TÝŽDŇOVKA: Personálne zmeny aj s hrou na skrývačku. Šéf štátnych lesov nepotrebuje vedieť, aký je rozdiel medzi smrekovým a jedľovým ihličím. Priznanie chýb by politikom neuškodilo. Na vidieku to vrie

Podľa dobre informovaného zdroja riaditeľ LPM Ulič robí všetko preto, aby vytvoril dojem, že sa po ňom zľahla zem. Ťažko povedať, na čo sa spolieha, pretože Slovensko je malé a skôr či neskôr vyplávajú na povrch fakty o jeho pôsobení. A verejnosť sa dozvie nielen to, že súčasný riaditeľ LPM prehral súdny spor so známou mimovládkou. Súd rozhodol o tom, že sa musí zdržať tvrdení na jej adresu a musí zaplatiť trovy súdneho konania (kópiu uznesenia Okresného súdu v Humennom máme v redakcii).

Personálna zmena na poste generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY SR vyvolala veľký rozruch v odbornej verejnosti, pretože lesníka nahradil na tomto poste, teda aspoň dočasne do ukončenia výberového konania, manažér bez lesníckeho vzdelania. V tejto súvislosti si spomínam na to, aké negatívne emócie vyvolalo koncom roka 1999 menovanie bankára Gabriela Eichlera za prezidenta Východoslovenských železiarní, ktorému hutníci vyčítali, že nerozozná surové železo od ocele. Alebo keď sa stal v roku 2003 generálnym riaditeľom š. p. LESY SR finančník Karol Vinš, tiež nemal medzi lesníkmi na ružiach ustlané.

Obidvaja mali ale spoločnú schopnosť vybrať si do vedenia veľkých podnikov skutočných odborníkov, na ktorých sa mohli spoľahnúť a od ktorých si nechali poradiť. Chcem tým povedať, že nový generál najväčšieho lesníckeho subjektu u nás nemusí nutne vedieť, aký je rozdiel medzi smrekovým a jedľovým ihličím. Musí mať ale schopnosť obklopiť sa skúsenými odborníkmi, ktorí mu múdro a profesionálne odpovedia na omnoho zložitejšie odborné otázky. Bez ohľadu na to sa ale opäť raz ukázalo, že stolička generálneho riaditeľa je veľmi vratká, jednoducho preto, že o jej obsadení rozhodujú politici. A budú o nej svojvoľne rozhodovať dovtedy, kým budú LESY SR štátnym podnikom.

Kto robí, robí aj chyby a nie je hanbou chybu urobiť, ale nepriznať si ju a nenapraviť. Tento týždeň Národné lesnícke centrum a Štátna ochrana prírody SR spoločne zverejnili pomerne obsiahle vysvetlenie, ako došlo k mylnému prezentovaniu toho, že ťažba dreva v národných parkoch v uplynulých rokoch dramaticky stúpla. Ukázal sa pravý opak. Zo spracovaných údajov totiž vyplynulo, že výška ťažby v národných parkoch od roku 2012 bola približne na rovnakej úrovni. Za posledný rok dokonca klesla takmer na polovicu ťažieb predchádzajúcich rokov. Nesprávnu infomáciu namierenú proti lesníkom ale verejne prezentoval minister životného prostredia, takže by sa žiadalo, aby dal práve on nesprávnu informáciu na pravú mieru.

Politici sa však vo všeobecnosti obávajú verejne povedať, že pochybili. Domnievajú sa, že by to znížilo ich dôveryhodnosť. Myslím, že opak je pravdou a priznanie chyby by žiadnemu politikovi neuškodilo. Iste, chýb nemôže byť v rozhodovaní politikov priveľa, pretože priznávanie sa k nim, by im politicky ani nepomohlo. A to je prípad ministra životného prostredia, ktorému rovnako ako všetkým marketingovým politikom záleží iba na tom, aby sa na neho verejnosť pozerala cez ružové okuliare.  

Zatiaľ sa spolieha na to, že tých, ktorí si ich pri pohľade na jeho pôsobenie už dávnejšie zložili – teda vlastníkov a obhospodarovateľov lesov, živnostníkov v lesnom hospodárstve, odborných lesných hospodárov a lesníkov v štátnom aj neštátnom sektore, spracovateľov dreva, poľovníkov, včelárov, rybárov, podnikateľov na vidieku a ďalších záujmových skupín je primálo, aby sa cítil ohrozený. Keby sa ale stretával s obyvateľmi vidieka v jednotlivých regiónoch, tak by vedel, že sa mýli, pretože to medzi nimi vrie. A je iba otázkou krátkeho času, kedy pochopia aj ostatní politici, že voličom na vidieku nevenujú dostatočnú pozornosť. Uvidíme, kedy a ktorí z nich si túto chybu priznajú.

Jozef Marko