Vlastníci lesov z Gemera: Žiaden prírodný zdroj v tejto krajine nemá toľko „ochrancov“ ako les

Dňa 28.5.2021 bol uverejnený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novela je jednoduchá a  obsahuje ustanovenia k prechodu správy pozemkov vo vlastníctve štátu v národných parkoch a súvisiaceho ostatného nehnuteľného a hnuteľného majetku štátu na organizáciu ochrany prírody a prechod zriaďovateľskej pôsobnosti organizácií Štátne lesy Tatranského národného parku a  Lesopoľnohospodársky majetok Ulič z ministerstva pôdohospodárstva na ministerstvo životného prostredia. K zákonu je priložené len stanovisko MF SR. Toto žiada uviesť, akým spôsobom a  za akých zdrojov bude realizácia prechodu po odčlenení od MP SR pokrytá.

K uvedenému návrhu novely zákona sme spracovali stanovisko reprezentujúce názor zástupcov neštátnych lesov, odborníkov z lesníckej praxe a verejnosti najmä z vidieckych oblastí.

Keď po roku 1991 reprivatizáciou a reštitúciami nastal proces prinavracania poľnohospodárskej a lesnej pôdy vlastníkom predpokladali sme, že nebudú existovať problémy medzi vlastníkmi a verejnosťou v posudzovaní ich práva využívať svoj majetok za dodržiavania prijatých legislatívnych ustanovení chrániacich prírodu a krajinu.  Na vysvetlenie uvádzame, že v prípade lesnej pôdy je tento proces oproti iným prírodným zdrojom zložitejší kvôli takmer 100 a viac ročnému výrobnému cyklu. Vlastníci neštátnych lesných pozemkov nemôžu už od tohto obdobia konštatovať, že naša spoločnosť chápe ich dôležité postavenie v ochrane prírody a podľa toho sa aj správa.

Rezort pôdohospodárstva, ktorý je ich štátnou správou je výraznejšie ústretový ich potrebám oproti rezortu životného prostredia. Ak od rezortu pôdohospodárstva sa aspoň domôžu vyčlenenia podporných finančných opatrení pravidelne, v prípade rezortu životného prostredia tomu tak nie je. Napr. po prijatí prvého zákona v SR o ochrane prírody a krajiny č. 287/1994 Z.z. sme čakali takmer 7 rokov na uplatnenie ustanovení §47 Náhrada majetkovej ujmy. Ďalší zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. poukázal na nevyjasnené problémy okrem spôsobu výpočtu aj napr. s ochrannými lesmi, kde až po prehratých súdnych sporoch si mohli všetci uplatňovať zákonné nároky od rezortu životného prostredia. Uplatňovanie náhrad nebolo jednoduché dokázať a tiež je administratívne náročné. A myslíme, že sa môžeme právom pýtať, prečo si ho má uplatňovať „vlastník“ neštátnej lesnej pôdy? Veď ten, kto spôsobí ujmu, tak ju má aj uhradiť a nezaťažovať administratívnymi náležitosťami poškodeného.

Na druhej strane pri kritike ťažieb v našich lesoch musíme konštatovať, že našli sa a nájdu vlastníci (vrátane štátneho sektora) a obhospodarovatelia  lesov, zneužívajúci svoje lesy na okamžité obohatenie sa, ale tiež nemôžeme nevidieť, že nepriaznivo na stav lesov vplývajú prírodné vplyvy spôsobujúce poškodenie lesov. Zaznamenávame vznik mimoriadnych kalamitných situácií ovplyvňujúcich výnosy z obhospodarovania lesov. V tomto období je dôležité dosiahnuť konsenzus v spoločnosti ku predchádzaniu vzniku katastrof a v najhoršom prípade k uplatneniu režimov pre zvýšenie efektívnosti manažmentu mimoriadnych udalostí. Chrániť treba celú krajinu. Zamerať svoju pozornosť musíme aj na prípady nelegálnej ťažby dreva a neprimeraného obohacovania sa predajom vyťaženého dreva. Túto úlohu by mala spĺňať Lesnícko-drevárska inšpekcia. Zatiaľ nenapĺňa svoje ciele predpísané príslušnou legislatívou. Neplní svoju motivačnú funkciu ku výkonom v lese predpísanými postupmi obhospodarovania lesov poradenskou činnosťou. V súčasnosti je to najmä sankčný orgán  riešiaci administratívne nedostatky hospodárskych subjektov vykonávajúcich ťažbu.

