TÝŽDŇOVKA: Na kalamitisku sa predstavili lesníci ako praví ochrancovia prírody. Kto spôsobil žalobu a komu bude určená pokuta za hlucháňa?

K tomuto zodpovednému rozhodnutiu donútil jedinú stranu z vládnej štvorkoalície fakt, že predkladatelia poslaneckého návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny ho neboli schopní doplniť o požadované informácie. Nevyčíslili finančné dopady ani rozpočtové garancie realizácie nepripraveného projektu. Špekuluje sa o tom, že ani neboli ochotní predložiť komplexnú finančnú analýzu, pretože ak by bola spracovaná profesionálne a objektívne, iba by potvrdila to, čo od začiatku o tomto zámere tvrdia jeho odporcovia, teda najmä vlastníci a obhospodarovatelia lesov.  

V ten istý deň Slovenská lesnícka komora zvolala odborníkov ku kalamitisku na území Lesnej správy Čierny Váh štátneho podniku LESY SR. Silný nárazový a prepadavý vietor tam vyvrátil v júli tohto roka v hospodárskych lesoch približne 50 000 m³ smrečín. Štátni ochranári však nechcú umožniť spracovanie 14 400 m³ kalamitnej hmoty a tak reálne hrozí jej naletenie podkôrnym hmyzom, ktorý sa následne rozšíri do okolitých zdravých lesných porastov.

Vedúci Lesníckej ochranárskej služby z Banskej Štiavnice to povedal jasne - prvé dva roky sa lykožrút namnoží na ležiacom dreve a potom sa vrhne na zdravé stromy. Do piatich rokov sa tak množstvo napadnutých a zničených stromov môže zdesaťnásobiť! Zo 14 400 m³ nespracovanej vetrovej kalamity tak bude až 144 000 m³ lykožrútovej kalamity. Predseda Slovenskej lesníckej komory dodal, že lesníci sú tí praví ochranári, pretože včasným spracovaním ležiacich smrekov zachránia zelené a živé smrečiny na ploche okolo 400 ha, o ktoré by sme kvôli zlému rozhodnutiu Štátnej ochrany prírody SR prišli.

Za včasné a dôsledné spracovanie sústredenej vetrovej kalamity sa jednoznačne vyjadrili aj ďalší odborníci: z Národného lesníckeho centra Zvolen – Lesníckeho výskumného ústavu a Ústavu hospodárskej úpravy lesov, z Katedry integrovanej ochrany lesa a krajiny Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, zo Štátnych lesov TANAP-u, skúsený emeritný lesník, ktorý popísal dopady nespracovanej kalamity na Fabovej holi, ale aj zástupcovia Hasičského a záchranného zboru SR. Odborníci potom reprodukovali svoje stanoviská reprezentatívne zastúpeným médiám. Pri kalamitisku na Čiernom Váhu sa zišli s kamerami a mikrofónmi štáby z RTVS, TV Markíza, TV JOJ aj relácie HALALI.

A do tretice k dianiu v tomto týždni ešte jeden komentár. Ministerstvo životného prostredia SR tento týždeň v nutnej sebaobrane v neúspešnom ťažení za presadenie novely zákona o ochrane prírody a krajiny niekoľkokrát verejne prezentovalo fakt, že pre nedostatočnú ochranu lesa a chránených biotopov Slovensko čelí žalobe Súdneho dvora Európskej únie. Niektorí vlastníci a obhospodarovatelia lesov nenazvú tých, ktorí sú za ňu zodpovední inak ako udavačmi, ktorí poškodili vlastnú krajinu len preto, aby sa v nej dostali k absolútnej kontrole chránených území a zakryli tento hlavný motív úbytkom hlucháňa, ktorý podľa ochranárov a aktivistov spôsobili výhradne lesníci ťažbou dreva v lesoch obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom.

Pritom mnohí odborníci považujú za hlavnú príčinu zníženia početnosti hlucháňa hôrneho v slovenskej prírode silný predačný tlak. Navrhujú regulovanie vysokého stavu kún, líšok, krkavcov a ďalších škodcov, ktorí decimujú stavy hlucháňov u nás tak, ako tomu bolo v minulosti. Ibaže ochrancovia prírody nielen, že nechcú umožniť takéto opatrenie, ale sú aj proti vypúšťaniu umelo odchovaných hlucháňov do voľnej prírody a posilneniu jeho populácie u nás takýmto spôsobom napriek tomu, že sa osvedčil napríklad v Poľsku, Bielorusku a je využívaný aj v Česku.

A tak pokuta pre Slovensko od Európskej únie za hlucháňa bude de facto pokutou pre ochrancov prírody. Pretože tam, kde lesníci aktívne obhospodarujú zdravé a zelené lesy, hlucháň žije naďalej. Ale biotopy, v ktorých ochranári a aktivisti presadili bezzásahový režim s odumretými smrečinami, hlucháne postupne opustili. Názorným príkladom je opäť Fabova hoľa.

Jozef Marko