Aký je produkčný potenciál lesov Slovenska?

V súvislosti so stúpajúcimi ažbami dreva sa často diskutuje o jeho etáte, čiže množstve, ktoré je možné z lesa vyrúba bez toho, aby sa narušila jeho výnosová vyrovnanos. Teda etát ažby dreva je aj akási norma pre porovnanie, či sa v lese rúbe veľa alebo málo. Vzhľadom na uvádzanú významnos etátu je veľmi dôležitá metodika jeho stanovenia, základné údaje o stave lesa, z ktorých sa etát počíta, ale aj podrobná analýza vypočítanej výšky a štruktúry etátu.

Lesnícky výskumný ústav sa touto problematikou zaoberal v posledných desiatich rokoch dvakrát. Najprv v roku 1997, keď sa pripravoval vládny program „Drevo surovina 21. storočia“ a potom v rokoch 2003-2005, keď riešil čiastkový výskumný projekt „Výskum produkčného potenciálu lesov SR“ pre projekt štátneho programu výskumu a vývoja „Modifikácia úžitkových vlastností drevných materiálov a rozšírenie oblasti ich použitia“. Výskum produkčného potenciálu lesov sa riešil v troch etapách. V prvej sa analyzoval aktuálny stav produkčného potenciálu lesov SR, v druhej sa odvodila výhľadová prognóza produkcie sortimentov surového dreva a v tretej etape sa spracoval návrh zásadných opatrení na optimálnu a efektívnu produkciu drevnej suroviny. Vzhľadom na závažnos, ale aj pomerne veľkú zložitos a rozsah problematiky sme sa rozhodli dosiahnuté výsledky výskumu publikova pre odbornú lesnícko-drevársku, ale aj širšiu spoločenskú prax postupne vo viacerých článkoch. Prvý je teda k analýze produkčného potenciálu lesov Slovenska.

Produkčný potenciál lesov Slovenska, teda schopnos ich súčasnej, ale aj budúcej produkcie surového dreva sme hodnotili len podľa údajov, ktoré sú nevyhnutné pre výpočet etátu. Konkrétne je to výmera lesných porastov a zásoba dreva. Ich hodnoty sme analyzovali podľa kategórií lesov (hospodárske, účelové, ochranné), skupín drevín (ihličnaté, listnaté) a vekových stupňov. Podkladom pre takúto analýzu sa stali súhrnné údaje z databázy platných lesných hospodárskych plánov (LHP) k 1. 1. 2003, ktoré autorom poskytol Lesoprojekt Zvolen. Celý súbor obsahuje údaje o lesných porastoch s výmerou porastovej plochy 1 848 957 ha. Žiaľ, v tomto súbore neboli zahrnuté lesy Ministerstva obrany SR, ktoré by dopåňali celkovú výmeru porastovej plochy SR podľa súhrnných informácií Lesoprojektu Zvolen na 1 928 709 ha. Teda poskytnutý súbor údajov bez lesov MO SR tvorí len 95,87 % z celkovej výmery lesných porastov SR. Všetky poskytnuté údaje sme však prepočítali na 100 % výmeru. Pre posúdenie kontinuity vývoja sme údaje z roku 2003 porovnávali aj s hodnotami v roku 1980.

Zastúpenie kategórií lesov

Pre produkciu dreva je v súčasnosti veľmi dôležitá kategorizácia lesov. Podiel kategórií lesov podľa porastovej plochy, zásoby a ažby dreva je rozdielny. Najväčší, 68 % podiel majú hospodárske (H) lesy. Po nich nasleduje kategória ochranných (O) lesov so zastúpením 17 % a najmenší 15 % podiel majú lesy osobitného určenia (U). Veľmi podobné zastúpenie je aj podľa zásob dreva. Hospodárske lesy majú rovnaký 68 % podiel, za nimi sú lesy osobitného určenia so 17 % a ochranné lesy s 15 % zastúpením. V ďalšom sa zameriame na podrobnejšiu analýzu porastovej plochy a zásoby dreva podľa drevín a vekových stupňov v jednotlivých kategóriách lesov.

Zastúpenie kategórii lesov a drevín vo vekových stupňoch

Najvyššie porastové plochy má vo všetkých vekových stupňoch kategória hospodárskych lesov a z nich skupina listnatých drevín. Pokiaľ majú porasty listnatých drevín vo vekových stupňoch 1-10 výmeru v rozsahu približne 60-100 tis. ha, tak ihličnaté dreviny tej istej kategórie majú vo väčšine vekových stupňoch približne len polovičný podiel. Pre obe skupiny drevín je však charakteristické veľmi nevyrovnané zastúpenie. Výmera porastov ihličnatých drevín kulminuje najprv v 2. a neskôr v 9. vekovom stupni odkiaľ prudko klesá. Listnaté dreviny kopírujú veľmi podobne ihličnaté avšak s tým, že 2. kulminácia je už v 6. vekovom stupni s výmerou približne 100 tis. ha. Kategória lesov osobitného určenia a ochranných má viac menej vyrovnané zastúpenie v rozsahu približne po 5-15 tis. ha v nižších a stredných vekových stupňoch. Vo vyšších stupňoch je pri lesoch osobitného určenia mierny pokles, ale pri ochranných lesoch je silný nárast porastovej plochy v poslednom 15. vekovom stupni.

