Živý, zelený a zdravý les – jeden z pilierov klimatickej liečby, a nielen vo Vysokých Tatrách

„V úvode je potrebné uviesť niekoľko odborných pojmov, súvisiacich s klimatickou liečbou, ktorá je závislá na zdravotnej funkcii lesa. Aby mohlo byť podľa zákona č. 538/2005 Z. z. miesto uznané za klimatické miesto, vhodné na liečenie, musia byť zjednodušene povedané, splnené a preukázané exaktné skutočnosti, vyplývajúce  z výsledkov vedného odboru, ktorým je humánna bioklimatológia, čiže bioklimatológia človeka.

V súčasnosti, v čase globálnych klimatických zmien, nadobúdajú poznania z biometeorológie a bioklimatológie nesmierny význam pre život  na zemi vôbec. V tomto aktuálnom časovom horizonte už nejde iba o to, ktoré miesta na zemi sú vhodné na liečebný pobyt, ale je potrebné tiež určiť,  do akej miery je aktuálna klíma ešte prípustná pre život človeka, a čo treba urobiť pre záchranu klimatických podmienok pre život.

Čistý lesný vzduch stimuluje dýchacie cesty a imunitu človeka

Klimatickú liečbu tvorí podľa prof. Kolesára a spol. komplex všetkých činiteľov, teda účinné faktory počasia, klímy, ale najmä čistý vzduch v lesnatej oblasti, ktorý obsahuje látky, pôsobiace stimulujúco na dýchacie cesty a imunitu človeka. Ide o vzdušné vitamíny.

Vzdušnými vitamínmi sú záporne nabité častice, záporné ióny čistého lesného vzduchu, ktorých účinok znásobujú prírodné silice a éterické oleje, jestvujúce iba v ovzduší zdravého zeleného lesa. Optimum ihličnatého, prípadne zmiešaného. Tento komplex bioklimatických podmienok tvorí podstatu klimatických podmienok, vhodných na liečenie. Civilizačný a technický rozvoj ľudstva však priniesol so sebou negatíva, ktoré ohrozujú život človeka.

Vzdušné vitamíny lesa, negatívne nabité ióny (anióny) klímy lesa pozitívne stimulujú človeka. Naopak, kladne nabité ióny, katióny ovzdušia, pôsobia na život ohrozujúco. Civilizačné procesy priniesli nerovnováhu týchto iónov v ovzduší, narástol a prevažuje počet pozitívne nabitých častíc, ktoré život človeka potláčajú, devastujú. S aniónmi a katiónmi sa stretávame denne od svojho narodenia. Dýchame ich. Denne spotrebujeme dýchaním okolo 15 kg vzduchu.

Iónová nerovnováha, ako výsledok civilizačného rozvoja ľudstva, priniesla so sebou zákerný, neviditeľný, čuchom neodhaliteľný jed, ktorý nás postupne zabíja. Východiskom je zmeniť túto iónovú nerovnováhu v ovzduší. V urbanizovanom svete je to možné len do určitej miery zmenou prístupu k urbanizácii. Menej stavieb a viac prostriedkov a síl je potrebné venovať výsadbe stromov v mestských sídelných útvaroch.

Druhým východiskom zmiernenia narastajúcej iónovej nerovnováhy v ovzduší je smerovanie voľnočasových aktivít ľudí do prírody. Maximalizovať čas pobytu človeka v lese. V lese živom, zdravom  a zelenom lese. Iba v takom sú záporné, život stimulujúce častice dostatočne zastúpené v zdravom ovzduší.

Zdravý les je pre klimatické miesta nevyhnutný

Pre chorých ľudí, trpiacich ochoreniami zo zníženej imunity, ochoreniami dýchacích ciest, alergickými ochoreniami, narastajúcim počtom duševných ochorení a trpiacich ďalšími civilizačnými ochoreniami, je nevyhnutné využívať vyššiu úroveň, teda klimatické miesta, zákonom uznané za vhodné na liečenie. Tie bez zdravého lesa existovať však nemôžu. Zdravý les je nevyhnutný.

