TÝŽDŇOVKA: Prežil útok medveďa, nemá psychickú traumu, ale ľudia by sa podľa neho mali viac obávať toho, čo im v horách hrozí
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Tento týždeň som sa stretol s poľovným referentom Odštepného závodu Sever štátneho podniku LESY SR Ing. Miroslavom Plavým. Na Sviatok práce, v pondelok 1. mája, prežil útok medveďa pri obci Višňové, vzdialenej necelých desať kilometrov od Žiliny. Po šesťdňovej hospitalizácii a dvoch týždňoch v domácom ošetrení nastúpil v pondelok 22. mája opäť do práce. Povedal mi, že útok veľkej šelmy nezanechal v ňom psychickú traumu, pretože už ako sedemročný stretol medveďa vo voľnej prírode a odvtedy v horách Veľkej a Malej Fatry zažil desiatky, možno stovky rôznych stretnutí. Napriek tomu hovorí, že v súčasnosti by sa vzhľadom na početnosť medvedej populácie mali začať ľudia obávať toho, čo im v horách hrozí.
V závere rozhovoru, ktorý bude uverejnený v letnom dvojčísle časopisu LES & Letokruhy Ing. Miroslav Plavý odpovedal na otázku, ako s odstupom času vníma nezabudnuteľný zážitok z tohtoročného prvomájového dňa: „Keď sme boli malí chlapci, medveďov sme nevideli tak veľa, ako ich mám možnosť pozorovať dnes. Registrovali sme množstvo ich pobytových znakov, vnímali sme prítomnosť medveďov v horách, ale určite sme ich nevnímali ako veľkú hrozbu. Nikdy sme sa nebáli ísť do lesa ani za tmy, trebárs na čučoriedky alebo na huby. A to sme chodili na miesta, kam cesta trvala aj dve hodiny.
Po útoku medveďa netrpím žiadnou psychickou traumou. Možno, že ľudia, ktorí sa s medveďom nikdy nestretli, majú väčší strach z toho, čo o stretoch s touto šelmou počuli a preto budú obozretnejší. Myslím, že aj ja bude odteraz vstupovať s väčším rešpektom do teritória medveďov, ale určite nie so strachom v dôsledku traumy po útoku medveďa.
Každopádne by sme mali byť v lesoch viac v strehu, byť obozretní a možno by sme sa mali aj viac obávať toho, čo nám v súčasnosti počas bežnej prechádzky prírodou hrozí aj v takých lokalitách, kde by sme výskyt medveďov nikdy neočakávali.“
Debatovali sme tiež o tom, kedy politici a verejnosť u nás konečne pochopia, že v urbanizovanej a husto osídlenej krajine je jednoducho nevyhnutné regulovať populáciu medveďov a kedy sa vrátime k aktívnemu manažmentu tejto najväčšej šelmy, žijúcej u nás. Názor Ing. Miroslava Plavého sa do časopisu z priestorových dôvodov nevošiel, publikujem ho teraz na portáli Lesmedium.sk: „Myslím si, že sú dve veci, ktoré budú pri riešení neúnosnej početnosti, výskytu a stretov medveďa s ľuďmi na Slovensku zlomové. Buď pôjde o prípad, ktorý bude verejnosť vnímať obzvlášť veľmi citlivo. Všetci vieme, že to tak bude v prípade útoku medveďa na dieťa. Rozhodne to však nechcem zažiť.
A po druhé, medveď prestane byť zaujímavý, keď na výskumy, monitoringy a iné projekty, týkajúce sa medveďa hnedého, prestanú chodiť na Slovensko milióny eur z Európskej únie. Myslím si, že dôležitým faktorom pseudoochrany medveďa sú práve tieto finančné prostriedky.“
Jozef Marko