TÝŽDŇOVKA: Reforma národných parkov - nepodarok, kvôli ktorému netreba hádzať flintu do žita

Po prvé. Pamätníci si spomínajú na schvaľovanie pôvodného znenia zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, ktoré prebehlo hladko, bez verejného a mediálneho rozruchu. Až postupom času si ľudia, ktorí prišli s jeho vykonateľnosťou v bežnom živote do kontaktu uvedomili, aké dopady má táto legislatívna norma s jej následnými úpravami na prírodu, spoločnosť a ekonomiku tejto krajiny. Stačí spomenúť novelizáciu zákona o ochrane prírody a krajiny, účinnú od začiatku roka 2020. Vlastníci a obhospodarovatelia lesov v chránených územiach môžu rozprávať smutné príbehy o tom, aké dopady na zdravotný stav lesných porastov a hospodárenie lesníckych subjektov má proces nahlasovania, posudzovania a povoľovania náhodných ťažieb.

Vďaka súčasníkom sa história nezopakovala. Dokázali včas a opakovane upozorňovať širokú verejnosť konkrétnymi výhradami a argumentami na to, že poslanecký návrh zákona o ochrane prírody a krajiny, prezentovaný po prvýkrát v polovici tohto roka, je narýchlo pripravený nepodarok. Jeho tvorcovia konali náhlivo, pretože boli presvedčení o tom, že v parlamente im v tejto polotickej konštelácii bez problémov prejde. Zmýlili sa. Potom vydávali stretnutia v regiónoch za diskusie so všetkými záujmovými skupinami. Opäť išlo o vedomý omyl, pretože s vecným, odborným a kompromisným dialógom nemali nič spoločné.

Reakciou obyvateľov vidieka na takýto postup envirorezortu a štátnej ochrany prírody bolo päť verejných zhromaždení, otvorené listy, petície a mediálne vyhlásenia stavovských organizácií, profesijných združení, iniciatív a zoskupení, ktoré odmietli direktívne presadzovanú reformu národných parkov. Zneistili zákonodarcov natoľko, že v pléne a kuloároch národnej rady viedli politické diskusie o novele zákona o ochrane prírody a krajiny takmer štyri mesiace a jedna zo štyroch strán vládnej koalície ju vôbec nepodporila!

Po druhé. Aj rozumne uvažujúci zástancovia schválenej reformy národných parkov si uvedomujú, že neprešla v takej podobe, ako si predstavovali.  

Roman Pataj v komentári vo vyložene proochranárskom Denníku N o reforme národných parkov, schválenej parlamentom okrem iného napísal: Proces je len jednou slabinou tohto kompromisu. Druhou je fakt, že správa národných parkov sa zjednotí len v prípade Pienin, Slovenského raja a Vysokých Tatier. V ostatných k tomu dôjde iba v malých rezerváciách so 4. a 5. stupňom ochrany, na väčšom zvyšku až vtedy, keď prebehne nová zonácia.

A nakoľko zonácia národných parkov na Slovensku je dlhodobý problém, je dosť možné, že bude pre odpor záujmových skupín typu poľovníci, vlekári a ťažiari dreva stáť aj ďalej a na dlhé roky bude časť národných parkov pôsobiť po starom a iba tri po novom (hoci minister Ján Budaj tvrdí, že do roku 2024 bude hotovo).

Pomýlil sa v tom podstatnom. Odpor proti zonácii je predovšetkým zo strany vlastníkov lesov v národných parkoch, ktorí sú napríklad na 85 percentách výmery Národného parku Malá Fatra odhodlaní nepristúpiť na návrh zonácie za žiadnych okolností. Vytvorili si občianske združenie Partnerstvo pre Prírodný park Krivánska Malá Fatra s cieľom doslova a do písmena ochrániť si svoju pôdu a lesy pred ochranármi! Rovnako agilní sú v regióne Muránskej planiny, kde bolo založené ďalšie občianske združenie: Partnerstvo pre Prírodný park Tisovský kras - Muránska planina. 

V Pieninskom národnom parku prejde pod správu štátnych ochranárov reformou iba 374 hektárov.  Celková výmera lesov predstavuje až 1 370 hektárov a už teraz je jasné, že aj na Zamagurí narazia ochranári na silný odpor vlastníkov v snahe získať ich pozemky, a nielen tie lesné. Podobný vývoj je možné očakávať aj v Poloninách. Súkromní vlastníci tam takzvanej reforme národných parkov nedôverujú. Štát totiž ešte nenapravil krivdy z minulosti, ktorých sa voči nim dopustil a na ktoré miestni obyvatelia nezabudli.

Politici si ale tlieskajú a prezentujú na verejnosti schválenú reformu národných parkov ako veľký úspech, nový začiatok a krásnu budúcnosť. Verejnosť však za necelé dva roky vládnutia tejto politickej zostavy už pochopila (reprezentatívne prieskumy verejnej mienky to opakovane potvrdzujú), že všetky tie prázdne gestá, monumentálne sľuby, veľkohubé vyhlásenia a vyprodukované nepodarky netreba brať príliš vážne a hádzať kvôli nim flintu do žita.

Jozef Marko