ÚNIA: Lesnatému vidieku je odopieraná verejná podpora a porušovaná sociálna spravodlivosť

Na úvod citácia z Programového vyhlásenia vlády 2020-2024: Vo voľbách konaných dňa 29. februára 2020 občania Slovenskej republiky vyjadrili výraznú túžbu po zmene. Masívne odmietli politikov, ktorí dlhé roky zneužívali poslanie spravovať vecí verejné na osobné obohacovanie a zneužívali orgány činné v trestnom konaní na prenasledovanie nepohodlných ľudí. To viedlo až k strate viery občanov v kľúčové inštitúcie štátu. Strany a hnutia tvoriace vládnu koalíciu získali dôveru na základe prísľubu zmeniť Slovensko na skutočne právny štát, kde si budeme všetci pred zákonom rovní a schopní pomáhať tým, ktorí našu pomoc potrebujú. Na taký štát, kde budeme radi pracovať, podnikať a žiť. Počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať."

K meritu veci vypichneme dva okruhy, ktoré rozviedol pán poslanec Šíbl:

1) poslanecký (ministerský?) návrh zamýšľa s prevodom správy pozemkov vo vlastníctve štátu previesť aj správu spoluvlastníckych podielov štátu na týchto pozemkoch.

Navrhovaná právna úprava sa tak NETÝKA len štátu ako vlastníka pozemkov, ale TÝKA aj súkromných vlastníkov lesných pozemkov v tých pozemkových spoločenstvách, kde minoritným vlastníkom je Slovenská republika (z rôznych dôvodov), kde správu zabezpečuje "správca", keďže Zákon 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách upravuje práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov spoločenstva a Slovenského pozemkového fondu1) (ďalej len „fond“) a správcu,1a)

1a) pod správcom sa rozumie  - § 50 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ktorý sa má poslaneckým návrhom meniť.

ZHRNUTIE: v pozemkových spoločenstvách, kde sú správcom podielov štátu LESY SR, š.p. sa navrhovanou právnou úpravou zmení správca na ŠOP.  Avšak, keďže poslanecký (ministerský?) návrh je len povrchne pripravený (napr. formulácia "pozemky s časti sa nachádzajú v NP?"), tento počíta len s prechodom správy pozemkov vo vlastníctve štátu. Nepočíta s pozemkami vo vlastníctve nezistených vlastníkov, ktoré dotknutí správcovia rovnako spravujú a aj po novele zostanú správcami.

Nuž a v prípade, že pozemkové spoločenstvo obhospodaruje aj poľnohospodársku pôdu, kde minoritným spoluvlastníkom podielov v pozemkoch je Slovenská republika a túto spravuje Slovenský pozemkový fond, skupina poslancov predkladajúcich návrh novely zákona navrhuje ABSURDISTÁN SLOVENSKÉHO VIDIEKA, ktorý sme popísali v našej tlačovej správe.

A tento ABSURDISTÁN  bude predstavovať len zvýšenú byrokratickú a organizačnú záťaž pre miestne obyvateľstvo, ktoré sa historicky po generácie starali o svoju krajinu na dedine a bude poredstavovať pokračujúci mocenský boj medzi ministerstvami a "ich" organizáciami - Lesmi SR, š.p., ŠOP a SPF - všetci ako správcovia podielov štátu, alebo nezistených vlastníkov.

Nejdeme do ďalších absurdností, ktoré sa nám rad radom v jednotlivých územiach a s ním rojacie sa otázky - napr. citlivé rusínske územie v správe LPM Ulič, š.p. - 6 tisíc hektárov NIE JE VO VLASTNÍCTVE ŠTÁTU. A navrhovateľ  tvrdí, že návrh sa týka len správy pozemkov vo vlastníctve štátu?. Atď., atď, atď, čo znamená dôkladnú diskusiu "in situ" podľa miestnych pomerov a potrieb najmä s kľúčovými miestnymi aktérmi.

Na stanovisko pána poslanca Šíbla "Navrhovaná úprava sa týka nakladania s majetkom štátu. Je vecou štátu, ktorý subjekt určí za správcu svojho vlastného majetku na území národných parkov" si dovolím reakciu nie ako vlastník súkromných pozemkov, ale ako občan Slovenskej republiky, ktorý vlastní 1/5 000 000-tinu podielu v štátom vlastnených pozemkoch. Ako občan SR považujem Návrh za mimoriadne nedostatočne odôvodnený, ktorý môže vytvoriť ABSURDISTÁN na slovenskom vidieku  a dožadujem sa vysvetlení v rámci legislatívneho procesu, - už od samotnej prípravy  -  na jednej strane má ŠOP zabezpečovať komplexnú a integrovanú ochranu prírody avšak v mnohých územiach je štátne vlastníctvo v minorite a teda len "premaľovaním tabule štátnej organizácie" nemôže dôjsť k tomu cieľu, ktorý uvádza skupiny poslancov, alebo vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy sú ako zvyčajne v predkladaných právnych normách envirorezortom bagatelizované a nedostatočne popísané najmä s vplyvom na verejné financie - viď stanovisko MF SR z 28.5.2021, v neposlednom rade nie je vonkoncom odôvodnené čo robili doterajší správcovia zle a čo bude nový správca robiť lepšie - napr. LPM Ulič - čo sa na východe zmení, keď prejde podnik pod MŽP? Prepustí niektorých zamestnancov z doterajších 192 zamestnancov? Čo s 50-70 živnostníkmi naviazanými na pôdohospodárske činnosti - snáď nebudú všetci sprievodcovia v rámci mäkkého turizmu?), atď, atď, atď.... čo znamená dôkladnú diskusiu "in situ" podľa miestnych pomerov a potrieb najmä s kľúčovými miestnymi aktérmi.

