TÝŽDŇOVKA: Polomová apokalypsa rozplakala obyvateľov Osrblia. V súčasnosti môžu mať vďaka lesníkom pri pohľade na zdravé a zelené hory na tvárach spokojné úsmevy

8. júla 1996 vystrájala víchrica s rýchlosťou približne 240 kilometrov za hodinu na Horehroní. Na Osrblí a v Hronci som o nej hovoril tento týždeň s očitým svedkom. Vtedajší vedúci výroby na Lesnom závode Čierny Balog Ing. Boris Pekarovič videl, čo spôsobila v lesných porastoch a ako zapôsobila na miestnych obyvateľov.

Víchrica lámala stromy v niekoľkometrovej výške, takže po nej neostávali vývraty, ale zlomy v rozsiahlych polomoch. K zemi ľahli lesné porasty na svahoch v okolí Osrblia. Ľudia boli najskôr veľmi vystrašení rachotom a lomozom, ktorý počuli pri lámaní stromov. Keď následne videli, akú apokalypsu vetrisko spôsobil v okolí ich dediny, ostali stáť zhrození a niektorí s očami plnými sĺz.

Rozsah kalamity bol obrovský. Veterná smršť v bývalých Stredoslovenských lesoch š. p. Banská Bystrica poškodila viac ako 1,5 milióna m³ dreva na viac ako 2 600 ha lesnej pôdy. Kalamitou boli zasiahnuté najmä lesné závody Čierny Balog, Slovenská Ľupča, Kriváň a Beňuš. Najviac postihnuté boli lesné hospodárske celky Osrblie (380 000 m³), Hronec (170 000 m³) a Predajná (170 000 m³).

Ing. Boris Pekarovič bol pri tom, keď bolo treba zvládnuť mimoriadne náročnú koordináciu a logistiku obrovských ľudských a technických kapacít, ktoré boli nasadené na likvidáciu vetrovej kalamity nebývalých rozmerov. Tento týždeň si spomenul na miestach, kde sa to pred viac ako štvrťstoročím len tak hemžilo lesnými robotníkmi, s akým obrovským vypätím síl pracovali najmä vedúci Lesnej správy Osrblie Ing. Miroslav Pepich a vedúci Lesnej správy Hronec Ing. Ján Morong, aby zvládli nápor úloh, ktorý súvisel so spracovaním kalamitnej hmoty. Jeden mesiac na kalamitisku najviac zasiahnutej Lesnej správy Osrblie pracovalo až 78 traktorov a 14 lanoviek. Odborníci si určite vedia podľa týchto čísel predstaviť, že vetrová apokalypsa a likvidácia jej následkov mala skutočne gigantické rozmery.

Ing. Pekarovič mi povedal, že po ceste od kalamitiska odvážalo drevo denne 160 – 180, niekedy dokonca 200 nákladných áut a lesníci vtedy expresne rýchlo vybudovali cestu, obchádzajúcu obce Osrblie a Hronec, aby aspoň trochu odbremenili ich obyvateľov od dopravnej záťaže. Spracovanie kalamity kulminovalo podľa jeho slov najmä v roku 1997. V nasledujúcom roku už bolo takmer milión kubíkov dreva z polomov vyvezených. Dodal, že z tohto obrovského objemu ostalo iba 20 000 kubíkov ležať pri pni, pretože sa nachádzali na absolútne neprístupných, strmých svahoch.

V teréne mi ukázal miesta, kde museli lesníci pri obnove kalamitných plôch v lokalite pod vykrývačom pri obci Osrblie vyskúšať zalesňovanie sejbou, ktoré sa tam nikdy dovtedy nerobilo, pretože je to strmý svah s kamennou suťou. Ľudia nosili na tieto miesta pôdu vo vedrách a do tejto pôdy siali semená lesných drevín, aby tam mohla rásť nová hora.

A tá na svahoch v okolí Osrblia rastie, darí sa jej, je životaschopná a miestni obyvatelia majú pri pohľade na ňu radosť. Lesníci už vtedy urobili zmeny lesných hospodárskych plánov, aby pestovaním zmiešaných porastov posilnili odolnosť a stabilitu tamojších lesov. Nahradili zničené smrečiny vysádzaním smreka, jedle, buka, javora, jaseňa, smrekovca, ale aj brezy a liesky, ktoré vytvorili na otvorených svahoch pre sadenice hlavných hospodárskych drevín vhodnú mikroklímu.

Zaslúžia si za to všetko veľké uznanie, úctu a rešpekt. U miestnych obyvateľov ju za odvedenú prácu pri spracovaní vetrovej kalamity z roku 1996 a následnej obnovy kalamitných plôch určite majú. Plným právom.

Jozef Marko