TÝŽDŇOVKA: Národný park u nás ako mačkopes. Prírodný park je vo vyspelej Európe štandardnom
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Národné parky alebo prírodné parky? Architekti takzvanej reformy národných parkov, ktorá na Slovensku momentálne prebieha, trvajú na tejto kategórii veľkoplošných chránených území. Vlastníci lesov, ktorí chcú aktívne participovať na ich správe, presadzujú vznik prírodných parkov a vysvetľujú, že kategória národného parku na slovenský spôsob je vlastne niečo ako mačkopes.
„Smernica IUCN pre kategóriu II. NÁRODNÝ PARK jasne vraví: "ponechá na nerušené prírodné procesy". A to ako chce dosiahnuť pán štátny tajomník Kiča so svojim sľubom mestu Ružomberok v A zóne? Na výnimku? Aby aj autom jazdil po pôdnom kryte, ktorý kolesami rozruší, keď pôjde nakladať ulovenú zver na odvoz? To výnimku dáte len niekomu? Nezdá sa vám, že týmito praktikami zakladáme ešte širšie klientelisticko-korupčné prostredie, ak o tom bude rozhodovať jeden človek - mocipán nad chráneným územím - riaditeľ správy národného parku?
Položíme rečnícku otázku pánovi štátnemu tajomníkovi Kičovi: Nebolo by transparentnejšie a úprimnejšie voči slovenskému vidieku presadzovať hospodárenie (teda aj poľovníctvo) v súlade s prírodou? To je cieľ, ktorý predpokladá podľa IUCN kategória V. PRÍRODNÝ PARK. V Nemecku ich majú 105, v Rakúsku 46, vo Švajčiarsku 18 (a len jeden národný park!?). Prečo si z týchto krajín, kde vidiek prosperuje, nezoberiete príklady dobrej praxe? A stále mocensky presadzujete dogmu ničnerobenia, ktorú miestni ľudia na slovenskom vidieku odmietajú?,“ uviedla pred týždňom na sociálnej sieti ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
Jej predseda Ing. Milan Ovseník na stretnutí so zástupcami samospráv, urbárov a farmárov Horehronia v Telgárte zdôraznil, že na Slovensku zatiaľ žiadny prírodný park nie je, ale v ďalších európskych krajinách sú celkom bežné. Potvrdil, že vo Švajčiarsku je jediný národný park a 18 prírodných parkov, v Nemecku je 16 národných parkov a až 105 prírodných parkov a v Rakúsku existuje celá sieť prírodných parkov, v ktorých ľudia oddychujú aj pracujú, podporovaná je v nich lokálna produkcia a z nej žijú miestni obyvatelia.
„Prírodné parky sú v západnej Európe vytvárané na regionálnej úrovni lokálnymi autoritami. Spravujú ich miestne asociácie, zložené z kľúčových aktérov. Napríklad vo Švajčiarsku založilo prírodný park 7 obcí a jeho členmi je 70 subjektov, zastupujúcich turistov, poľovníkov, rybárov, včelárov, farmárov, lesníkov a ďalšie záujmové skupiny. Oni rozhodujú o manažmente prírodného parku a o rozdeľovaní príjmov v prírodnom parku.
Na Slovensku lokálni aktéri nemôžu zasahovať do spravovania národných parkov. A hoci boli rady národných parkov zakomponované do legislatívy, sú len poradným orgánom bez rozhodovacej právomoci. Súčasný systém manažovania národných parkov u nás je direktívny a centralistický. Samosprávy môžu len prosiť, ale nie sa priamo podieľať na riadení diania v národnom parku,“ porovnal situáciu v zahraničí a u nás M. Ovseník.
V pamäti mi utkvelo, ako sa pred časom nejaký ochranca prírody vyjadril, že mať namiesto národných parkov prírodné parky je ako presadnúť z Mercedesu do Trabanta. Ukazuje sa však, že pointa tohto príbehu nie je v značke a kvalite auta, ale v tom, že ho chcú ochranári vlastniť, riadiť, rozhodovať o tom, koho v tom aute odvezú a dostávať peniaze na jeho prevádzku.
Jozef Marko