka sme však uvažovali s podielom ažieb vo flyšovej oblasti východného Slovenska, kde podľa modelov sortimentačných tabuliek je výrazne nižší podiel cennejších sortimentov ako je to na ostatných územiach Slovenska. Konkrétne, pre Prešovský kraj sme počítali 90 % a pre Košický kraj 10 % z objemu ažieb vo flyšovej oblasti.

Čo hovoria výsledky?

Z odvodených etátov celkovej ažby dreva v rokoch 2010-2020 v objeme 6,7 – 6,8 mil. m3 sa podľa sortimentačných modelov odvodil objem pre priemyselné spracovanie, teda súhrn akostných tried výrezov I-V vo výške 6,3-6,4 mil. m3, čo je z celkového etátu približne 94 %. Zvyšný objem, približne 4 % tvorí akostná trieda VI, teda palivo a 2 % pripadajú na objem dreva, ktoré nie je vhodné ani na palivo. Môžeme ho chápa ako odpad, ktorý tu vzniká hlavne v dôsledku spracovania kalamít.

Výhľadová produkcia sortimentov dreva na priemyselné spracovanie sa potom odvodila pre:

- 5 akostných tried výrezov a to I, II, IIIA, IIIB a V,

- 13 hospodársky významných drevín alebo ich skupín a to smrek (jedľa), borovica, smrekovec, buk, hrab, dub, cer, agát, topoľ (vàba), breza, javor, jaseň, ostatné listnaté, ale aj spolu pre ihličnaté a listnaté dreviny a spolu pre všetky dreviny,

- 8 krajov a celú SR,

- kalendárne roky 2010 a 2020.

Pre akostné triedy I-IIIB sa odvodili aj percentuálne podiely hrúbkových tried.

Na základe zisovania objemov akostných tried výrezov I-V (za SR) podľa drevín sa v roku 2010 očakáva najväčší objem, a to približne 2500 tis. m3, pre smrek s jedľou, za ktorým nasleduje buk s 2200 tis. m3. Ďalšiu skupinu drevín tvorí dub s približne 400 tis. m3, borovica s 300 tis. m3 a hrab s 200 tis. m3. Ostatne dreviny majú v porovnaní s predchádzajúcimi podstatne nižšie objemy a pohybujú sa v rozpätí 20-120 tis. m3. V intervale rokov 2010-2020 sa očakáva mierne zvýšenie objemov ( o 50-70 tis. m3) pre dub, hrab a smrek s jedľou a mierne zníženie objemov ( o 40-50 tis. m3) pre agát a topoľ. Ostatné dreviny si v tomto intervale rokov udržujú približne rovnakú úroveň.

V SR sa v rokoch 2010-2020 očakáva pri ihličnatých drevinách spolu približne 2900-3000 tis. m3 dreva triedy I-V. Z tohto objemu má približne 890-920 tis. m3 trieda V, 940-970 tis. m3 trieda IIIA a 1020-1040 tis. m3 trieda IIIB. Z piliarskych tried IIIA,B je približne 8-15 % v 1. hrúbkovej triede. Akostných tried výrezov I a II je len 16-64 tis. m3. V pravej časti toho istého obrázku sú objemy akostných tried výrezov aj pre listnaté dreviny. Z ich súhrnného objemu približne 3300 tis. m3 má 1600 tis. m3 trieda V. Približne po 650-750 tis. m3 má trieda IIIA a IIIB, v ktorých je približne 8-11 % v 1. hrúbkovej triede. Približne 300 tis. m3 má trieda II a 50 tis. m3 trieda I. Pokiaľ sa pri ihličnatých drevinách za roky 2010-2020 zvýši súhrnný objem tried I-V približne o 100 tis. m3, pri listnatých drevinách je táto zmena relatívne malá.

Podľa doterajších porovnaní majú z ihličnatých drevín najväčšie zastúpenie smrek s jedľou a borovica a z listnatých buk a dub. Na obr. 3 vidie, že smrek s jedľou majú v rokoch 2010-2020 približne po 830-910 tis. m3 triedy IIIA a IIIB a 760-790 tis. m3 triedy V. Podiel tried I-II je nepatrný, približne len 12-50 tis. m3. Borovica (obr.4) má v porovnaní k smreku nízky objem všetkých tried. Akostných tried IIIA-V je po 80-120 tis. m3. Najcennejších výrezov triedy I je len 2 tis. a triedy II 8 tis. m3. Pri obidvoch drevinách je potrebné zvažova aj štruktúru hrúbkových tried výrezov. Smrek a jedľa majú v piliarskych výrezoch triedy III približne 7-14 % 1. hrúbkovej triedy, ale borovica až 17-20 %. Najviac zastúpenou je pri borovici 2. (60 %) a pri smreku s jedľou 2. a 3. hrúbková trieda s 37-46 % alebo 40-26 %.

Z listnatých drevín má výrazne najvyššie zastúpenie buk s ročným objemom akostných tried výrezov I-V približne 2200 tis. m3. Trieda V má 1000 tis. m3. Trieda IIIA a IIIB má približne 420 a 520 tis. m3. Pri buku je už veľmi zaujímavý aj objem najcennejšej triedy I s nezanedbateľnými približne 40 tis. m3 a triedy II s objemom až 230 tis. m3. Ako vidie v pravej polovici obr. 4, podobné zastúpenie akostných tried výrezov má aj dub. V rokoch 2010-2020 sa z celkového objemu približne 400-450 tis. m3 tried I-V očakáva 170-190 tis. m3 V. triedy a po 80-120 tis. m3 triedy IIIA a IIIB. Najcennejších výrezov triedy I a II je len 7-39 tis. m3. V piliarskych výrezoch buka a duba triedy IIIA a IIIB je potrebné uvažova so 6-9 % podielom 1. hrúbkovej triedy. Z hrúbkových tried je tu najviac zastúpená 2. trieda s podielom približne 35-57 %. Pri väčších hrúbkových triedach sa ich podiel postupne zmenšuje.

Pre najviac zastúpené dreviny, a to smrek s jedľou, borovicu, buk a dub sa odvodili objemy akostných tried výrezov I-II a III aj podľa krajov SR. Smrek s jedľou má najcennejších tried I-II najviac a to 18-24 tis. m3 v Žilinskom a B. Bystrickom kraji. Borovica má rovnomernejšie, ale veľmi nízke zastúpenie po všetkých krajoch. Najviac najcennejších sortimentov a to približne okolo 2 tis. m3 je v Trenčianskom a Prešovskom kraji. Z 270 tis. m3 bukových výrezov akostných tried I-II je najviac, približne 85 tis. m3 v B. Bystrickom a približne po 40-50 tis. m3 je v Prešovskom, Košickom a Trenčianskom kraji. Aj pri dube sa očakávajú najväčšie objemy, približne 15-17 tis. m3 najcennejších výrezov v B. Bystrickom kraji. Približne 8-10 tis. m3 je v Košickom kraji a po 4-5 tis. m3 je v Prešovskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji.

Je prirodzené, že aj objemy akostnej triedy III kopírujú zastúpenie drevín podľa krajov. Najviac, približne 740-770 tis. m3 triedy III smreka s jedľou je v Žilinskom kraji po ktorom nasleduje s približne 400 tis. m3 B. Bystrický kraj a s 200 tis. m3 Prešovský a Košický kraj. Borovica má najväčšie podiely triedy III a to okolo 45-50 tis. m3 piliarskych sortimentov v Prešovskom a Košickom kraji. Buk má objemy akostnej triedy III približne po 150-260 tis. m3 v Košickom, Trenčianskom, Prešovskom a B. Bystrickom kraji. Ostatné 4 kraje majú tieto objemy v rozpätí 25-55 tis. m3. Pre dub je najvýznamnejší B. Bystrický a Košický kraj s objemom piliarskych sortimentov III. akostnej triedy približne 70-80 a 40-50 tis. m3.

