TÝŽDŇOVKA: Mladí lesomajitelia na Orave sa znechutiť nedajú a dedovizne sa nevzdávajú
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (4)
Zákazy, príkazy, obmedzenia, nariadenia, kontroly, legislatívne zmeny a účelovo deformovaný obraz vlastníkov a užívateľov lesov vo vnímaní verejnosti ich demotivuje a znechucuje, takže niektorí lesomajitelia rezignujú a chcú predať zdedené lesné pozemky. Zo stretnutia s predsedom Združenia vlastníkov neštátnych lesov Oravy RNDr. Ján Ciekerom však vyplynulo, že to rozhodne nie je prípad dedičov lesného majetku v tomto drsnom, ale krásnom regióne našej krajiny.
Foto Jozef Marko
RNDr. Ján Cieker
76-ročný RNDr. Ján Cieker bol pätnásť rokov predsedom Pozemkového spoločenstva Urbár Krásna Hôrka (mestská časť Tvrdošína), v súčasnosti sa venuje výhradne fungovaniu oravského regionálneho združenia súkromných lesomajiteľov, jeho predsedom je od roku 2002. Zakladalo ho 10 členov, v súčasnosti je ich 42. Dvadsiatka subjektov je certifikovaná v Združení pre trvalo udržateľné obhospodarovanie neštátnych lesov Oravy v schéme PEFC.
Keď som sa ho na stretnutí v Krásnej Hôrke opýtal, či prejavujú aj mladší členovia pozemkových spoločenstiev na Orave záujem o zveľaďovanie lesného majetku, ktorý získali po svojich predkoch, odpovedal: „Áno, v našom urbáre to tak je. A môžem povedať, že aj v subjektoch, ktoré sú členmi Združenia vlastníkov neštátnych lesov Oravy nepracujú iba starší ľudia. Cením si, že sa v nich nájde dosť mladých, agilných ľudí, ktorí majú záujem na tom, aby pozemkové spoločenstvá fungovali a spravovali lesný majetok tak, ako treba. Na valnom zhromaždení miestneho urbáru tento rok boli do výboru zvolení mladí chlapi, čo ma veľmi potešilo. Veď kto iní, ako mladí ľudia, by sa mali ďalej starať o majetok po predkoch?“
Na túto tému som položil J. Ciekerovi ešte dve otázky: Myslíte si, že súkromné vlastníctvo lesov má perspektívu? Je v radoch lesomajiteľov dosť mladých ľudí, ktorí chcú zveľaďovať lesy a byť dôstojnými nasledovníkmi svojich predchodcov?
„Domnievam sa, že áno. Ľudia budú vždy potrebovať drevo a znova si naplno uvedomia, aké je dôležité pre život nás všetkých. A nejde len o drevo na kúrenie, vôbec nie. Bol som napríklad milo prekvapený, koľko mladých ľudí sa zúčastnilo verejných zhromaždení vlastníkov lesov v Bratislave a vo Svite, keď sme pred niekoľkými rokmi protestovali proti novele zákona o ochrane prírody a krajiny s novým návrhom zonácie národných parkov. Som presvedčený o tom, že mladí si uvedomujú, že ak sa ich otcovia pominú, tak je na nich, aby prevzali v rodine zodpovednosť za lesný majetok.
A preberajú zodpovednosť aj v pozemkových spoločenstvách. Napríklad nedávno boli zvolení v neďalekej Brezovici do výboru urbáru a chcú pracovať v prospech všetkých vlastníkov lesov. A chcú byť aj súčasťou oravského certifikačného združenia. Takých príkladov je našťastie viac. Každý rok a každý mesiac sa dozvedám o tomto trende, preto som optimista,“ zareagoval J. Cieker.
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
Komentárov
Rozumiete napísanému tekstu vedeckých pracovníkov z MŽP-ŠOP? Alebo si z nás robia "[censored]ov ochrany prírody" alebo požiadavka výroku tisícročia na Nobelovu cenu.
Pozdravujem Vás pán Malisek.
Zámerne som do úvodu prekopíroval text z Vášho komentára. Toto nemôžete myslieť vážne. Prirovnať súčasné problémy "trochu pomätenej doby" a prehnane ambicióznych ľudí k socializácii dediny ...?
