TÝŽDŇOVKA: Načo môže byť dobrá ničivá vetrová kalamita? Okrúhle výročie by lesníci nemali premárniť

Budúci rok si pripomenieme 20. výročie katastrofálnej vetrovej kalamity. Je to veľká príležitosť pre Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav a odborníkov z Lesníckej ochranárskej služby, teda organizátorov renomovanej medzinárodnej konferencie Aktuálne problémy v ochrane lesa (APOL), aby ju venovali následkom ničivej víchrice z 19. novembra 2004 a poznatkom získaným z kalamitných plôch, na ktorých bol uplatnený aktívny lesnícky i pasívny ochranársky prístup. Je to takisto možnosť pre Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene, aby pripravilo expozíciu, venovanú tejto výnimočnej lesníckej udalosti.

Okrúhle výročie by však podľa môjho názoru nemali premárniť ani vlastníci a obhospodarovatelia lesov vo všetkých lesníckych subjektoch na čele so štátnym podnikom LESY SR, ktorými sa víchrica v novembri 2004 prehnala a spôsobila obrovské škody na lesných porastoch. Je to pre nich jedinečná príležitosť názorne ukázať širokej verejnosti na časozberných fotografiách a filmových záberoch, ako vyzerali zničené lesy vtedy a ako vyzerajú vďaka odbornej a systematickej lesníckej práci teraz.

Formy prezentácie lesníckej činnosti môžu byť rôzne, ale efekt bude rovnaký: kto chce, rýchlo pochopí, aká dôležitá je pre naše lesy odborná lesnícka práca a čo všetko musia lesníci urobiť preto, aby na mieste zničených porastov rástli zdravé, zelené a kvalitné lesy, schopné plnohodnotne plniť všetky produkčné aj mimoprodukčné funkcie pre celú spoločnosť. 

Vracať sa k ničivej víchrici z novembra 2004 má však význam nielen pri pohľade späť a na súčasný stav, ale aj pri rozhodovaní sa o budúcnosti našich lesov. O tom, ako budeme pristupovať k ich ochrane a obhospodarovaniu v nasledujúcich rokoch.

Pripomeňme si, čo sme v časopise LES & Letokruhy napísali v roku 2019 pri príležitosti 15. výročia vetrovej kalamity: „Veterná smršť poškodila alebo zničila 19. novembra 2004 vo Vysokých Tatrách približne 12 000 hektárov lesa. Kalamitné plochy sa stali postupne predmetom protichodných postojov lesníkov a ochranárov a miestom ich rozhodujúceho stretu.

Rozdielnosť prístupu ku spracovaniu kalamity eskalovala v masmédiách a vzhľadom na popularitu najmenších európskych veľhôr bola neustále v centre pozornosti širokej verejnosti. Výsledok tohto konfliktu lesníkov a ochrancov prírody, ktorý sa doteraz neskončil a zasiahol prakticky celé územie našej krajiny. je na očiach obyvateľov a návštevníkov Vysokých Tatier dodnes.“

V októbri 2021 sme v časopise LES & Letokruhy uviedli, že víchrica v roku 2004 priniesla novú tému pre výskum v TANAP-e. Udalosť sa stala silným impulzom pre ekologický výskum a systematický monitoring zmien, ktoré spôsobila víchrica i následné ďalšie disturbancie (požiar, podkôrny hmyz) v lesných ekosystémoch i ich okolí. Diferencovaný spôsob spracovania kalamity umožnil sledovať aj dôsledky rozdielneho manažmentu postihnutého územia.

Na sledovanie zmien bol vytvorený medzinárodný tím s programom Pokalamitný výskum, ktorý je súčasťou európskeho ekologického výskumu EXPEER. Výskum sa realizuje na 100 hektároch modelových porastov, vybraných na základe maximálnej podobnosti stanovištných podmienok reprezentujúcich porasty poškodené, nepoškodené, manažované aj ponechané na tzv. samovývoj.

 „Výsledky výskumu potvrdili najnižšiu druhovú diverzitu drevinovej zložky na ploche ponechanej na samovývoj, kde vysoké zastúpenie smreka (až 80 %), doplnené prípravnými drevinami povedie opäť ku vzniku porastových štruktúr, náchylných k plošnému rozpadu pôsobením vetra alebo podkôrneho hmyzu. 

Na podklade týchto tvrdení možno konštatovať, že prirodzený vývoj disturbanciami narušených smrečín je v kontraste so všeobecne akceptovanou potrebou uplatňovania adaptačných a mitigačných opatrení v rámci manažmentu lesných ekosystémov či záujmom udržania priaznivého stavu prírodného prostredia, resp. predmetu ochrany.

Na druhej strane však výskum potvrdil, že samovývoj najviac smeruje k pôvodným spoločenstvám, avšak vrátane všetkých z toho vyplývajúcich rizík (plošné zastúpenie smreka, disturbancie, prerušenie kontinuity poskytovania ekosystémových služieb, požiarne riziko atď.),“ uviedli autori výskumu.

No a do tretice ešte jeden návrat k téme. V novembri 2022 rodák z Východnej a odborník, ktorý bol od roku 1990 námestníkom riaditeľa Správy TANAP-u pre výskum a neskôr vedúcim Výskumnej stanice a múzea v Štátnych lesoch TANAP-u Ing. Milan Koreň, CSc. pre časopis LES & Letokruhy uviedol:  „Musíme si byť vedomí aj toho, že tieto lesy sa nedostanú do záverečného štádia zrelosti, pretože znova príde bóra. Nemôžeme preto očakávať, že v týchto polohách budú rásť pralesy. Potvrdil to aj výskum po vetrovej kalamite z roku 2004.

Dendrochronológovia z Poľska, ktorí sa zúčastnili pokalamitného výskumu, nedokázali na polomoch a vývratoch nájsť 100 ročné smreky, ako by sa dalo očakávať. Čoskoro pochopili, že musia ísť vyššie. Tam, kde sa vracia bóra, nestihnú stromy dorásť. Vznikla otázka, čo s tým ďalej, pretože je to v istom zmysle riziková zóna. Jednoznačne ju musíme akceptovať a zohľadniť v ďalších úvahách, a to nielen lesníci a ochranári, ale všetci, aj urbanisti. Mali by rátať s tým, že bóra sa do tejto oblasti vracia a spôsobuje v nej obrovské škody, a nielen na lesných porastoch.“

Všetky tieto informácie svedčia o tom, že téma veľkej vetrovej kalamity z novembra 2004 bola a stále je osobitne významná, možno povedať, že prelomová. Preto bude veľmi dôležité, ako lesníctvo uchopí jej okrúhle výročie a ako ho odkomunikuje v širokej verejnosti. Prečo o tom píšem už teraz? Myslím si, že s prípravami na pripomenutie si 20. výročia veľkej vetrovej kalamity treba začať čo najskôr a pripraviť sa naň zodpovedne a dôkladne. 

Jozef Marko