Súhrn a diskusia

Produkcia sortimentov surového dreva na priemyselné spracovanie je limitovaná celkovou ažbou dreva a ich technickými parametrami. Pre roky 2010-2020 je možné kalkulova s objemom 6,3-6,4 mil. m3 spolu pre všetky akostné triedy I-V. Necelá polovica z tohto objemu pripadá ihličnatým a zvyšok listnatým drevinám. Ako vidie na obr.5 ihličnaté dreviny majú približne 3 % tried I-II, 67 % triedy III a 30 % triedy V. Listnaté dreviny 11 % triedy I-II, 42 % triedy III a 47 % triedy V. V ihličnatých drevinách má rozhodujúce 87 % zastúpenie smrek s jedľou a v listnatých 80 % buk s dubom. Z regionálneho hľadiska sú pre produkciu ihličnatých drevín rozhodujúce Žilinský, B. Bystrický a Prešovský kraj a pre listnaté dreviny B. Bystrický, Prešovský a Košický kraj.

Výhľadová prognóza základných sortimentov predstavuje len potenciál kvalitovej produkcie surového dreva na Slovensku. Ako je vidie z obr.5, ten sa pomerne významne líši od skutočnosti (podľa údajov Zelených správ za roky 2003-2005). Ihličnaté dreviny majú oproti skutočnosti z posledných rokov približne o 3 % vyšší potenciál v produkcii najcennejších výrezov triedy I-II, ale aj triedy III. Teda spolu 6 %. Výraznejší rozdiel je pri listnatých drevinách. Tu je potenciál oproti skutočnosti vyšší pri triede I-II približne o 10 % a triede III o 12 %, čo je spolu 22 %. Po prepočte tohto rozdielu na ročný objem ihličnatého dreva 3,0 mil. m3 a listnatého približne 3,3 mil. m3 a cenového rozdielu medzi cennejšími sortimentmi tried I-III a menej cennou triedou V minimálne 1000 Sk/m3, dostaneme rozdiel v príjmoch za ihličnaté drevo približne 180 mil. a listnaté 720 mil. Sk.

Teda spolu 900 mil. Sk ročnej straty by malo by pre celý lesnícky sektor alarmujúcim. Keď sa vrátime v týchto súvislostiach aj k nášmu predchádzajúcemu článku o výhľadových etátoch ažby dreva, kde sme konštatovali, že ročný etát 6,7-6,8 mil. m3 do roku 2020 nie je vysoký, tak v súvislosti s jeho potenciálnou štruktúrou sortimentov chceme zdôrazni, že sa musí dosiahnu aj jeho racionálne a efektívne využitie. To znamená jeho spracovanie a realizácia minimálne v odvodenej výhľadovej štruktúre sortimentov. V opačnom prípade bude etát najmä obnovných ažieb listnatých drevín veľmi vysoký a značne nehospodárny.

I keď je ažko predpoveda presnejší vývoj produkcie hlavných priemyselných sortimentov, pripomíname, že nami odvodené objemy cennejších sortimentov vychádzajú aj z určitých objemov náhodných ažieb. Ročné objemy sortimentov sa môžu meni podľa skutočných ažieb dreva v konkrétnych podmienkach pri obhospodarovaní lesov. Značne ich môžu ovplyvni najmä rozsiahle kalamitné ažby a ich spracovanie, ale aj podmienky na realizáciu najmä výchovných ažieb dreva. Veľký vplyv bude ma aj trh so surovým drevom vrátane jeho dostupných spracovateľských kapacít na optimálne spracovanie dreva.

Doc. Ing. Rudolf Petráš, CSc., Ing. Julian Mecko, CSc.

Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen

Poznámka: Prezentované výsledky sa dosiahli pri riešení projektu štátneho programu V a V 2003 SP 26 028 OC 04 „Modifikácia úžitkových vlastností drevných materiálov a rozšírenie oblasti ich použitia“.