TÝŽDŇOVKA: Ničnerobenie nemá budúcnosť. Múdre gazdovanie a logika áno

Doteraz som sa stretával s tým, že títo ľudia, ktorí majú toho veľa za sebou a hovoria za nich konkrétne, preukázateľné a názorné výsledky dlhoročnej práce v lese a pre les, volajú po návrate zdravého sedliackeho rozumu. Alebo inak povedané gazdovského rozumu, ako ho používali naši predkovia pri aktívnom zhodnocovaní prírodného bohatstva tejto krajiny. Teda múdrym gazdovaním.

Tento týždeň som hovoril v Revúcej s Ing. Stanislavom Novákom. Povedal mi, že sa vždy riadil vo svojej práci logikou, založenou na odborných vedomostiach, nadobudnutých poznatkoch a praktických skúsenostiach. V lesníckej verejnosti má povesť priekopníka prírode blízkeho hospodárenia v lesoch na Gemeri ešte z obdobia, kedy bol tento pojem u nás absolútne neznámy.

„Videl som za otcových čias, ako sa vlastníci starali o les, ako pásli dobytok, drevo na zimu prihotovili. Ako sadili smrek po druhej svetovej vojne, lebo ľudia potrebovali drevo na stavebné účely. Potrebovali veľa dreva a najlepšia bola ihličnatá hmota. Ak chceli prežiť, museli takto postupovať a ak chcú žiť aj dnes, tak by mali pochopiť, že nemôžu ponechať na lesy, aby sa obnovili sami, bez zásahu človeka.

Pamätám sa, keď začali naťahovačky s ochranármi, lesníci ani poľovníci nemali záujem im oponovať. Akoby si mysleli, že niekto druhý bude obhajovať lesnícku prácu za nich. To sa samozrejme nestalo. Keď začali diskusie o ochrane prírody, na stretnutia chodilo 80 ochranárov a boli tam 4 – 5 lesníci. Každý sa síce mohol vyjadriť, ale v takomto počte nemali lesníci šancu presvedčiť ostatných o svojej pravde.

Teraz neostáva lesníkom nič iné ako trpezlivo vysvetľovať, čo robia v lese a prečo. Musia zdôvodňovať, aké lesnícke postupy volia. Nikto nie je neomylný a kto nič nerobí, nič nepokazí, ale lesníci predsa dokážu obhájiť svoju prácu a ukázať jej výsledky v teréne. Ja dnes môžem ukázať 20 – 30 ročné mladiny, v ktorých sme začínali hospodáriť tak, aby sme zmenili ich drevinové zloženie a pestovali stabilnejšie a odolnejšie lesné porasty.

Vnímam to tak, že je dosť ľudí, ktorí chápu, že ničnerobenie a pasívny prístup k ochrane prírody nemajú budúcnosť. Preto má zmysel stále hovoriť o význame a prínosoch lesníckej práce pre les a spoločnosť. Logika jednoducho nepustí - logika postavená na odborných vedomostiach, nadobudnutých poznatkoch a praktických skúsenostiach,“ povedal mi Ing. Stanislav Novák do článku v rubrike Osobnosti, ktorý bude uverejnený v letnom dvojčísle časopisu LES & Letokruhy.

Sú to myšlienky rešpektovanej osobnosti. Svedčí o tom fakt, že Ing. Stanislav Novák bol v roku 2008 nominovaný na prestížnu Cenu Jozefa Dekréta Matejovie. Jeho slová nie sú prázdnymi rečami, pretože zanechal v lesných porastovch konkrétne výsledky, prezentované napríklad na lesníckych dňoch Pro Silva v porastoch lesných správ Jelšava a Sirk.

Stačí si pozrieť objekty Pro Silva Hanová a Šivetická dubina v územnej pôsobnosti Lesnej správy Jelšava a aj úplný laik bez akýkoľvek odborných znalostí ocení, čo sa podarilo dosiahnuť miestnym lesníkom pod vedením Ing. Stanislava Nováka. Vypestovali krásne, zdravé a životaschopné lesy, ktoré plnohodnotne plnia všetky svoje produkčné aj mimoprodukčné funkcie. Pre prírodu, spoločnosť aj ekonomiku tejto krajiny. A o to by malo ísť vždy a všade nám všetkým.

Jozef Marko