Rezort pôdohospodárstva od roku 2008 v územiach NATURA 2000 na lesných pozemkoch v piatom stupni ochrany vypláca za obmedzenia v bežnom hospodárení paušálne náhrady. V prípade, že požiada hospodársky subjekt aj o náhradu od životného prostredia, táto sa mu kráti o paušálnu náhradu vyplatenú v rámci PPA. V rezorte životného prostredia v prípade týchto území je možné v rámci podporných fondov EÚ  podporiť prechod na prírode blízke obhospodarovanie lesov plnením povinností nad rámec zákona o ochrane prírody a krajiny. Schéma štátnej pomoci bola prijatá v roku 2018 a rezort ochrany prírody doteraz nezverejnil koľko ha lesa podporil a ktoré sú to pracovné činnosti s možnosťou podpory. V operačnom programe Kvalita životného prostredia sú stanovené aj ciele ku eliminácii vzniku prírodných katastrof. V prípade riadenia rizík a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvnených aj zmenou klímy rezorty pôdohospodárstva a životného prostredia by mali „ruka v ruke“ spoločne riešiť tieto problémy.

Rezort životného prostredia a vnútra v rámci vyčlenených nemalých finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov neprekročil svoj rezortný prístup. Rezort pôdohospodárstva vyčleňuje v prípade ochrany prírody financie, ale v rámci rezortu životného prostredia na lesnú pôdu (poľnohospodárska pôda je financovaná cez spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ) sa ani len neuvažovalo o odstraňovaní rizík spôsobených zmenou klímy opatreniami na lesnej pôde. Už nás nemôžu prioritne  zaujímať len projekty monitorovania, podpory „stráženia“ krajiny  a tvorenia analýz o situácii v krajine. Potrebujeme investovať do úprav malých vodných tokov v rámci zmierňujúcich opatrení voči rizikám vznikajúcim napr. zalesňovaním v oblastiach s predpokladom vzniku záplav a preventívne vykonávať hradenie bystrín.

Tým eliminujeme vznik katastrof, akou bola nedávno záplavová udalosť v Rudne nad Hronom. Určite k tomu patrí aj výstavba či údržba lesných ciest a protipovodňových nádrží pre prípad požiarov. Veď ak dokážeme zásobovať obce a mestá vybavením pre protipožiarnou ochranou tak, musíme mať na zreteli aj vznik požiarov v lese spôsobených väčšinou nepozornými turistami. Či tu je rozdiel medzi lesom a obcou? A ak chceme zastaviť ťažbu, tak z čoho to zabezpečia obhospodarovatelia lesov? Tieto ciele v projektoch do OP KŽP sú ešte aj v súčasnosti podporované, ale výsledky projektov nepoznáme. A ako počítajú v OP pre oblasť životného prostredia s týmito opatreniami v budúcom programovom období?

Vraciame sa k uvedenej novele. Dňa 24.5.2021 sme si mohli prečítať správu z MŽP s názvom „Dnes začíname historickú transformáciu národných parkov na Slovensku. Ministerstvo pripravuje pre jednotlivé národné parky špecifické projekty transformácie, ktoré budú ponúkať nové pracovné , vzdelávacie príležitosti aj s dlhodobým výhľadom rozvoja.“ V rámci uverejnených podkladov ku transformácii sa uvádza, že rezort životného prostredia asi hľadajúc náplň pre novovzniknutú správu národných parkov chce previesť na ňu správu „horných tokov“ od svojej vlastnej organizácie (Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. ). Tým potvrdzujú, že v oblasti vzniku manažmentu rizík doteraz nič nezabezpečili.

Odborníci upozorňujú na skutočnosť, že extrémy v počasí spojené so zmenami klímy napr. v prípade intenzívnych zrážok nad 100 mmh^-1 nedokážu v povodí ani s lesnatosťou nad 90% zabrániť vzniku katastrofy prívalovými povodňami. Aj z tohto dôvodu sme čakali na predloženie projektov transformácie pri návrhu prechodu lesnej pôdy národných parkov pod rezort životného prostredia. V   rámci budúcej (najmä finančnej) podpory cez Plán obnovy a odolnosti  sa spomína zo strany ministerstva životného prostredia najmä mäkký turizmus v sektore služieb. Odborníci a verejnosť očakávajú, ale od transformačného projektu pre zabezpečenie udržateľného rozvoja vyčlenených území opatrenia založené na odbornom zdôvodnení s vyčíslením konkrétnych výstupov a ich vplyvu na hospodárenie existujúcej infraštruktúry a štátneho rozpočtu. Tiež očakávame uvedenie dopadov na oblasť sociálnu (najmä zamestnanosť), ekologickú a samozrejme ekonomickú. Žiadame odôvodnenie potreby, prečo zmeniť súčasnú situáciu v rámci uvedených troch oblastí a v čom sa zvýši kvalitatívne pôsobenie súčasnej situácie.

Pre nás vlastníkov pôdy, občanov tejto krajiny a aj odborníkov doteraz kroky rezortu životného prostredia k premene obhospodarovania v krajine v prospech ochrany prírody a krajiny nepresvedčili. Môžeme konštatovať, že to platí od roku 1994, od prijatia prvého zákona ku ochrane prírody a krajiny. Veď aj samotní „ochranári“  prichádzajú nato, že sa musia vracať k spôsobom starostlivosti o krajinu, ako to bolo pred rokmi.  Vtedy  nedávali svoje záporné stanoviská klasickým spôsobom starostlivosti o flóru a faunu, lebo na základe vtedy existujúcej štátnej správy sa rešpektovali rovnocenné postavenia štátnych úradníkov v štátnej správe.

