TÝŽDŇOVKA: Ľudské i lesnícke hrdinstvá, a nielen na Ceste hrdinov SNP
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku Siaha zo severovýchodu krajiny od Duklianskeho priesmyku až na západ po Devín. Prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania, alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945, píše sa na Wikipédii. Špecializovaná internetová stránka CestaSNP.sk uvádza, že Cesta hrdinov SNP, najdlhšia pešia trasa na Slovensku, je zážitok na celý život. Celková dĺžka je cca 770 km a v priemere sa zvláda za 25 - 28 dní.
Ing. Roland Filčák, 47-ročný lesník zo Zlatej Idky pri Košiciach, ktorý je zamestnancom štátneho podniku LESY SR (organizačná zložka OZ Východ, Lesná správa Jasov) ju prešiel za 17,5 dňa - od 2. do 19. júna tohto roka. Stretol som sa s ním tento týždeň, aby mi o svojej ceste porozprával. Vypočul som si veľmi pútavé a zaujímavé rozprávanie, ktoré spracujem do septembrového vydania časopisu LES & Letokruhy.
Ing. Roland Filčák chodí už roky rád, veľa má nachodeného. Denne prejde v lesníckej práci 10 – 15 kilometrov, niekedy až 20. Na Ceste hrdinov SNP po červenej turistickej značke prešiel každý deň priemerne 45 kilometrov. Každodenne sa podľa jeho slov presviedčal o tom, aké je Slovensko krásne. Prirodzene, že sa rozhliadal po našej krajine aj lesníckymi očami a práve tieto jeho postrehy dnes dávam do pozornosti aj vám.
„V Nízkych Tatrách v nadmorskej výške nad 1 200 metrov ma zaujalo ponechané prirodzené zmladenie jarabiny. Bola tam zastúpená v ucelených porastoch 80 – 90 percentami. Sem-tam sa v nich nachádzal smrek, buk a javor. Prechádzal som jarabinovými porastami, v ktorých boli už urobené aj prerezávky. Jarabina tam rástla v trsoch, pozostávajúcich z 8 – 12 jedincov. Jarabiny boli také rozsiahle, že som nimi kráčal miestami až 40 minút.
Z turistických výhľadov som sa lesníckym pohľadom pozeral na krajinu okolo seba a ak to mám povedať jednou vetou, nikde som nič strašné nevidel. Nič také, ako o tom verejnosť počúva z médií, že sú lesy u nás vydrancované zlým hospodárením. Mňa vlastne ani tie súvislé jarabiny nezaskočili, pretože na lesníckom úseku na Kojšovskej holi, kde pracujem, končíme v nadmorskej výške 1 180 metrov a už roky tu prijímam prirodzené zmladenie jarabiny so zastúpením 5 – 10 percent. Jarabina je v takýchto nadmorských výškach doma, tak nech tam rastie.
V lesoch na západnom Slovensku som ešte nikdy nebol a keď som tadiaľ prechádzal Cestou hrdinov SNP, prekvapili ma napríklad lesné porasty pri Trnave. Videl som krásne bučiny v Bielych aj Malých Karpatoch. A nevidel som v nich žiadny prípad devastácie. Očakával som, že po vetrových kalamitách budem musieť prekonávať viac úsekov s pováľanými stromami, ale vyvrátené stromy som bol nútený obchádzať len ojedinele,“ povedal mi Ing. Roland Filčák.
Po stretnutí s ním som si uvedomil, že Cesta hrdinov SNP je stále svedkom hrdinstva mnohých ľudí. Tých, ktorí ju prejdú za niekoľko dní napriek bolestiam, únave, útrapám, nepríjemnostiam i nebezpečiu. Ale aj tých, ktorí sa na celom Slovensku každý deň odborne, profesionálne a poctivo starajú o naše lesy a snažia sa, aby boli zdravé a zelené – vlastníkov lesov, odborných lesných hospodárov a lesníkov, lesných robotníkov.
Lesy obhospodarujú trvalo udržateľným spôsobom napriek nepriaznivému počasiu, premnoženým škodcom, opakujúcim sa kalamitám, náročným prírodným podmienkam, nepostačujúcej štátnej podpore, nízkemu mzdovému ohodnoteniu, účelovo vyvolanému nepochopeniu verejnosti a nevyberavým mediálnym útokom na podstatu ich práce pre les a spoločnosť.
Hrdinovia si v každej spoločnosti zaslúžia rešpekt, úctu a uznanie. Vo vyspelej spoločnosti sa im ho aj dostáva...
Jozef Marko