Vysvetlite to prosím, pretože stratím o Vás dobrú mienku.
Tu je dôkaz o tom, že čo je staré nemusí byť zlé, zastarané, nevyhovujúce, dnes už nepoužívané, ale vybrať správne a dobré veci s aplikovaním v praktickom živote. Škoda, že my starší za vykonanú prácu z výskumu v teréne sme odmeňovaný slovom to je zastaraná metóda. To sa v súčasnosti už nepoužíva. Bahenné povodne z lesa ideme riešiť hrnčekom na vodu,vymýšľané kadejaké ekosystémy v lesoch, sekvestrácia a iné vedú k totálnemu úpadku. Pustil by vlastník lesa napr. v Alpách kopať jamy na už nepoužívaných cestách ako vodoochranné zariadenie? Súhlasil by v prípade vlastníctva v jeho lese s výskytom vody bez sýtenia na výrobu kofoly bez podielu na zisku? Alebo využívanie cyklotrasy:Prečo vyberajú v Alpách mýto za ich využívanie finančne aj znížením odvodu daní? Prečo nevieme ukončiť vymyslenú zonáciu pozemkov, ? To je spáchaná väčšia krivda zo strany mocných na ľuďoch hospodáriacich v zlých klimatických aj pôdnych pomeroch ako bola socializácia dediny Ešte im treba sťažiť výrobu základných potravín lebo my vedeckí pracovníci, ekologickí environmentalisti to potrebujeme.
Súčasná ochrana prírody je založená na jednom princípe: Osveta, to bolo heslo na prechode do tohto tisícročia, ktoré prijali všetky postkomunistické štáty: Dymiace komíny fabrík,desiatky ťažkých traktorov rozrývajúce lány polí, zasypaných hrubou vrstvou umelých hnojív to boli správyv kinách pred každým filmom, doplnené o špinavé tváre USMIEVAJÚCICH sa tzv. HRDINOV PRÁCE to bola socialistická osveta! Žiadna iná na ochranu ŽP. Otázka,čo sme po tridsiatich rokoch novodobého kapitalizmu vykonali v prospech zachovať zdravé životné prostredie prírody, lesa, poľnohospodárskej krajiny budúcim generáciám ? Každý z nás má možnosť urobiť vlastný názor a verejne vyjadriť. Ibaže moje názory sú už zastarané, prekonané novými technológiami do ktorých sa nerozumiem. Škody, všeobecne napáchané na prírodnom prostredí sa dajú vyjadriť v miliardách € !!!!!!
To, že technicky overené v praxi ale aj sedliackym rozumom sa dnes NENOSÍ. Ale sekvestrácia uhlíka /výpar/,ekoschémy na ornej pôde/útočište zvery/, ekosystémové služby lesa/ vymleté koľajiskové dráhy po ťažkých strojoch vznikajú bariny, mláky vody, kaluže/! To sú tie tône obohacujúce prírodu o sekvestráciu uhlíka.
Zbabraná, nikdy nedokončená Zonácia pozemkov v NP je výkričníkom ochrancov prírody špecialistov na mravce, svätojánske mušky, ktoré majú prednosť pred všeobecnú ochranu prírody; povodne, ochrana pôdy a iné.
Platby za ekosystémové služby lesa /PES/v Alpách 150-500€, používaná cyklotrasa až do výšky 1500€. U nás: fy. Kofola v Rajeckých tepliciach odoberá 15 l/sek. podzemnej sýtenej vody, Rieka Rajčianka vysychá, zdroje klesajú ale:
"PES ponúkajú tiež distribučné výhody, pokiaľ
komunity môžu zlepšiť svoje živobytie tým,
že ponúkajú a predávajú svoje ekosystémové
služby (ES) a prostredníctvom prístupu na
nové trhy." hlásajú OP! To znamená, že ešte musíme monitorovať ekonomické vzťahy medzi súkromným vlastníctom a štátom. To si vyžaduje čas a peniaze. Dodám čas dokončenia ešte poriadne nezačatej zonácie je v nedohľadne a peniaze pokiaľ budú eurofondy budeme mudrovať, špekuľovať, rozoštvávať spoločnosť. Asi to niekomu vyhovuje.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.