Zamyslenie emeritného lesníka: Lesy pod životné prostredie? Presun, ktorý spôsobí nevyčísliteľné škody!

Čo sa týka lesov vo vlastníctve štátu, je prinajmenšom čudné, prečo vlastník nerieši tento problém oveľa jednoduchším a lacnejším spôsobom. Ak je požiadavkou rezortu životného prostredia bezzásahový režim a štát s tým súhlasí (je to vedecky zdôvodnené relevantnými inštitúciami), nie je nič ľahšie z pohľadu zriaďovateľa štátneho podniku LESY SR ako jednoduchým pokynom zastaviť všetky plánované aj náhodné (spracovanie kalamity) ťažby v uvedených stupňoch ochrany.

Nevyhnutne nasleduje úprava hospodárskeho výsledku, samozrejme smerom dolu, možno personálne zmeny vzhľadom na znížený objem úloh a problém bezzásahovosti je vyriešený. V záujme informovania verejnosti by bolo vhodné upozorniť na zvýšené náklady pri ochrane ostatných hospodárskych lesov na úkor daňových poplatníkov, lebo nečinnosť v neobhospodarovaných lesoch sa môže prejaviť nekontrolovateľným množením biotických škodcov, a tak ohroziť lesy hospodárske. Existuje určite ešte viacero potencionálnych ohrození (napr. splavenie pôdy), ale to ukáže až čas v prípade, keby skutočne došlo k splneniu tejto absurdnej požiadavky.

Lesy, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, budú alebo vykúpené alebo so súhlasom vlastníka presunuté pod rezort životného prostredia. Deklarovaná ziskovosť týchto lesov z turistiky, výroby košíkov, píšťaliek atď. je len kamuflážou a nikdy nedokáže nahradiť benefit z lesov, obhospodarovaných vlastníkom. Naviac, podľa doterajších poznatkov v 5. st. ochrany nie dovolená ani turistika, ani poľovačka, ani budovanie chodníkov, cyklotrás, teda uvažovať o nejakých ziskoch z turistiky sa tu nedá. Vlastník lesa sa tak dostane do patovej situácie, pretože povinnosti voči štátu si bude musieť plniť, ale zdroje jeho príjmov budú zablokované. Takýmto spôsobom môže veľmi ľahko prísť o svoj majetok, a ak je toto cieľom rezortu životného prostredia, tak zvolená cesta je ideálnym nástrojom na skryté znárodnenie neštátnych lesov.

Komplexne určite nedomyslený a ani v teoretickej polohe nedoriešený nápad presunu uvedených lesov pod envirorezort by v prípade jeho uskutočnenia priniesol Slovensku nevyčísliteľné škody. A to nielen z titulu nehospodárenia, ale podľa už doteraz známych skutočností aj poškodenia prírody ako takej, s možnými nezvratnými zmenami. Kto si dovolí takto riskantne narábať, v súčasnej situácii globálnych zmien klímy so životným prostredím, obnoviteľným zdrojom drevom, vodou, pôdou a v konečnom dôsledku s existenčnými podmienkami človeka...!?

Ing. Ján Švančara