2) Je síce pravdou, citujem  "Aj poslanecké návrhy sú predmetom medzirezortného pripomienkovacieho konania, v ktorom sa budete môcť vyjadriť.".. Áno, budeme sa môcť vyjadriť, ale keďže sa jedná o poslanecký návrh z procesného hľadiska má medzirezortné pripomienkové konanie výlučne charakter verejného diskutovania návrhu, no bez akejkoľvek záruky, že sa z návrhu odstránia závažné nedostatky. Pripomienkové konanie teda nič nezaručuje. Preto je potrebné, aby bol návrh pripravený dôsledne už pred predložením do procesu, aby sa k nemu verejnosť, územné a profesné samosprávy  a zoskupenia a štátne orgány mohli vyjadriť, t. j. aby sa mohli vyjadriť ku komplexne pripravenému návrhu a nie k nejakému nedopracovanému nepodarenému nedorobku, ktorý si vyžaduje totálne prepracovanie.

Záver: Úvodom sme si pomohli citáciami z Programového vyhlásenia vlády SR, ktorá sa zaviazala konať čestne.

Ministerstvo životného prostredia pod číslom PI/2020/281 v januári 2021 zverejnilo podľa § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. Predbežnú informáciu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ku ktorému sme dali vyjadrenie. V zhodnotení MŽP píše, že zmenu zákona, ktorú chce urobiť v roku 2021  je potrebné vytvoriť podmienky pre efektívnu správu a manažment chránených území tak, aby sa mohli realizovať opatrenia ochrany prírody a krajiny v súlade s cieľmi ochrany týchto území  - v preklade PREVOD SPRÁVY.

Počnúc kvótou vlka a v priebehu roka 2021 sa vyostroval boj medzi MŽP a MPRV, kde MPRV ťahalo vždy za kratší koniec. A s ním aj lesnatý vidiek, ktorému je odopieraná verejná podpora a tým porušovaná sociálna spravodlivosť.

S ľútosťou musím ako účastník prvého a zatiaľ posledného pracovné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo na úrovni ministrov MPRV SR a MŽP SR ku „Veľkonočnej dohode o lesoch“ v júli 2020 hodnotiť prístup MŽP, ktorý vyústil až do otvoreného vyjadrenia sa v apríli 2021 o zámere VYVLASTŇOVAŤ súkromných vlastníkov pôdy - miestne obyvateľstvo za požičané peniaze z EÚ v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Ktoré bude aj miestne obyvateľstvo vracať.

Je to úplne nepochopenie slovenského hornatého vidieka, kde ide ľudom o život. A napriek tomu, že poslanci majú právo predkladať návrhy zákonov, tak citlivá vec - prírodné - lesné bohatstvo Slovenska si zaslúži úplne iný prístup v duchu európskych princípov.  

Na základe vyššie uvedeného vás žiadame o dôkladné prepracovanie tohto návrhu a pracovné stretnutie s predkladateľmi, kde bude väčší priestor prejsť si ďalšie množstvá "nášľapných mín"  predloženého návrhu (napr. otázky vydávania odborných stanovísk ŠOP na samých seba v NP, súhlasov na ťažbu, atď?)

A na záver úctivo žiadame aj predsedov výborov NR SR - pre pôdohospodárstvo a ústavoprávny výbor, aby sme mohli byť ako zástupcov zvlášť dotknutých zraniteľných skupín miestneho obyvateľstva vidieka osobne zúčastnení na rokovaniach k predmetnému návrhu zákona.“

Pre úplnosť uverejňujeme aj výhrady poslanca NR SR Jaromíra Šíbla k tlačovej správe so stanoviskom ÚNIE regionálnych združení vlastníkov netátnych lesov Slovenska, na ktoré reagoval a ktoré nám poskytol predseda ÚNIE Milan Ovseník:

„Navrhovaná úprava sa týka nakladania s majetkom štátu. Je vecou štátu, ktorý subjekt určí za správcu svojho vlastného majetku na území národných parkov. Na základe predloženého návrhu zákona by prešla na Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky správa pozemkov vo vlastníctve štátu na území národných parkov, ktorú teraz vykonávajú právnické osoby v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, t. j. nedochádza k prechodu správy pozemkov, ktorú vykonáva Slovenský pozemkový fond. SPF nie je v zakladateľskej ani zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a je zriadený zákonom (§ 34 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.  o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách), pričom vykonáva správu štátneho majetku podľa tohto zákona.
Aj poslanecké návrhy sú predmetom medzirezortného pripomienkovacieho konania, v ktorom sa budete môcť vyjadriť.“