Vlastníci lesov o návrhu klimatického zákona: Žiadame ho stiahnuť, prepracovať a nanovo predložiť na pripomienkovanie po predčasných voľbách, odborné riešenia nesmú byť nahradené politikárčením

„Návrh zákona stanovuje súkromným vlastníkom pôdy/lesov povinnosti poskytnúť svoju pôdu na zachytávanie uhlíka, ktoré majú do roku 2030 zvýšiť záchyty o 25 % v porovnaní s referenčným rokom 2005 vo verejnom záujme. Štát ale nevytvára dostatočné kompenzačné schémy na úhradu ušlých príjmov a dodatočných nákladov a už vôbec nie motivačné nástroje na báze dobrovoľnosti.

Upriamujeme pozornosť na vyjadrenia európskych lídrov z rokov 2020-2022, aby sa v národných právnych poriadkoch aplikovali „aspekty spravodlivosti a solidarity a na nikoho sa nezabudne“ pričom požadovali „hĺbkové preskúmanie environmentálnych, hospodárskych a sociálnych vplyvov na lesné hospodárstvo pri plnení klimatických cieľov EÚ k 2030 pre rozptýlenie obáv vznesených v súvislosti s rozdelením úsilia, spravodlivosťou a nákladovou efektívnosťou, lesným hospodárstvom a využívaním pôdy, ako aj zvyšujúcimi sa emisiami a znižujúcimi sa záchytmi v týchto odvetviach v dôsledku nepriaznivých vplyvov zmeny klímy“, hovorí M. Ovseník.

Návrh slovenského klimatického zákona vyššie uvedené podľa slov M. Ovseníka úplne odignoroval. A návrh zákona robí podľa neho z vlastníkov pôdy/lesov smetiarov, ktorí majú bezplatne skládkovať uhlík na svojom majetku. „Návrh slovenského klimatického zákona je postavený mocensky, na stanovení a sankcionovaní nedosiahnutia cieľov, ktoré ani nemusia byť v rukách samotných vykonávateľov. Predkladateľ sa vôbec nezaoberá riešením situácie, keď nedosiahnutie cieľa nebude z vôle vykonávateľov.  

A dokonca ani rozhodnutiami orgánov verejnej správy, resp. štátu pri uplatňovaní klimatického nástroja, ktoré súd vyhlási za nesúladný s dosahovaním klimatických cieľov, resp. rozhodne o strate jeho účinnosti, pričom nie je nastavený vhodný mechanizmus na vyvodenie zodpovednosti za nesúladne nastavené opatrenia, ak niektorým subjektom vznikla škoda (napr. aj finančná strata),“ pokračuje M. Ovseník.

Pri analyzovaní návrhu zákona ďalej uvádza, že jeho paragrafové znenie nepomôže bez jasných motivačných a kompenzačných nástrojov naplniť ciele a dosiahnuť výsledný stav ako uvádza predkladateľ. Slovenskí súkromní vlastníci lesov sú pripravení plniť ciele Európskeho ekologického dohovoru. „Na základe historickej skúsenosti z aplikácie smerníc NATURA2000 po roku 2004 na Slovensku máme výrazné obavy, že sa opäť na nich zásadným spôsobom zabúda a celá ťarcha nápravných opatrení v oblasti klímy a biodiverzity bude ležať na ich pleciach a peňaženkách aj v prípade boja s klimatickými zmenami, čoho dôkazom je aj predložený návrh zákona o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii Slovenskej republiky,“ zdôrazňuje M. Ovseník.

A dodáva, že v prípade povinnosti sektora využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, ktorý má za cieľ do roku 2030 zvýšiť záchyty o 25 % v porovnaní s referenčným rokom 2005, návrh zákona úplne odignoroval potrebu v prípade tak zásadnej transformácie sektora odborne dôkladne spracované analýzy vplyvov na verejný rozpočet a podnikateľské prostredie, vrátane sociálnych vplyvov či vôbec samotného životného prostredia, ak bude sektor nútený ponechávať drevo na hnitie a namiesto plynu a uhlia ho nevyužije ako jedinú domácu obnoviteľnú surovinu. Preto vlastníci lesov žiadajú, aby bol návrh klimatického zákona stiahnutý, prepracovaný a nanovo predložený do medzirezortného pripomienkového konania po predčasných voľbách.