TÝŽDŇOVKA: Netreba rozprávať o biodiverzite, ale zadržiavať dažďovú vodu v krajine

Aktivisti obviňujú lesníkov, že sú zodpovední za povodne, pretože ťažia drevo pri obnove lesov. Aký je váš názor?

„V bilancii odtoku dažďovej vody máme lesy zastúpené 41 percentami, poľnohospodársku krajinu 51 percentami, 5 percent pripadá na urbanizovanú krajinu a zvyšok tvoria iné plochy ako napríklad dopravná infraštruktúra. Dôležité ale je, že poľnohospodárska krajina má na odtoku dažďovej vody a vysušovaní krajiny podiel 56 percent, podiel zalesnenej krajiny je pritom iba 17-percentný a urbanizovaná krajina má podiel až 26 percent. Podľa toho by sme mali priorizovať investície a riešenia, ktoré je potrebné zrealizovať.

Ďalšia vec, ktorej treba pozrieť do očí, sú časové a priestorové zmeny rozdelenia zrážok. Predstavte si hornaté územie, teda zväčša severnú časť Slovenska a okolie Banskej Bystrice. Smerom na juh máme u nás otvorenú poľnohospodársku a viac urbanizovanú krajinu. Z hľadiska celkovej vodnej bilancie v horách ročný úhrn zrážok stúpa a na nížinách klesá. Aj intenzita zrážok je v lesnatých oblastiach vyššia. To znamená, že aj keď je les viac presušený a spadne naň viac zrážok, viac vody z neho odtečie.“

Prečo je to tak?

„Dôvodom nie je klimatická zmena, ani koncentrácia oxidu uhličitého, ale tým, že južná časť Slovenska je agrárnou a urbanizovanou krajinou, veľmi rýchlo sa prehrieva a tam dochádza k zvyšovaniu produkcie tepla. V zmysle zákona o zachovaní energie a druhej termodynamickej vety spôsobuje tento jav vytláčanie mrakov do kopcov. Naši dedovia zvykli hovoriť, že lesy priťahujú dážď. Nie lesy ich priťahujú, ale dažďové mraky sú nad ne vytláčané prehriatou otvorenou krajinou.

Opäť sa musím vrátiť k vyprázdňovaniu malých vodných cyklov, kvôli čomu dochádza k uvoľňovaniu citeľného tepla. V minulosti zrážky rovnomernejšie vypadávali v čase i priestore, pretože voda ostávala v krajine. V Novej vodnej paradigme sme zadefinovali príčinu vzniku prepadavého vetra v Tatrách. Riešenie tohto problému nie je iba v pestovaní lesov Tatrách, ale v riešení celej Popradskej kotliny a zabráneniu toho, aby sa tak rýchlo neprehrievala a neochladzovala.“

Takže ak ľudia a spoločnosť vyvolávajú tieto extrémne klimatické javy, čo treba robiť, aby k nim nedochádzalo?  

„Teraz je moderné vysádzať viac stromov. Ale ak ich bude viac, nič sa neudeje. Iste, sú známe príklady, že po vysadení stromov na sto kilometroch štvorcových boli dosiahnuté pozitívne výsledky, ale až po niekoľkých dekádach. Čo bude dovtedy? Preto je potrebné napraviť fungovanie celého systému manažovania krajiny. Život, biodiverzita, lesy, vtáky, zvieratá a mikroorganizmy tu máme vďaka vode.

Preto musíme vodu vrátiť do tohto systému revitalizáciou krajiny. Netreba rozprávať o biodiverzite a podpore prirodzeného zmladenia, pretože semenáčikov bude dosť iba vtedy, ak dostanú šancu vďaka vlahe vyklíčiť v pôde. Teda nie vďaka ponechaniu mŕtveho dreva v porastoch, ale vďaka dostatku vody v lese. A na to stačí v krajine zadržiavať dažďovú vodu.“

Jozef Marko