Je nádej na znovuoživenie lesníctva na Slovensku?
Je už vo všetkých pádoch opakovanou pravdou, že lesy sú najvýznamnejšou zložkou prírodného prostredia, spolu s poľnohospodárstvom tvoria chrbticu života na vidieku.
• Sú producentom našej najvýznamnejšej (popri potravinách) suroviny dreva, ako aj ďalších nedrevných produktov.
• Priamo v lesnom hospodárstve na vidieku pracuje 13 tisíc zamestnancov, ďalej v podnikateľských subjektoch, ktoré zabezpečujú práce pre vlastníkov a užívateľov lesov asi 12 tisíc pracovníkov.
• V nadväznosti na funkcie lesov sa rozvíjajú ďalšie aktivity obyvateľstva a odvetvia, či výrobné ako aj nevýrobné rezorty (drevospracujúci priemysel, stavebníctvo, vodné hospodárstvo atď.).
• Význam lesov bude s rozvojom spoločnosti stúpa, preto už v súčasnosti je naliehavou úlohou nielen lesníctva ale aj štátu zabezpeči ich obhospodarovanie tak, aby sa ich verejnoprospešný, ako aj produkčný potenciál zvyšoval.
• Ekonomické prínosy lesného hospodárstva je vzhľadom k jeho špecifikám dos ažko vyčísli– podiel lesného hospodárstva na HDP z produkčných funkcií lesa v roku 2005 predstavoval 0,59 %, ak ale berieme do úvahy verejnoprospešné prínosy, ako aj ďalšie nadväzujúce odvetvia sa tento podiel zvyšuje na 5 až 6 %.
Súčasná situácia
Vývoj v lesnom hospodárstve v ostatnom období nie je priaznivý Vyplýva to z týchto skutočností:
• neúmerne poklesla podpora lesného hospodárstva zo štátneho rozpočtu (v stálych cenách dosiahla v roku 2005 len 3 % roku 1990),
• mimoriadne stúpli škodlivými činiteľmi vynútené ažby dreva - náhodné ažby (predstavujú takmer polovicu z celkovej ažby dreva, v dôsledku čoho sa znížili tržby za drevo a zvýšili sa náklady na obhospodarovanie lesov),
• stúpli požiadavky na plnenie verejnoprospešných funkcií, čo obmedzuje bežné hospodárenie, respektíve si to vyžaduje zvýšené náklady (viac než 43 % z rozlohy lesov sa nachádza v chránených územiach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, čo je najvyšší relatívny podiel v štátoch Európy a sveta),
• nepriaznivo sa vyvinula obchodná bilancia na trhu s drevom (pretrvávajú pohľadávky po lehote splatnosti).
V dôsledku tejto nepriaznivej situácie a v záujme dosiahnutia kladných hospodárskych (finančných) výsledkov subjekty obhospodarujúce lesy musia:
• znižova starostlivos o lesné porasty (klesajú priame náklady do pestovnej činnosti, v reálnych cenách v roku 2004 boli nižšie o 58 % ako v roku 1990),
• prekračova únosné ažby dreva (zvláš vysoké je toto prekročenie pri ihličnatých drevinách, za roky 1999 – 2004 je to 30 %, v roku 2005 dosiahla celková ažba dreva 10,2 mil. m3, čo je o 2/3 viac ako bilancovaná únosná ažba),
• málo investova do základného kapitálu (nezodpovedá to ani jednoduchej reprodukcii),
• v Lesoch Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica došlo na najnižších hospodárskych jednotkách (lesných správach) k drastickému zníženiu počtu technicko-hospodárskych zamestnancov, čo nepriaznivo ovplyvní úroveň odborného obhospodarovania lesov.
Príčinu tohto nepriaznivého vývoja vidíme najmä v tom, že v zmenených spoločenských pomeroch sa nerešpektuje špecifická povaha lesného hospodárstva. Táto vyplýva z osobitostí lesníckeho odvetvia v porovnaní s inými. Lesy sú súčasne výrobným prostriedkom, ale aj životným prostredím. Sú prírodným zdrojom, ale tvoria aj najvýznamnejší prvok ekologickej štruktúry krajiny a zároveň sú zdrojom ďalších úžitkových hodnôt. Sú vo výrobnej sfére a súčasne sú mimo nej. Lesné hospodárstvo patrí tradične do primárneho sektoru výroby, ale jeho ažisko sa presúva do terciárneho sektoru služieb. Zúčastňuje sa jednak na tvorbe hrubého domáceho produktu (produkcia dreva), ale zabezpečuje aj verejnoprospešné služby, ktoré mu nikto neuhrádza, hoci čo do významu viacnásobne prevyšujú produkčnú funkciu. Význam lesov pre spoločnos síce každý uznáva, ale len verbálne. Stále sa neprikročilo k finančnému krytiu objektívne potrebného funkčne integrovaného (polyfunkčného) obhospodarovania lesov, čo je hlavná príčina súčasného nepriaznivého stavu.
