TÝŽDŇOVKA: Ticho pred búrkou alebo prečo ešte nie je nič stratené

Vlastníci a obhospodarovatelia lesov vnímajú veľmi negatívne, že došlo k nemu v najmenej vhodnom čase, pretože 15. júna sa má plénum Národnej rady SR zaoberať poslaneckým návrhom novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Lesníci častokrát vnímajú v diskusných príspevkoch na sociálnych sieťach túto legislatívnu úpravu v prípade, že bude poslancami schválená, ako začiatok konca lesníctva na Slovensku a zakonzerovovanie života na vidieku, najmä v horských a podhorských oblastiach. A nič na tom nemenia ani chlácholivé mediálne signály, ktoré naďalej vysiela k lesníkom a drevárom ministerstvo životného prostredia, pretože i sľubom ochranárov po doterajších skúsenostiach jednoducho lesníci a vlastníci lesov už neveria.

A tak by sa dal tento týždeň charakterizovať aj slovným spojením ticho pred búrkou. Lesnícke združenia a organizácie ho využili a ďalej veľmi aktívne využívajú na oslovovanie poslancov parlamentu rôznymi formami a formulovaním racionálnych a odborných argumentov. Zákonodarcov majú presvedčiť o tom, že by sa takto pripraveným návrhom, obsahujúcim prevod štátnych pozemkov v národných parkoch pod envirorezort, resp. pod správu štátnej ochrany prírody ani nemali zaoberať.

Napríklad z regiónu Muránskej planiny bola adresovaná na úrad vlády požiadavka o zaslanie analýzy sociálneho dopadu prevodu pozemkov pod ministerstvo životného prostredia na tento región. Lesníci a samosprávy zároveň požiadajú o poslanecký prieskum v regióne k navrhovanému prevodu štátnych pozemkov.   

Vlastníci a obhospodarovatelia lesov v apeloch na poslancov Národnej rady SR pritom vôbec nespochybňujú potrebu ochrany prírody a krajiny, ale zdôrazňujú, že každá zmena musí byť pripravená a implementovaná na základe odbornej diskusie, po zohľadnení nárokov všetkých dotknutých skupín a po objektívnom zhodnotení dopadov, v tomto prípade novely zákona o ochrane prírody a krajiny na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a najmä po vyhodnotení sociálno - ekonomických vplyvov na celú spoločnosť - osobitne na slovenský vidiek.

Medzi lesnými hospodármi sa ozývajú hlasy, že takéto úsilie prichádza neskoro a že existuje politická dohoda vo vládnej koalícii o tom, že novela zákona o ochrane prírody a krajiny bude v parlamente schválená a prejde do druhého čítania. Ak by tomu tak aj bolo, nič nie je stratené, pretože z politických kuloárov zaznieva nespokojnosť politikov a poslancov s pripraveným poslaneckým návrhom, v ktorom chýba seriózna analýza jeho dopadov a preto sa niektorí poslanci cítia jeho predložením v takejto podobe oklamaní.

Každopádne budú mať aj po 15. júni ešte dosť času na to, aby sa aj v rámci poslaneckých prieskumov napríklad na Muránskej planine alebo v Tatranskom národnom parku sami a priamo v teréne presvedčili o tom, čo by znamenalo postupné ponechanie 75 percent výmery deviatich národných parkov v bezzásahovom režime na samovývoj a aké sú a stále môžu byť výsledky aktívneho a odborného obhospodarovania lesov.

Jozef Marko