TÝŽDŇOVKA: Prvá metóda ochrany lesa, vytvárajúca tlak na poľovnícke plánovanie - problematika škôd spôsobených zverou prenesená do poľovníckeho hospodárenia. Je najvyšší čas
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Tento týždeň som videl ako na obnovených kalamitných plochách po víchrici Alžbeta z novembra 2004 vychovávajú štátni lesníci v Tatranskom národnom parku druhovo pestré lesné porasty a ako na nich pestujú nové vitálne lesy urbárnici vo Vyšnej Boci. Samozrejme, Správa TANAP-u i Spolok bývalých urbárnikov Pozemkové spoločenstvo Vyšná Boca narážajú vo svojom úsilí aj na problematiku ochrany mladín pred škodami spôsobenými zverou.
Vlastníci a obhospodarovatelia lesov vo všeobecnosti vnímajú tento problém dlhodobo ako veľmi vážny a dúfajú, že k jeho postupnému vyriešeniu výrazne prispeje novela zákona o poľovníctve, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
12-členný tím špecialistov Lesníckej ochranárskej služby z Banskej Štiavnice (súčasť Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene) prezentoval na nedávnej medzinárodnej konferencii Aktuálne problémy v ochrane lesa (APOL) 2024 v Hornom Smokovci rozpracovanú metódu na ochranu lesa proti škodám zverou. Podľa autorov je prvou metódou ochrany lesa, ktorá vytvára tlak na poľovnícke plánovanie a umožňuje preniesť problematiku škôd zverou do poľovníckeho hospodárenia.
„Pre potreby objektívneho zhodnotenia vplyvu zveri na prostredie, v ktorom žije, je nevyhnutné najskôr získať údaje o škodách, ktoré sa v daných oblastiach vyskytujú. Pre tento účel vznikla v roku 2021 metodika pre zisťovanie poškodenia lesných porastov zverou a oceňovanie škôd. V metodike sa nachádza postup inventarizácie škôd v mladých aj starších lesných porastoch.
Kontrola sa nemusí vykonávať vo všetkých porastoch, ale len vo vybraných porastoch, ktoré budú reprezentovať určitú stanovenú oblasť (v našom návrhu má takáto oblasť plochu 100 ha). V ideálnom prípade by mali kontrolu porastov spoločne vykonávať zástupca obhospodarovateľov lesov a zástupca príslušného poľovníckeho združenia, aby boli získané informácie čo najobjektívnejšie. K tomu má prispieť jednotná metodika, podľa ktorej sa bude kontrola poškodenia vykonávať,“ vysvetľujú autori.
Metodika je založená na tom, že získané údaje budú odovzdané digitálne v príslušnom elektronickom systéme. Informácie o poškodených porastoch budú kategorizované podľa rozsahu na tri základné kategórie (farby): poškodenie v akceptovateľnom rozsahu (zelená), poškodenie vo vyššom rozsahu (oranžová) a poškodenie vo vysokom rozsahu (červená).
Kategorizované porasty sa následne zovšeobecnia do štvorcovej siete (mriežky), pričom každý štvorec bude zafarbený príslušnou farbou. Mapa Slovenska bude prekrytá štvorcovou sieťou s rozmermi 1 x 1 km (100 ha). V každom štvorci bude vybraná plocha, na ktoré sa vykoná inventarizácia porastov podľa jednotnej metodiky.
„Porasty budú zaradené do kategórie podľa poškodenia jednotlivých drevín, pričom prioritu bude mať najvýznamnejšie poškodená drevina. Cieľom je, aby bol v každom štvorci zaevidovaný aspoň jeden porast s uvedením rozsahu poškodenia jednotlivých drevín. Na základe počtu štvorcov v jednotlivých kategóriách bude možné zaradiť do kategórie poškodenia zverou celý poľovný revír prípadne chovateľský celok.
Takto kategorizované poľovné revíry môžu mať osobitné pravidlá poľovníckeho manažmentu. Môžu zahŕňať povinnosť zvýšeného odstrelu, prísnejšie kontroly hospodárenia, povinnosť umožniť lov aj poľovníkom, ktorí nie sú členmi poľovného združenia a pod.,“ dodávajú špecialisti z Lesníckej ochranárskej služby.
Autori metodiky, ktorá má ambíciu byť dobrým základom systémového a efektívneho riešenia problému škôd spôsobených zverou v mladých lesných porastoch dúfajú, že sa stane súčasťou novely zákona o poľovníctve. Táto legislatívna zmena by rozhodne mala nastaviť také pravidlá, aby vlastníci a obhospodarovatelia lesov mohli pestovať druhovo a vekovo pestré, stabilnejšie a odolnejšie lesné porasty. V niektorých oblastiach Slovenska im to vysoké stavy poľovnej zveri už neumožňujú. Je teda najvyšší čas.
Jozef Marko