Kde hľada cesty riešenia?
Nadej na zmenu tejto situácie v lesníctve dáva Programové vyhlásenie Vlády SR z augusta minulého roku. Toto deklaruje ažiskové oblasti (úlohy), ktoré treba v tomto období rieši. Sú to:
• Konkurencie schopnos a trvalá udržateľnos lesného hospodárstva vo vidieckom priestore.
• 0chrana lesnej pôdy, ako najväčšieho prírodného bohatstva SR, usporiadanie pozemkového vlastníctva.
• Daň z lesných pozemkov.
• Trvalo udržateľné hospodárenia v lesoch na zabezpečenie ekologickej rovnováhy a stability krajiny pri racionálnom využívaní produkčných a mimoprodukčných funkcií lesov.
• Realizácia medzinárodných záväzkov, ku ktorým SR pristúpila ako členská krajina EÚ, OECD a OSN.
• Nová štátna lesnícku politika vo forme Národného lesníckeho programu v súlade s akčným plánom EÚ vo väzbe k Národnému programu rozvoja vidieka SR (SL MP SR, NLC).
• Neprivatizovateľnos lesného majetku vo vlastníctve štátu.
• Zosúladenie všeobecne záväzných právnych predpisov ovplyvňujúcich trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch - zákona o lesoch, zákona o poľovníctve a zákona o ochrane prírody a krajiny.
• Vytvorenie legislatívnych, technických a finančných predpokladov na hradenie ujmy, ktorá vzniká vlastníkom v dôsledku obmedzenia vlastníckych práv.
• Kontrola ažby dreva a hospodárenia v lesoch.
• Zlepšenie postavenia a úlohy vedy a výskumu.
• Zriadenie centier excelentnosti s perspektívou podpory z finančných prostriedkov EÚ na rozvoj infraštruktúry a na podporu mladých vedeckých pracovníkov.
• Rozpracovanie a realizáciu stratégie vzdelávania a poradenstva v rezorte pôdohospodárstva a zabezpečenie prenosu vedeckých poznatkov inovačného charakteru do praxe.
• Rozvoj nových technológií aj v rámci štátnych programov výskumu a vývoja.
• Prognózy vývoja slovenského lesníctva a vidieka, ktoré budú odráža súčasné moderné trendy európskej politiky.
• Alternatívne scenáre zapojenia lesníctva do Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013.
Aby uvedené oblasti (úlohy) nezostali len na papieri prikročilo sa k rozpracovaniu programového vyhlásenia vlády. V rámci neho sa určili konkrétne kroky, ktoré treba realizova, aby sa zabezpečilo riešenie, či splnenie vymedzených úloh. Ide o legislatívne, technické a finančné opatrenia. Taktiež sa identifikovali riziká, ktoré môžu ohrozi ich splnenie, či dôsledky pri nesplnení. Nakoniec sa stanovil časový harmonogram a zodpovednos za realizáciu. Je to pomerne rozsiahly súbor na seba nadväzujúcich opatrení, ktoré presahuje možnos jeho uverejnenia v tomto príspevku. Preto vyberieme z nich to najpodstatnejšie. Pôjde v prvom rade o prijatie novej štátnej lesníckej politiky vo forme Národného lesníckeho programu SR. Tento by mal ma medzisektorový charakter, kde sa lesnému hospodárstvu stanoví jeho polyfunkčné poslanie a v nadväznosti na to aj nevyhnutné legislatívne, technické a finančné zabezpečenie Veľmi dôležité bude vytvorenie predpokladov na čerpanie finančných prostriedkov z podporných fondov, najmä z Európskeho fondu rozvoja poľnohospodárstva a vidieka. V tomto smere je veľmi potrebná pomoc najmä pre neštátny sektor, ktorý nemá na realizáciu príslušných krokov na získanie finančnej podpory dostatočné odborné kapacity.
Lesného hospodárstva sa dotýkajú aj ďalšie časti programového vyhlásenia. vlády. Tieto veľmi významne podmieňujú rozvoj lesného hospodárstva, respektíve splnenie už spomínaných uvedených opatrení. Preto treba pri plnení programového vyhlásenia vlády zabezpeči úzku medzirezortnú a medziodvetvovú spoluprácu. Len spoločnými silami môžeme zmeni súčasnú situáciu – prejs z útlmu do rozvoja. Je tu teda nádej na reanimáciu lesníctva, čiže na prebratie pacienta z kómy.
Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.
Národné lesnícke centrum
Lesnícky výskumný ústav Zvolen