Druhová ochrana nám ukazuje na potrebu pravidelne hospodáriť na lúkach a pasienkoch pre zachovanie biodiverzity, reguláciou stavu zveri napr. pri kamzíkovi alpskom ochrániť chránené druhy rastlín  a nedovolenie regulácie stavu našich predátorov živočíšnej ríše nám spôsobuje, ohrozenie nielen majetku, chovov oviec, ale možno za chvíľu aj ohrozenie človeka v jeho mestskom a dedinskom priestore. Tieto zlyhania v konaní rezortu životného prostredia už od roku 1994 nám nedovoľujú veriť, že predložená novela bude úspešne v praxi aplikovaná. Ak sa pozrieme lepšie na územia, ktoré chcú prebrať do svojej starostlivosti, tak tam vidíme určite lesné porasty staršie ako aj naši „ochranári“, ktorí sa ničím zatiaľ nezaslúžili o ich výchovu a ochranu.

My, zástupcovia neštátnych lesníkov vnímame na základe súčasne predložených podkladov prechod štátnych lesných pozemkov v národných parkoch bez prípravy transformácie nových organizačných štruktúr v územiach, bez predloženia projektov starostlivosti o les, aby sa zabránilo prípadnému poškodeniu našich lesov napr. pri bez zásahových územiach ochranou pred najmä drevokaznými škodcami, využívanie prístupových ciest k našim pozemkom a ich údržba. Tiež sa pýtame, ako to bude s pozemkovými úpravami v týchto oblastiach, kde štát podľa zákona môže využívať nielen kompenzácie, ale mal by hradiť celú majetkovú ujmu a nie plánovať výkupy a nie za ceny, ktoré si stanoví.

Vznik podniku LESY SR š.p. bol zdôvodnený aj tým, že výnosmi z hospodárskych lesov sa v rámci jedného podniku vykryjú aj opatrenia v ochrane lesov v rámci vyrovnávania vplyvov rôznych prírodno-výrobných podmienok. Tým sa dosiahne, že lesné pozemky prechodom pod rezort životného prostredia stratia tzv. „rentu-vytvorenú kvôli plneniu verejnoprospešných funkcií hospodárskymi lesmi“  a stratí sa efektívnosť riadenia lesných porastov rôznej výnosovej, vekovej a drevinovej štruktúry. Problémy, podniku LESY SR š.p., prosím, hľadajte aj u seba, vážení politici a nehľadajte zdôvodnenia pre jeho neefektívnosť  v hospodárskych výsledkoch, ale najskôr u seba. A tiež aj predkladatelia novely, prosím, spomeňte si, že čo ste rozprávali v predvolebných diskusiách. Naše lesy sú dohliadané nielen štátnou správou, ale majú aj zabezpečenú  odbornú starostlivosť lesnými hospodármi, ktorých však opäť štát neplatí. Žiaden prírodný zdroj v tejto krajine nemá toľko „ochrancov“ ako les.

Naše obavy z predloženého návrhu poslancami, ale aj prípadne rezortu životného prostredia vychádzajú z týchto „zlých“ skúseností s politikou životného prostredia. Veľmi radi si preto sadneme ku diskusnému stolu a pripravíme si postup pre prácu k zlepšeniu ochrany lesov.

Viac ako 17 rokov sme na Slovensku znepokojení krokmi štátnych a mnohých politických orgánov na Slovensku, ale vystupujúcich aj na pôde EÚ, ktoré deklarujú ochranu ušľachtilých cieľov Európskej únie v NATURA 2000.  Rôzne záujmy v politikách „ochranárov“ uplatňujúreštrikcie a bez aspektu spravodlivosti a solidarity diskriminujú obyvateľov vidieckej komunite vlastniacej les, na ktorú sa permanentne zabúda pri spravodlivej kompenzácii riešenia finančných tokov  vzhľadom k čl. 2 a čl. 5 Parížskej dohody. Ide napríklad o spoločné zmierňujúce a adaptačné prístupy pre celistvé a udržateľné lesné hospodárstvo  a nesnažia sa na základe odborných argumentovdodržať spravodlivosť a princíp spoločnej ale rozdielnej zodpovednosti a príslušných schopností ochrany prírody a to nielen vplyvom klimatických zmien.

Vlastníci lesov, naši predkovia aj my, sme dokázali zachovať prírodné bohatstvo v stave, ktorý nám závidia v Európe, ponúkame spoluprácu na príprave a realizácii plánu obnovy a odolností. Lebo dedičstvo zaväzuje...

Preto nesúhlasíme s postupom predloženia novely bez odbornej diskusie o vopred spracovaných postupov pre prijímanie zmien v ochrane prírody a žiadame z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky novelu stiahnuť a začať odborný dialóg o zmenách v rezortoch pôdohospodárstva a najmä životného prostredia.