TÝŽDŇOVKA: O reálnu, vecnú a odbornú diskusiu zástancom údajnej reformy národných parkov nikdy nešlo. Otvoria poslanci štedré finančné toky pre ochrancov prírody?

„Napríklad riešenie sanácie environmentálnej záťaže v obci Pohronský Ruskov stojí 1,6 milióna eur. Podľa schválenej právnej úpravy by náklady mala znášať obec ako vlastník, hoci táto suma je vyššia ako je celkový ročný príjem obce. Obec pritom nebola určená ako pôvodca záťaže a dotknutý pozemok získala v dobrej vôli, že jej štát s odstránením tejto environmentálnej záťaže pomôže,“ skonštatovala prezidentská kancelária.

Sporný článok bol podľa prezidentky do novely zákona vložený v dobrej viere poslaneckým návrhom, neprebehla však o ňom odborná diskusia, ktorá by nepochybne zohľadnila aj ústavnoprávne aspekty právnej úpravy. Toľko správa agentúry SITA.

Paralela s novelou zákona o ochrane prírody a krajiny, o ktorej ani tento týždeň počas prebiehajúcej schôdze Národnej rady SR poslanci nerozhodovali, je zrejmá na prvý pohľad. Na sociálnej sieti sa pritom mihla informácia, podľa ktorej hlasovanie prebehne až vtedy, keď dá súhlas minister životného prostredia Ján Budaj. A to môže znamenať len jedno – stále hľadá pre údajnú reformu národných parkov dostatočnú politickú podporu, ktorú zatiaľ nezískal.

Dobrou správou je, že ju nemá najmä kvôli absencii reálnej, vecnej a odbornej diskusie so všetkými dotknutými záujmovými skupinami a chýbajúcemu, komplexnému a dôveryhodnému spracovaniu sociálnych a ekonomických dopadov na život vidiečanov v horských a podhorských regiónoch Slovenska.

Prečo takáto diskusia neprebehla? Odporcovia poslaneckého návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny, zahŕňajúceho presun štátnych pozemkov v národných parkoch pod správu štátnej ochrany prírody, sú na základe konkrétnych a opakujúcich sa skúseností presvedčení o tom, že jeho predkladateľom a zástancom o takúto diskusiu nikdy nešlo. Iným názorom, ako je ten ich, sa jednoducho odmietli seriózne zaoberať a v predstave o vedení diskusie ich akurát vždy neželane vyrušoval.

A ešte o niečom nie je podľa názoru ľudí, ktorí už niekoľkokrát zorganizovali protesty proti novele zákona o ochrane prírody a krajiny na verejných zhromaždeniach, pochýb. Ak ju poslanci schvália, otvorí štedré finančné toky pre štátnu ochranu prírody a mimovládne organizácie na vykonávanie alebo zadávanie opatrení, ktoré zo zákona a bez dotácií realizujú v rámci trvalo udržateľného obhospodarovania a aktívnej ochrany lesov ich vlastníci a užívatelia.

Respektíve, veľmi radi by ich aj tí menší a malí vykonávali, ak by ich štát aspoň zčasti finančne podporil. Zákonodarcovia by si mali uvedomiť práve túto podstatnú súvislosť a nájsť odpoveď na otázku, prečo je to tak a komu takýto nespravodlivý model prerozdeľovania verejných financií vyhovuje.

Jozef Marko