Ľudí trpiacich civilizačnými ochoreniami z roka na rok pribúda. Komplexná kúpeľná starostlivosť je na Slovensku poskytovaná priemerne ročne, od roku 1999 doteraz,  až 110 000 obyvateľom Slovenska. Z nich tvoria deti 10 percent. Zdravotný stav týchto ľudí ich núti vyhľadávať zákonom uznané prírodné liečivé zdroje.

Samozrejme nie všetci sa dostanú do klimatických kúpeľov, ale preventívne využívanie život stimulujúcej klímy zdravého zeleného lesa sa stáva nevyhnutnosťou pre všetkých. Ibaže takéto lesy musíme mať. Ak ich ešte máme, tak plochy zdravého lesa musíme rozširovať. Nie ich zmenšovať chybnými urbanizačnými rozhodnutiami a novými stavebnými aktivitami, ako sa to deje na viacerých miestach Slovenska, najmä v Nízkych a Vysokých Tatrách.

Bioklimatické podmienky pre vyhlasovanie klimatických miest vhodných na liečenie totiž nedovoľujú vyhlásiť ich na miestach so zlým životným prostredím. Vhodné, ak spĺňajú vhodné klimatické podmienky na liečenie, sú najmä územia národných parkov. Zo slovenských národných parkov spĺňa klimatické podmienky, vhodné na liečenie, iba územie Tatranského národného parku. Preto celé Vysoké Tatry spadajú pod dikciu podmienok Štatútu kúpeľného miesta Vysoké Tatry, vyhláseného nariadením Vlády SR.

Aj po kalamitách musíme čo najskôr obnoviť zdravý les

Tu nesmieme, napríklad aj nevhodnou aktualizáciou zonácie TANAP-u pripustiť zmenšovanie plôch lesa na úkor rozširovania intravilánov tatranských stredísk pre ďalší nárast výstavby ďalších stavieb a objektov cestovného ruchu, apartmánov a horských dopravných zariadení, záberom plôch vhodných na zalesňovanie, zneužívajúc kalamitu z roku 2004 v prospech zjazdoviek a výstavbou iných urbanizačných aktivít.

Prirodzene, obyvatelia z nadmerne sa zväčšených sídiel Slovenska, kde sa nedá dýchať aj kvôli nekonečným zápcham na cestách,  migrujú do Vysokých Tatier. Ibaže územie TANAP-u má svoju únosnosť. Z pohľadu ochrany klimatických miest, vhodných na liečenie, musia byť uplatňované také vedecké a odborné prostriedky v ochrane prírody, ktoré aj po kalamitách privodia čo najskôr obnovu a vznik zdravého zeleného lesa, ktorý v podmienkach našej krajiny je majoritným producentom záporne nabitých iónov v ovzduší a tie sú, zopakujem to ešte raz, pre život stimulujúce.

Napríklad v centre Štrbského Plesa - osobitne významného klimatického miesta, jediného na Slovensku, v nadmorskej výške 1330 m n. m. nemôžeme predsa povoliť aktuálne už prebiehajúcu výstavbu vyhliadkovej veže. Na Štrbskom Plese vystupňovaná stimulujúca klíma pôsobí priaznivo na alergózy, anémie a vegetatívne dystónie. Takéto rozhodnutie o ďalšej výstavbe nepochybne zásadne negatívne ovplyvnilo iónovú rovnováhu v ovzduší Štrbského Plesa. K nej došlo aj asanáciou značnej časti  liečebného domu HELIOS, prostredníctvom ktorého bola významne v roku 1975 posilnená klimatická liečba poskytovaná na Štrbskom Plese už od XIX. storočia. V súčasnosti sa na Štrbskom plese neposkytuje klimatická liečba vôbec. Na záver tak môžem už iba skonštatovať, že chamtivosť a hlúposť ľudí žiaľ takto zničí zdravé životné prostredie.“

Text a foto: Ján Šimko

Medzititulky: redakcia Lesmedium.sk