TÝŽDŇOVKA: Pokračujúca hra na hluchých v téme ochrany hlucháňa hôrneho, spor o bezzásahu a aktívnom manažmente v biotope vzácneho vtáka trvá

„Máme skúsenosti, že keď sú tokaniská v štádiu rozpadu, prestávajú byť pre hlucháne atraktívne, pretože sú v nich veľmi zraniteľné. Atraktívnejšie sú pre nich susedné porasty, ktoré také znaky nevykazujú. Pozorovania zo súčasného obdobia sú, že lokality, kde hospodárime a zároveň dodržujeme pravidlá, ktorými hlucháňa v období hniezdenia nerušíme, hlucháň znova obsadzuje. Hovoríme o nadmorských výškach nad 1 100 – 1 300 m n. m., v ktorých zasahujeme do lesných porastov minimálne a ak, tak veľmi jemne a citlivo,“ povedal Ing. Karol Mutňanský.

Odborník z Národného lesníckeho centra vo Zvolene Ing. Jozef Bučko, PhD. v tom istom roku o lesníckych postupoch a ochrane hlucháňa pre časopis LES & LETOKRUHY uviedol: „Štandardný prístup pri pestovaní lesov poskytuje hlucháňovi vyhovujúce podmienky najčastejšie v posledných decéniách pred vekom začiatku obnovy. Práve preto sa snažíme zavádzať aktívny prístup k zlepšovaniu životných podmienok pre hlucháňa, najmä formou cielenej výchovy mladých lesných porastov, ktoré takýmto spôsobom môžu začať hlucháňovi poskytovať vhodný životný priestor už vo veku 40 - 50 rokov.“

O význame aktívneho lesníckeho manažmentu pre záchranu populácie hlucháňa hovoril pred niekoľkými dňami na stretnutí s ochranármi k pripravovanému programu starostlivosti o lesy pre Pozemkové spoločenstvo Telgárt Ing. Dušan Antal z Teplého vrchu. Už roky je odborným lesným hospodárom v 21 pozemkových spoločenstvách a vykonáva túto prácu aj pre ďalšie desiatky drobných súkromných vlastníkov lesov na celkovej výmere cca 4 000 hektárov.

„Ak chceme dosiahnuť, aby tu bol hlucháň, bez porastovej hygieny to nepôjde. Hlucháň predsa potrebuje žiť v zdravých lesoch. A v dobrom zdravotnom stave ich môžeme udržať len dôsledným a včasným vykonávaním porastovej hygieny. Preto hovorím, že je potrebné zrealizovať ťažbu ihličnatej hmoty od septembra do januára, maximálne do februára, aby sme si nenarobili problémy pre ďalšie obdobie. Bezzásah nerieši ochranu hlucháňa, ale spôsobuje jeho likvidáciu, pretože vytvára prostredie, ktoré jednoducho nie je vhodné pre život hlucháňa.

Ak sa lykožrút premnoží v poraste ponechanom na samovývoj, napadne aj okolité zdravé porasty. Preto je dôležitý aktívny manažment všetkých porastov, v ktorých chceme zachovať hlucháňa. Z vlastnej dlhoročnej skúsenosti z obhospodarovania viacerých subjektov viem, že akonáhle sa prestane dôsledne vykonávať porastová hygiena, smrekové porasty odchádzajú už vo veku 10 – 20 rokov.

Budem veľmi rád, keď sa prejdem po hore a z porastu vyletí hlucháň. Som aj poľovník, ale nevystrelil by som na neho. Myslím, že by to mal byť náš spoločný cieľ, zachrániť hlucháňa a nie, aby sme vymysleli pravidlá, ktoré jeho záchranu neriešia. Hlucháň jednoducho potrebuje smrekové porasty aj s otvorenými plochami, pritom výskyt jarabiny v nich netreba razantne regulovať, ale pre hlucháňa treba vyváženým spôsobom vytvoriť vhodný biotop,“ povedal Ing. Dušan Antal.

Ochranári však stále trvajú na dôležitosti bezzásahu pre záchranu hlucháňa a argumentujú najmä tým, že v lesných porastoch ponechaných na samovývoj nachádza hlucháň hôrny úkryt pred predátormi, hlavne líškami, kunami a diviakmi. V Telgárte z ich úst odznelo, že na Fabovej holi sa po odrastení prevládajúcej jarabiny podarilo pozorovať tok hlucháňa na dvoch miestach. Podľa ochranárov to znamená, že hlucháň sa vracia na opustené stanovištia.

Lenže pred rozpadom smrečín v dôsledku zákazu spracovania kalamity miestni lesníci evidovali na Fabovej holi až sedem tokanísk. Takže ak by tam bola vetrová a podkôrniková kalamita včas a komplexne spracovaná, hlucháň by z týchto miest vôbec nemusel odísť. O tom ale ochranári nehovoria a naďalej ostávajú hluchí k argumentom lesníkov proti bezzásahu a v prospech aktívneho manažmentu biotopu hlucháňa.

Jozef Marko