Pre produkciu dreva, ale najmä pre reguláciu jej ažby je veľmi dôležité pozna aj rozloženie zásob dreva vo vekových stupňoch. Aj tu majú najvyššie zastúpenie hospodárske lesy listnatých a ihličnatých drevín. Obidve skupiny drevín majú približne symetrické alebo mierne ľavostranné rozloženie zásob dreva okolo 9. vekového stupňa, kde ich hodnoty dosahujú približne 23 - 25 mil. m3. U lesov osobitného určenia prevládajú približne dvojnásobne zásoby ihličnatých drevín nad listnatými. Frekvencia ich rozloženia okolo 9. vekového stupňa je podobná hospodárskym lesom. Podobné rozloženie zásob po vekových stupňoch, avšak s väčšou tendenciou k pravostrannosti majú aj ochranné lesy. Dokonca môžeme konštatova, že pri týchto dvoch kategóriách je v poslednom vekovom stupni významnejšia tendencia zvyšovania zásob dreva.

Priemerné hektárové zásoby dreva

Vo všetkých kategóriách lesov a drevín má vývoj hektárových zásob dreva po vekových stupňoch približne tvar natiahnutej S krivky. Takmer identický je vývoj hektárových zásob ihličnatých drevín lesov hospodárskych a osobitného určenia, keď v 12. – 13. vekovom stupni dosahujú približne 480 - 490 m3. Rovnaký trend majú i listnaté dreviny lesov hospodárskych a osobitného určenia, keď v 12. – 13. stupni dosahujú hodnoty približne 370 - 400 m3. Teda približne o 20 - 25 % nižšie ako pri ihličnatých drevinách. Pokiaľ v lesoch osobitného určenia hektárové zásoby trvale stúpajú, tak v hospodárskych lesoch je v najvyšších vekových stupňoch mierny pokles a určite to súvisí s ich obnovou. Najnižšie hektárové zásoby dreva vo vekových stupňoch majú ochranné lesy. Pri ihličnatých drevinách kulminujú v 9. - 13. vekovom stupni s hodnotou približne 250 – 270 m3. Hektárové zásoby listnatých drevín sú aj v tejto kategórii lesov prirodzene nižšie i keď ich hodnoty trvale stúpajú až do posledného vekového stupňa, keď dosahujú približne 280 m3. V porovnaní k hospodárskym lesom sú hektárové zásoby dreva ochranných lesov ešte na úrovni 50-55 % pri ihličnatých a 60-65 % pri listnatých drevinách.

Kontinuita vývoja údajov o stave lesov

Pri hodnotení produkcie dreva, ale najmä pre výpočet výhľadových etátov ažby dreva a ich porovnanie s predchádzajúcimi výhľadmi je veľmi dôležitá aj kontinuita vývoja údajov o výmere a zásobe dreva v lesných porastoch. Preto sa analyzované údaje k 1.1.2003 porovnali s údajmi inventarizácie lesov z roku 1980. Časový interval medzi nimi je 23 rokov. Pri vývoji zásob dreva môžeme konštatova zreteľný posun rozloženia zásob dreva za roky 1980 - 2003 o 1-2 stupne k vyšším vekovým stupňom. Tým sa posunula aj kulminácia zásob zo 7. až na 9. vekový stupeň pri obidvoch skupinách drevín. Vo vekových stupňoch 2 - 8 sa za roky 1980 - 2003 znížil podiel zásob približne až do 6 % a v stupňoch 9 - 13 sa naopak podiel zásob zvýšil.

Záverečné výsledky, ale aj námet na diskusiu

Podľa vykonanej analýzy môžeme konštatova, že v súčasnosti je pre produkciu a etát ažby dreva rozhodujúca kategória hospodárskych lesov (H), ktorá tvorí 68 % z výmery, alebo aj z porastových zásob dreva. Kategória lesov osobitného určenia (U) má približne rovnaké, to znamená 15 % zastúpenie z plochy a 17 % zo zásoby dreva. Ochranné lesy (O) majú 17 % z výmery a 15 % zo zásoby dreva.

V kategórií hospodárskych lesov prevládajú listnaté dreviny nad ihličnatými vo všetkých vekových stupňoch. Listnaté dreviny tu majú takmer dvojnásobnú výmeru oproti ihličnatým. Rozdiely v rozložení zásob dreva po vekových stupňoch už nie sú také výrazné a obidve skupiny drevín ich majú približne symetricky rozložené okolo 9. vekového stupňa.

Priemerné hektárové zásoby dreva sa zvyšujú po vekových stupňoch podľa typickej rastovej „S“ krivky, pričom ihličnaté dreviny dosahujú v najvyšších vekových stupňoch až 500 m3. Listnaté dreviny majú hektárové zásoby dreva nižšie približne o 20-25 %. Hektárové zásoby dreva v ochranných lesoch dosahujú približne 50-65 % zásoby hospodárskych lesov.

Počas rokov 1980 - 2003 sa výmera a zásoby dreva posunuli približne o 1 – 2 stupne do vyšších vekových stupňov. S týmto posunom sa presunulo i najvyššie zastúpenie zásob dreva zo 7. na 9. vekový stupeň, teda bližšie k rubnej dobe a to rovnako pri ihličnatých, ale aj listnatých drevinách.

Podľa prezentovaných súhrnných údajov o lesoch Slovenska môžeme konštatova, že majú relatívne dobrú skladbu drevín a zásob dreva v rámci vekových stupňov vo všetkých kategóriách lesov. V intervale rokov 1980-2003 sa ich skladba upravila v prospech vyšších vekových stupňov, čím sa posilnila základňa pre vyšší etát najmä obnovných ažieb. Okrem tohto posunu je potrebné pripomenú, že na výšku etátov významne vplýva aj pomerne vysoké zvýšenie celkových zásob dreva, ktoré podľa údajov Zelenej správy predstavuje za roky 1980-2003 až 32 %. I keď je možné o uvádzanej problematike širšie diskutova, dovoľujeme si ju odloži do budúceho článku zameraného na konkrétne hodnoty výhľadových etátov ažby dreva na Slovensku.

Doc. Ing. Rudolf Petráš, CSc., Ing. Julian Mecko, CSc.

Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen