TÝŽDŇOVKA: Smrekové porasty na Čiernom Váhu po zákazoch spracovať kalamitu hynú. Kedy spoločnosť konečne prijme odborné lesnícke argumenty a uvedomí si, že bezzásah je vážny problém?

Je to veľmi smutný pohľad. Pozerám sa v auguste 2024 na suché porastové steny v bezprostrednej blízkosti kalamitiska, ktoré boli ešte v októbri 2021 zelené. Nehovoriac o celých komplexoch hnedých, odumierajúcich smrečín, a nielen v lokalite Muránik, kde sa pred troma rokmi konalo spomínané stretnutie. Slovenská lesnícka komora a prizvaní odborníci upozornili vtedy verejnosť, na to, čo tunajším lesom hrozí, ak nebudú silným vetrom pováľané stromy rýchlo a včas spracované.

Tento týždeň Slovenská lesnícka komora v tlačovej správe pripomenula verejnosti, prečo sa naplnili najhoršie obavy odborníkov: „Silný nárazový a prepadavý vietor vyvrátil 16. júla 2021 v Národnom parku Nízke Tatry 39 000 m³ smrečín. Štátni ochranári však vzápätí neumožnili spracovanie 8 800 m³ v hospodárskych lesoch na dvoch lokalitách jadra vetrovej kalamity, ktoré boli štátni lesníci pripravení spracovať ešte do konca roka 2021.

Pritom išlo o kalamitné drevo aj v okolí prístupových ciest. Dôvodom zákazu bol údajný vhodný biotop pre hlucháňa hôrneho, ktorý tam však nikdy nebol. Odborníci vtedy upozorňovali verejnosť na to, že podkôrny hmyz sa z kalamitnej hmoty, ktorá nebude rýchlo a včas spracovaná, rozšíri už v nasledujúcom roku do okolitých zdravých lesných porastov.

V roku 2022 orgány ochrany prírody vybrali dve územia s výmerou cca 450 hektárov v NAPANT-e v 3. stupni ochrany prírody s hospodárskymi a ochrannými lesmi a zakázali v nich akúkoľvek lesnícku činnosť. Okrem týchto plošných zákazov, obmedzili aj spracovanie konkrétnych kubíkov kalamitnej hmoty. V roku 2022 išlo o 8 900 m³ - na vetrovú kalamitu pripadalo iba 900 kubíkov, zvyšok tvorila podkôrniková kalamita. V roku 2023 ochranári zakázali lesníkom spracovať 6 300 kubíkov, ale to už bola iba podkôrniková kalamita.“

Z tlačovej správy lesníckej stavovskej organizácie vyplýva, že za roky 2021 – 2024 boli štátni lesníci nútení spracovať na Čiernom Váhu takmer 200 000 m³ postupne prevažujúcej podkôrnikovej kalamity. Vôbec k tomu nemuselo dôjsť, keby sa štátne orgány ochrany životného prostredia a Správa NAPANT-u riadili odporúčania lesníkov, napríklad vedúceho Lesníckej ochranárskej služby Ing. Andreja Kuncu, PhD., ktorý v roku 2021 varoval:

„Na kalamitisku sa nachádza mnoho vývratov na koreňovom koláči, takže táto kalamitná hmota bude atraktívna pre podkôrny hmyz celý budúci rok a bude priebežne nalietavaná. Časť vyletených jedincov okolo 15. apríla späť naletí na túto kalamitnú hmotu a 15. júna znova, ale zároveň sa bude koncom júna rozlietavať aj do okolitých porastov. Preto je mimoriadne dôležité túto kalamitu v priebehu budúceho roka spracovať. Všetka kalamitná hmota by mala byť spracovaná do 15. júla, pretože takéto kalamity majú byť spracované včas a dôsledne.

Včas znamená, aby chrobák z napadnutej drevnej hmoty nevyletel a dôsledne znamená, že nesmie zostať na kalamitisku žiadna napadnutá hmota. Stačí, ak ostane ponechaných desať i menej percent a lykožrút sa tu opäť rozmnoží. Prvé nalietavané budú porastové steny s odkrytými kmeňmi, pretože sú oslabené priamym slnečným žiarením. Ohrozená je celá táto dolina, pretože aj vekovou štruktúrou sú tunajšie porasty ideálne na naletenie podkôrnym hmyzom.“

Zákazy spracovania vetrovej kalamity v bezzásahovom režime skutočne spôsobili, že postupne hnedne a schne kvôli podkôrnikovej kalamite celá dolina. Stačí sa prísť pozrieť na Čierny Váh. A pritom dúfať, že na vás nespadne nejaký suchý alebo odumierajúci strom. Nad cestou pre cyklistov a peších turistov je ich viac ako dosť. Vážnym problémom, ohrozujúcim životy a zdravie ľudí začnú byť zrejme až vtedy, keď sa niekomu niečo nedajbože stane. Nehovoriac o celkových dopadoch rozsahu bezzásahového režimu na Slovensku na prírodu, ekonomiku a spoločnosť tejto krajiny... 

Jozef Marko