ÚNIA: Vidiecke obyvateľstvo má strach - zonáciou chránených území môže ešte viac schudobnieť
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska víta všetky snahy o zlepšenie životného prostredia a ochrany prírody. Dlhodobo deklaruje a aj vo svojej poslednej Rezolúcii za Zelenšie Slovensko vyzýva všetkých POĎTE S NAMI VYTVORIŤ NOVÝ KONCEPT ROZVOJA PRÍRODY PRE ZELENŠIE SLOVENSKO. Uvádza sa to v dnešnej tlačovej správe, ktorú zaslal do našej redakcie predseda ÚNIE Ing. Milan Ovseník. Zverejňujeme ju v plnom znení.
V súvislosti s neutíchajúcou snahou štátnej správy o zonáciu „národných parkov“, ktoré nespĺňajú kritéria IUCN (Svetová únia ochrany prírody) členovia ÚNIE, pozostávajúci z pozemkových spoločenstiev – urbárov, združujúcich miestne obyvateľstvo vo viac ako troch štvrtinách obcí na Slovensku, veľmi citlivo vnímajú mediálne výstupy, vykresľujúce miestne, domáce, vidiecke obyvateľstvo ako brzdu procesov.
Chceme uistiť verejnosť, že sme za ochranu prírody. Za spravodlivú a ekonomicky udržateľnú. Ktorej budeme významnými spoluaktérmi, pričom si vieme predstaviť, že les nebude pre nás príjmom len v podobe dreva, ale aj iných nedrevných produktov lesa. Vrátane príjmov z verejnosťou výrazne požadovaných ekosystémových služieb rekreácie a oddychu.
Tak ako naši predkovia chceme udržiavať harmonickú interakciu prírody a ľudských zásahov prostredníctvom ochrany krajiny, ako aj pokračovať v tradičných spôsoboch využívania krajiny (vrátane stavieb), no so zachovaním sociálnej a kultúrnej osobitosti jednotlivých regiónov.
Chceme, aby štát podporoval takého spôsoby života a hospodárenia, ktorý je v súlade s prírodou a udržovanie tradičnej sociálnej a kultúrnej skladby tamojších sídiel. No chceme aj, aby štát vytvoril podmienky pre poberanie výhod z ochrany prírody pre domáce obyvateľstvo a zvýšenie ich blahobytu prostredníctvom poskytovania prírodných produktov (napr. z lesníctva a rybárstva) a služieb (ako napr. čistej vody alebo príjmov z „mäkkej“ turistiky).
So znepokojením však vnímame vyhlásenia v podobe zoštátňovania pôdy v chránených územiach a stále nejasnú ochranu prírody v okolí území, kde sa snaží časť spoločnosti presadiť pasívny manažment – BEZZÁSAH.
V týchto dňoch rezonuje Zonácia Národného parku Muránskej planiny. Národný park Muránska planina bol v roku 2009 partnerom projektu European CharterNet, financovaného Nemeckým úradom pre ochranu prírody. Cieľom projektu bol prenos skúseností s rozvojom trvalo udržateľného turizmu v chránenom území z územia oceneného Chartou pre trvalo udržateľný turizmus (NP Harz) a vytvorenie partnerstva medzi NP Muránska planina a NP Harz.
10. 8. 2019 zverejnil DER SPIEGEL v časti VEDA autorov Charlotte Schönberger a Rachelle Pouplier v časti VEDA - video reportáž z nemeckého NÁRODNÉHO PARKU HARZ.
Smrť lesa v Harze: Kôrovec má katastrofálne následky - Keď les umrie
Vďaka horúčave a suchu sa v Harz šíri kôrovec takmer bez zábran - smrekový les umiera. Pre obyvateľov je to katastrofa. Návšteva miesta, kde klimatická kríza už funguje.
Územie HARZ, spĺňajúce pravidlá IUCN bolo vyhlásené za "Národný Park" v roku 2006.
Už vtedy zaznievali "kuvičie hlasy", či je to vhodné na "monokultúrach smreka", keďže časť bola zrúbaná po vojne z dôvodu potreby platby reparácii Britskému kráľovstvu za vojnové škody a vysadená smrekmi. A videli sa diskusie, či podkôrnik je "skaza alebo spása lesov".
Po trinástich rokoch - možno pre vedcov je to "bomba". NO PRE MIESTNE OBYVATEĽSTVO JE TO KATASTROFA! Lokálna ekonomika zažíva úpadok, mäkká turistika nevie uživiť miestne obyvateľstvo...
2. septembra 2019 nám napísal a fotografie z miesta zaslal slovenský živnostník, pracujúci v lesoch Harzu. - Teraz pracujem v národnom parku Harz a je to tu katastrofa. Toľké množstvo kôrovca som v živote nevidel... keď som sa spýtal lesnika že prečo to neťažia odpovedal že môžu, ale nechcú iba kvôli tomu, že to je národný park...A trvá to tu už tak 10 rokov... A problém je že kôrovec potom nalietava do súkromných lesov ktoré sú na hranici s národným parkom....
A preto, po bombastických vyhláseniach o rozvoji Muránskej planiny sú na mieste otázky.
· Dopadnú po 13 rokoch od vyhlásenia zonácie miestni obyvatelia v Muránskej planine ako dopadli miestni obyvatelia v partnerskom Harzi?
· Sú na toto miestne komunity pripravené?
· A najmä bude štát schopný naliať následne ďalšie milióny eur tak, ako to urobili teraz Nemci, na udržanie ľudí na dedinách?
· Alebo z chudobného regiónu sa „podarí“ vytvoriť ešte chudobnejší?
Odpovede na tieto otázky sme zatiaľ nedostali. Aj keď sme sa nádejali, že na základe veľkonočného vyhlásenia ministrov pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministra životného prostredia medzisektorová pracovná komisia, zložená aj zo zástupcov neštátnych vlastníkov lesov na tieto otázky ZODPOVEDNE ZODPOVIE – PRED CELOU VEREJNOSŤOU!
No dodnes sa tak nestalo. A preto odpor občanov Slovenskej republiky – vidieckeho, miestneho, domáceho obyvateľstva, ktoré je ešte aj vlastníkom pôdy, bude pretrvávať.
Pokiaľ štátne orgány nezačnú byť úprimné a OCHOTNÉ so svojimi občanmi skutočne SPOLUPRACOVAŤ.