TÝŽDŇOVKA: Problém početnosti medveďov je spolitizovaný. Ale čo u nás spolitizované nie je...?

Rečnícka otázka znie, čo v tejto krajine, na čo má štát priamy vplyv a dosah, spolitizované nie je. Jednoznačnú odpoveď poznáme všetci. Každodenný život prináša príklady toho, ako politika u nás potláča a eliminuje odbornosť. Môže sa síce stať, že v procese prípravy legislatívnych úprav dominujú názory nezávislých odborníkov, ale v parlamente sa poslanci rozhodujú na základe politických dohôd. V lepšom prípade k nim dochádza medzi politickými stranami vo verejnom záujme. Problémom ale je, že jednotlivé politické strany vnímajú verejný záujem po svojom, mnohokrát diametrálne odlišným spôsobom a v rozpore s jeho reálnym obsahom. 

O vplyve politiky vedia svoje aj vlastníci a obhospodarovatelia lesov a ďalšie záujmové skupiny života na vidieku. Stačí si napríklad pripomenúť stopnutie návrhu zákona o poľovníctve ako výsledku konsenzu odborníkov pred necelými troma rokmi len preto, že minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka mal vtedy výhrady k povinnému členstvu poľovníkov v ich stavovskej organizácii.

Alebo si spomeňme na druhý polrok 2021, kedy viaceré odborné a profesijné združenia a organizácie predložili množstvo pripomienok k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny s takzvanou reformou národných parkov. Ich dôležitosť podčiarkovali verejnými zhromaždeniami a kategorickými verejnými vyhláseniami. Pamätáme si na to, ako politici, poslanci a politickí nominanti v štátnej správe tieto vecné a racionálne argumenty odignorovali.

V živej pamäti ešte máme, ako vtedajší minister životného prostredia označoval názorových oponentov návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny. Hanlivo a verejne ich dehonestoval len preto, že mali iný názor na pripravovanú reformu národných parkov. Beztrestne si to dovolil napriek tomu, že dokázali podložiť svoje výhrady racionálnymi argumentami. Jeho urážlivé výroky na adresu vlastníkov a obhospodarovateľov lesov vtedy neodsúdili ani iní vládni politici, ani mainstreamované médiá. Aj toto je politika po slovensky.

Na druhej strane je politizácia verejného života zrejme prirodzeným dôsledkom partokracie, ktorá na Slovensku vládne. Politické strany v nej nemusia mať regionálne štruktúry, prepracované politické programy, pripravené personálne rezervy, teda rešpektovaných odborníkov na obsadenie dôležitých postov v štátnej správe, štátnych firmách a organizáciách. Stačí im nákladný a častokrát nevyberavý politický marketing na to, aby mohli prevziať politickú moc a využívať ju na všetkých úrovniach riadenia štátu. 

Blížia sa predčasné parlamentné voľby. Vo svojom okolí počúvam čoraz nástojčivejšie zaznievať otázku: Koho voliť? Za seba môžem povedať, že si prioritne zodpoviem pri rozhodovaní o tom, ako budem hlasovať vo voľbách 30. septembra otázku: Koho nevoliť? Už teraz viem, že nebudem voliť ľudí na kandidátkach politických strán, ktorých nepoznám a o ktorých nič neviem. A nebudem už dôverovať tým, ktorých som mal naopak možnosť veľmi dobre spoznať počas ich vládnutia a ktorí ma ako voliča ikskrát svojimi rozhodnutiami a vystupovaním sklamali.

Jozef Marko