TÝŽDŇOVKA: Stavanie potemkinových dedín v reforme národných parkov, alebo sa konečne dočkáme hodnoverných údajov?
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Určite poznáte význam spojenia potemkinova dedina. Ak nie, na internete sa dočítate, že je to akákoľvek stavba (doslovná alebo obrazná), ktorej jediným účelom je poskytnúť vonkajšiu fasádu krajine, ktorej sa darí zle, aby ľudia uverili, že krajine sa darí lepšie. Tento výraz pochádza z príbehu o falošnej prenosnej dedine, ktorú postavil Grigorij Potemkin, bývalý milenec cisárovnej Kataríny II., len aby zapôsobil na cisárovnú počas jej cesty na Krym v roku 1787.
Ministerstvo životného prostredia SR tento týždeň na svojej internetovej stránke uverejnilo pôsobivo znejúcu informáciu o tom, že tretina národných parkov na Slovensku už prešla zonáciou a dnes generujú nové pracovné miesta. „V národných parkoch, v ktorých zonácia prebehla, polarizácia verejnosti skončila. Obavy sa nepotvrdili a národné parky sa stali jedným z pilierov ekonomického rozvoja daného regiónu. Najaktuálnejší príklad pozitívnych prínosov zonácie je Národný park Muránska planina. Zonácia začala platiť v októbri 2022. Všetci vlastníci, správcovia, užívatelia, návštevníci a podnikatelia získali po takmer 20-tich rokoch právnu istotu a jasnú koncepciu ako sa bude národný park využívať.
Nepotvrdili sa ani medializované obavy z masívnych strát pracovných príležitostí v lesnom hospodárstve. V Národnom parku Slovenský raj zase vznikajú nové pracovné pozície aj vďaka ekoturistickým aktivitám, ako splav Hornádu či ferrata Kyseľ. Národné parky vytvárajú nové pracovné miesta s pridanou hodnotou a pomáhajú vytvárať nové pozície aj nepriamo. Na územiach, kde je o stupeň vyššia ochrana, sú tržby ubytovacích zariadení v letnom období v priemere takmer dvojnásobne vyššie. Vyšší priemerný stupeň ochrany má pozitívny vplyv aj na tržby ubytovacích zariadení v okolitých územiach,“ tvrdí rezort životného prostredia.
Ak by ste v týchto kategorických vyhláseniach hľadali konkrétne údaje, čísla, fakty a ich dôveryhodné zdroje, týkajúce sa priamo reálnej situácie v zónovaných národných parkoch na Slovensku, hľadali by ste márne. Absenciu hodnoverných informácií si všimla aj Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, ktorá zareagovala na sociálnej sieti v statuse, uverejnenom koncom týždňa.
„Preukážu pán Kiča s pani Butkovskou hodnoverne, o koľko stúpla zamestnanosť v obciach, zahrnutých do Národného parku Muránska planina od vyhlásenia Národného parku Muránska planina, nezarátajúc do počtu ľudí, ktorých prijala nová Správa Národného parku Muránska planina a aj vďaka daru Vodohospodárskej výstavby a štedrým dotáciám a príspevkom zo štátneho rozpočtu a európskych fondov ich vie zaplatiť s otázkou, čo bude, ak tieto peniaze dotečú? Preukáže pán Kiča s pani Butkovskou hodnoverne, o koľko narástli tržby v ubytovacích zariadeniach z obdobia spred COVID-u?
A tá polarizácia? Nuž, zatiaľ sa ju podarilo utlmiť masívnym prísunom verejných zdrojov v podobe poschvaľovaných európskych projektov, z ktorých je možné uživiť mnohé rodiny a najmä pokračovaním masívnej ťažby na pozemkoch, ktoré mali byť zaradené do A zóny, ale neboli, lebo štát si necháva dvierka na ťažbu v národnom parku. Takže otázne bude, čo keď peniaze z eurofondov a dreva dotečú?,“ opýtali sa a zároveň vyzvali na odpovede protagonistov reformy národných parkov vlastníci neštátnych lesov.
Po skúsenostiach z druhej polovice roku 2021, kedy sa kritici novely zákona o ochrane prírody a krajiny s takzvanou reformou národných parkov opakovane márne domáhali vyčíslení konkrétnych dopadov na sociálnu a ekonomickú situáciu obyvateľov v dotknutých regiónoch, budeme zrejme znova márne očakávať, že architekti svetlých zajtrajškov v národných parkoch hodnoverne preukážu, že ich vyhlásenia nie sú tým, čo už poznáme - a nielen z ruskej histórie.
Jozef Marko