TÝŽDŇOVKA: Medveď, vlk, bobor. Problém? Ak sa niekoho priamo netýka, tak podľa neho neexistuje...
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Začiatkom roku 1989 napísal redaktor Vladimír Mezencev v Magazíne Východoslovenských novín: „Poľskí ochrancovia prírody v Krosne s radosťou konštatujú, že dve bobrie rodinky presídlili za hranice na územie Východoslovenského kraja. V Československu nikto nevidel bobra vo voľnej prírode už vyše 200 rokov! Svidnícky okres takto získal nezvyčajnú raritu.“
Odvtedy prestal byť bobor európsky na Slovensku raritou. Skôr naopak. Tento týždeň som sa stretol s konateľom a odborným lesným hospodárom spoločnosti Lesy mesta Spišská Belá Ing. Františkom Pisarčíkom. Na území, ktoré mestskí lesníci obhospodarujú, štátni ochranári potvrdili v roku 2010 jedinú lokalitu výskytu bobra pri osade Tatranská Kotlina. V roku 2023 však už mestskí lesníci zaznamenali celkovo 14 lokalít s výskytom bobrov a celkovou poškodenou plochou lesných porastov na výmere viac ako 20 hektárov. Bobrích hrádzí je podľa ich zistení minimálne 50, za uplynulých 12 rokov ročne pribudlo päť bobrích hrádzí a každý rok jedna nová lokalita, ktorú bobor obsadil.
A čo to znamená, keď sa niekde toto zákonom chránené zviera usadí? Potravou bobra je takmer výlučne kôra stromov, ktorú si uchováva aj na zimu. Za rok spotrebuje podľa dostupných informácií asi 4 000 kilogramov dreva s kôrou. Podmienkou jeho výskytu býva 3-5 kilometrov dlhý potok podľa potreby disponibilnej potravy. Životný cyklus bobra: 3-7 mláďat, dospievajúcich v 3. až 4. roku, kedy začínajú osídľovať nové teritóriá. Bobry sa dožívajú 15-20 rokov.
Mestskí lesníci zo Spišskej Belej sa teraz na troch lokalitách s výskytom bobra rozhodujú, ako budú ďalej postupovať v starostlivosti o les, ktorý na nich rastie. Na jednej z nich sa vyskytujú 150-ročné jedle v Prírodnej rezervácii Jedliny, vyhlásenej v roku 1991 s cieľom zachrániť kvalitný genofond jedle. Otázka znie, či budú zachraňovať jedle, alebo bobra, ktorý ich ohrýza a v dôsledku toho vysychajú.
Mestskí lesníci zároveň riešia dilemu ako zosúladiť ochranu bobra so zachovaním pestrej drevinovej štruktúry lesných porastov aj pre nasledujúce generácie. Tento týždeň sme o ich dileme publikovali na portáli Lesmedium.sk video s podrobnejšími informáciami Mestskí lesníci zo Spišskej Belej riešia dilemu: Ako zosúladiť ochranu bobra so zachovaním pestrej drevinovej štruktúry lesných porastov | LesMedium.sk - Stránka lesníkov, majiteľov a priateľov lesa a téme sa budeme venovať aj v júnovom vydaní časopisu LES & Letokruhy.
Už teraz si ale stačí zadať do internetového vyhľadávača škody spôsobené bobrom a človek rýchlo zistí, že ide o dlhodobý problém, týkajúci sa viacerých regiónov Slovenska. Jeden príklad za všetky. V polovici januára tohto roka odvysielala RTVS v relácii Občan za dverami reportáž o problémoch s bobrom v obci Abrahámovce neďaleko Kežmarku. Téme sa venoval redaktor Peter Navrátil.
Obyvateľke obce zákonom chránené bobry dovtedy spôsobili škodu za viac ako 800 eur a škodia ďalej. „Zničil nám plot, najprv jeden a teraz už ničí ďalší plot. Zdvihnutá je tu hladina vody, všetko je zamočené. A zákon viac chráni bobra, ako človeka!“, uviedla poškodená obyvateľka obce Abrahámovce. Link na reportáž na sociálnej sieti: (2) Watch | Facebook
Keď si ale prečítate diskusné príspevky k článkom a reportážam o tomto probléme, tak si uvedomíte, že platí to isté ako v prípade výskytu, početnosti a stretov s človekom zákonom celoročne chránených druhov šeliem - medveďa a vlka. V duchu známeho frazeologizmu "čo ťa nepáli, nehas", sa častokrát vyjadrujú ľudia, ktorých sa početnosť medveďa, vlka a bobra (zatiaľ) nijako priamo nedotýka tak, že tento problém vlastne neexistuje.
Na druhej strane tí, ktorí tento problém prežívajú na vlastnej koži, alebo ho dokážu precítiť a uvedomiť si, čo spôsobuje a môže spôsobiť, sa iba bezmocne pýtajú: Čo sa ešte musí stať, aby ho kompetentní konečne boli nútení riešiť a prijať účinné opatrenia na ochranu človeka a hodnôt, ktoré vytvára...?
Jozef Marko